Mestá a obce avizujú úsporné opatrenia. Božik prezradil, ktorých oblastí sa to dotkne najviac

Samosprávy avizujú v dôsledku nepriaznivej ekonomickej situácie úsporné opatrenia. Pokiaľ neposkytne štát pomoc, dotknú sa najmä podpory športu a kultúry.

Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.

„Pravdepodobne prvé, ktoré prídu na rad, sú športoviská, ktoré sú najnáročnejšie na prevádzku. A to nielen na energie, ale aj na počty zamestnancov. Máme tým na mysli zimné štadióny a plavárne,“ zdôraznil Božik.

Možný koniec dedinského futbalu

Starostovia z niektorých obcí najmä východného Slovenska podľa jeho slov avizujú aj možný koniec podpory futbalu. Podotkol, že väčšina samospráv nechce ísť cestou zvyšovania daní, zdroje chcú mestá a obce hľadať v podobe úspor.

„Sme vďační za to, že sa našlo viacero zdrojov v rozpočte, ktorý je konsolidovaný, na investície do športovísk. Akurát že samospráva má opačný problém, samospráva má problém s prevádzkovaním športovísk,“ doplnil predseda ZMOS-u.

Ako priblížil, ročné náklady na prevádzku zimného štadióna sa pohybujú na úrovni 300-tisíc až 400-tisíc eur, v prípade plavárne od 250-tisíc do 350-tisíc eur. Mestá a obce sú podľa jeho slov najväčším sponzorom detského a mládežníckeho športu.

Hrozí takisto prepúšťanie zamestnancov v oblasti kultúry či znižovanie počtu príslušníkov obecných polícií.

Znášajú výpadky príjmov

Božik ozrejmil, že samosprávy znášajú výpadky príjmov dosahom opatrení minulých vlád, tlak na výdavky vytvára napríklad valorizácia miezd či budúcoročný rast sadzby dane z pridanej hodnoty. „Pokiaľ nám štát nepomôže, tak to bude veľmi ťažké,“ dodal.

Zopakoval, že ZMOS požaduje aj prísľub vlády na financovanie jednorazových odmien pre zamestnancov v samosprávach.

Primátor Piešťan Peter Jančovič poukázal na to, že okrem prevádzky športovísk vynakladajú samosprávy finančné prostriedky aj na dotácie športovým klubom a platy zamestnancov v tejto oblasti.

Upriamil pozornosť na aspekt predpokladaného nárastu cien energií. „Väčšina financií, ktoré sa týkajú prevádzky športovísk, ide na energie,“ doplnil.