V polovici štvrtého roku programového obdobia (2021-2027) má Slovensko podľa vládneho materiálu vyčerpaných ku koncu júna 2024 vyčerpaných niečo cez 2 percentá. Dokument pomenúva riziko, že niektoré zdroje prepadnú. Členské štáty musia pri čerpaní dbať aj na takzvané pravidlo N+3. Ide o nástroj, ktorý má zabezpečiť plynulosť čerpania finančných prostriedkov z EÚ. Podľa neho musí byť alokácia […]
Menej ako 1 min. min.
V polovici štvrtého roku programového obdobia (2021-2027) má Slovensko podľa vládneho materiálu vyčerpaných ku koncu júna 2024 vyčerpaných niečo cez 2 percentá. Dokument pomenúva riziko, že niektoré zdroje prepadnú.
Členské štáty musia pri čerpaní dbať aj na takzvané pravidlo N+3. Ide o nástroj, ktorý má zabezpečiť plynulosť čerpania finančných prostriedkov z EÚ. Podľa neho musí byť alokácia určená pre každý rok programového obdobia vyčerpaná do troch rokov, ktoré po ňom nasledujú. Potom sa nevyužité finančné prostriedky automaticky vracajú do rozpočtu EÚ.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v informácii (MIRRI) o stave čerpania uvádza, že hrozí reálne nenaplnenie pravidla N+3 v rokoch 2025 a 2026. MIRRI preto „dôrazne odporúča“ jednotlivým ministerstvám a iným sprostredkovateľským orgánom pripraviť si „konceptuálne/náhradné“ riešenia a projekty, „ktoré výrazne urýchlia implementáciu“ a prejavia sa vo zvýšenom čerpaní do konca roka 2026“.
Ilustračné foto: Hovorkyňa podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Loretta Pinke, štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Michal Kaliňák (Hlas-SD), minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši (Hlas-SD), primátor Komárna Béla Keszegh a poslanec Národnej rady (NR) SR Erik Vlček (Hlas-SD). Zdroj: TASR
