Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes v prejave k europoslancom potvrdila ústupky v návrhu budúceho sedemročného rozpočtu EÚ. Reagovala tak na obavy europoslancov, ktorí hrozili, že celý viacročný finančný rámec odmietnu. Ústupky sa týkajú najmä úlohy regiónov, ako aj regionálnych a poľnohospodárskych platieb z rozpočtu, ktoré boli podľa členov europarlamentu nedostatočné. Blokovanie rozpočtu […]
Menej ako 1 min. min.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes v prejave k europoslancom potvrdila ústupky v návrhu budúceho sedemročného rozpočtu EÚ. Reagovala tak na obavy europoslancov, ktorí hrozili, že celý viacročný finančný rámec odmietnu.
Ústupky sa týkajú najmä úlohy regiónov, ako aj regionálnych a poľnohospodárskych platieb z rozpočtu, ktoré boli podľa členov europarlamentu nedostatočné.
Blokovanie rozpočtu
Tretia požiadavka, ktorá súvisí s obmedzením rozpočtovej úlohy Európskeho parlamentu, zostáva podľa českej europoslankyne Danuše Nerudovej z frakcie Európskej ľudovej strany stále nedoriešená.
Blokovanie rozpočtu na začiatku rokovaní bolo teda teraz zažehnané a o návrhu bude v nasledujúcich dvoch rokoch rokovať Európsky parlament aj Rada EÚ, ktorá združuje štáty bloku.
Aby rozpočet vstúpil do platnosti, musia ho jednomyseľne schváliť práve členské štáty a tiež musia získať súhlas europoslancov. Prvé konkrétnejšie obrysy nového sedemročného rozpočtu EÚ budú mať na stole aj prezidenti a premiéri na decembrovom summite Únie.
Europoslanci sa postavili najmä proti „národným plánom“, čo bol nápad komisie zlúčiť finančné prostriedky pre poľnohospodárov a regióny (ktoré tvoria zhruba polovicu celkového rozpočtu EÚ) do jednotných fondov spravovaných 27 vládami bloku. Ide o zmenu proti súčasnému systému, kde hrali kľúčovú úlohu pri nakladaní s financovaním regiónov.
Národné plány v návrhu síce zostali, avšak šéfka komisie pridala takzvaný „cieľ pre vidiek“, ktorý hovorí, že 10 percent nepridelených prostriedkov v každej krajine musí byť určených na rozvoj poľnohospodárskych území. Táto záruka má doplniť 300 miliárd eur, ktoré boli v novom rozpočte vyhradené pre poľnohospodárov, uviedol portál Euronews.
Europoslanci sa najmä obávali, že keď budú regióny a poľnohospodári v jednom spoločnom balíku bez akýchkoľvek pravidiel, jedna či druhá strana bude na prideľovaní financií tratiť.
„Štyri mesiace po tom, ako sme predložili náš návrh, sme vypočuli vaše pripomienky. Týkali sa najmä úlohy regiónov, spoločnej poľnohospodárskej politiky a úlohy Európskeho parlamentu, „povedala dnes europoslancom na plenárnom zasadnutí v Bruseli šéfka komisie. Regióny podľa nej dostanú záruku, že budú do všetkého rozhodovania naďalej plne zapojené, ako tomu bolo v minulosti.
„Rovnako spoločná poľnohospodárska politika stojí na pevných základoch. Nielen, že stanovujeme minimálnu obálku na podporu poľnohospodárov, ale členské štáty a regióny budú tiež musieť podporovať vidiecke oblasti. Nový cieľ pre vidiek zabezpečí financovanie týchto území,“ dodala von der Leyenová.
Nové pravidlá
Príjmy poľnohospodárov sa podľa nej navyše nanovo majú prispôsobovať inflácii. „Európski poľnohospodári prinášajú na naše stoly potraviny najvyššej kvality a oživujú náš vidiek. A tak tomu musí byť aj naďalej, „doplnila.
Európska komisia zverejnila prvý návrh nového sedemročného rozpočtu od roku 2028 v objeme 1,8 bilióna eur tento rok v júli. Predstavila v ňom niekoľko zásadných zmien s tým, že chce, aby bol oveľa pružnejší.
„Chceme rozpočet, ktorý zabezpečí, aby Európa mohla konať v rýchlo sa meniacom svete. Rozpočet, ktorý bude rýchlejší a ambicióznejší. Jednoduchší a flexibilnejší, „zopakovala dnes šéfka exekutívy Únie. Pripustila, že rokovania o viacročnom finančnom rámci budú dlhé a náročné.
„Európska komisia a Európsky parlament budú úzko spolupracovať. Potrebujeme, aby sa všetci aktívne zapojili. Moji komisári vám sú k dispozícii pre pravidelné rokovania a dialóg, „dodala s tým, že nový rozpočet je príležitosťou, ako zmeniť EÚ k lepšiemu.
„Keď nám komisia predstavila návrh nového rozpočtu, zavládlo v poľnohospodárskom výbore ohromné zdesenie,“ uviedla česká europoslankyňa Veronika Vrecionová z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov, ktorá je šéfkou výboru.
„Máme pred sebou dva roky vyjednávania. To, ako to na poľnohospodárov dopadne, bude veľmi závisieť od ďalších rokovaní a jednotlivých členských štátov, ako si s danou sumou budú vedieť poradiť,“ dodala.
Europoslankyňa Markéta Gregorová z frakcie Zelených ocenila, že návrh spomína dokonca päťnásobné navýšenie rozpočtu na obranu.
„Problém však vnímam v štruktúre rozpočtu, ktorá chýba. Zatiaľ nevieme, koľko má ísť na čisto obranný výskum, koľko na satelity, koľko na infraštruktúru a koľko na duálne použitie,“ uviedla s tým, že sa obáva rizika „rozdrobenia výdavkov „.
„Niektoré členské štáty totiž chcú až príliš čarovať s rozpočtom. Administratívne by si želali presunúť časť kohéznych či poľnohospodárskych fondov pod hlavičku dvojakého použitia. Teda tvrdiť, že ich výdavky idú na obranu, zatiaľ čo v skutočnosti pôjdu na financovanie rozvoja vidieka či poľnohospodárstva,“ dodala.
