Ďalší problém Programu rozvoja vidieka: Farmári získali projekty, no nepýtajú si na ne peniaze

V auguste sa podľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry výrazne znížil počet žiadostí o vyplatenie dotácií na investičné podpory z európskych fondov. To opäť zvyšuje riziko prepadnutia peňazí na konci roka. Agrominister Takáč apeluje, aby si prijímatelia o peniaze zažiadali čo najskôr.

Slovensko musí do konca roka vyčerpať 267 miliónov eur určených pre investície farmárov, lesníkov a samospráv. Každé euro, ktoré dovtedy nebude na účtoch prijímateľov, nenávratne prepadne. V budúcom roku treba v agrosektore vyčerpať ďalších 300 miliónov eur.

Pre slovenský agropotravinársky sektor by to bol ďalší veľký problém. Ide o peniaze z Programu rozvoja vidieka, čo je prakticky jediný zdroj peňazí umožňujúci modernizáciu fariem či spracovateľských podnikov, ktoré sú investične dlhodobo veľmi podvyživené.

Väčšina z týchto peňazí je už zazmluvnených v konkrétnych projektoch, čo zvyšuje šance, že sa prostriedky podarí využiť. Problém ale je, že ani poľnohospodári, ktorí prešli výberovým sitom a získali dotáciu od Únie napríklad na nákup stroja alebo výstavbu maštale, neposielajú žiadosti o jeho vyplatenie.

V utorok (4. septembra) o tom informoval minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) s generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Marekom Čepkom.

Podľa Takáča sa to prejavilo hlavne v auguste, kedy sa žiadosti o vyplatenie dotácií najviac zabrzdili oproti harmonogramu, ktorý si pre čerpanie peňazí na projektové podpory stanovili na agrorezorte.

Minister tvrdí, že jeho rezort spolu s PPA spravil všetko pre to, aby sa peniaze vyplácali poľnohospodárom, ale aj lesníkom a obciam čo najrýchlejšie. Teraz vyzýva prijímateľov projektových podpôr, aby sa poponáhľali aj oni. K jeho výzve si prizval aj zástupcov poľnohospodárskych združení, vlastníkov lesov a samospráv.

„Dohodli sme sa, že spravíme spoločnú výzvu, aby sme vyzvali celý sektor od potravinárov, poľnohospodárov, lesníkov, obce, mestá a všetkých dotknutých, ktorí sú v tom balíku vyše 600 miliónov eur, aby aj oni dali ruku k dielu, aby boli efektívni a dávali žiadosti o platby, aby to nenechávali na poslednú chvíľu,“ uviedol Takáč.

Keď sa žiadosti o platby v auguste zasekli, PPA si podľa jej šéfa Mareka Čepka urobila analýzu, čo sa v sektore deje. Agentúra telefonicky kontaktovala poľnohospodárov zapojených do jednej z najväčších výziev súčasného programového obdobia a zistila, že žiadosti neposielajú hlavne tí, ktorí sa zapojili do katalógových projektov.

Ide teda o výzvy, v ktorých si farmári neobstarávajú stroje, ale vyberajú ich z katalógov pripravených ministerstvom pôdohospodárstva. Podľa Čepka si nepodáva žiadosť o platbu až 82 percent prijímateľov.

„Tie dôvody sú z môjho pohľadu nepochopiteľné. Zistili sme, že niektorí poľnohospodári dokonca majú nakúpené stroje a čakajú na poradenské firmy. Po konzultácii s poradenskými firmami sme zistili, že tie čakajú na poľnohospodárov,“ vysvetľuje Čepko.

„PPA nemá čo vyplácať,“ dodáva.

Ako je teda možné, že poľnohospodári, ktorí dlhodobo volajú po väčšej investičnej podpore, o ňu nejavia záujem, keď im ju Únia sprostredkovane cez štát ponúka?

Predseda najväčšieho agropotravinárskeho združenia, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), Andrej Gajdoš hovorí, že slovenskí farmári od vstupu do EÚ nikdy nemali problémy s čerpaním európskych dotácií. „Pokiaľ im to štát umožnil a nehádzal polená pod nohy,“ myslí si.

Za súčasnou situáciou so žiadosťami vidí zdĺhavé rozhodovanie platobnej agentúry. Ide o problém, na ktorý poľnohospodári v investičných podporách upozorňujú už veľmi dlho. Kým PPA vynesie verdikt o podpore podaného projektu, farmár si techniku nakúpi sám, pretože ju potrebuje na poli čo najskôr a čakanie ju zároveň predražuje o infláciu.

„Čas schvaľovania projektu je abnormálne dlhý,“ hovorí Gajdoš a dodáva, že ďalším problémom je zložitá administratíva. „Keď poľnohospodár obdrží výzvu, ktorú nepochopí ani po troch prečítaniach, nemôžeme čakať, že do projektu pôjde,“ dopĺňa.

Podobne to vidí aj predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku/ASYF Marian Glovaťák. „Osobne poznám veľa prípadov, keď si poľnohospodár dal projekt do kalkulačky a vyšlo mu, že ho výhodnejšie vyjde stroj mimo podpôr EÚ,“ uviedol.

Minister spolu s reprezentantmi odvetví, v ktorých je možné uchádzať sa o podporu z Programu rozvoja vidieka, apeluje na všetkých žiadateľov, aby žiadosti o platby na PPA posielali čo najrýchlejšie.

Slovensko na Program rozvoja vidieka pre roky 2014 až 2020 (EÚ obdobie neskôr predĺžila) z EÚ dostalo 2,27 miliardy eur. Za desať rokov sa z neho podarilo vyčerpať 1,44 miliardy eur, čiže 63 percent prostriedkov. Aj s národným spolufinancovaním zostáva vyplatiť vyše 1,1 miliardy eur.

Podľa údajov Európskej komisie žiadny iný členský štát nečerpá peniaze z tohto programu tak pomaly ako Slovensko.