Dezinformácie ako nástroj kampane: Šimečka vraj študoval prevraty a za atentátom stála CIA

Portál EURACTIV Slovensko sa pozrel na najúspešnejšie príspevky na sociálnych sieťach, ktoré zdieľali dezinformačné naratívy pred eurovoľbami 2024. Okrem obvinení z plánovania „majdanov“ na Slovensku sa týkali aj pripravovaného zákona o mimovládkach či atentátu na premiéra Roberta Fica.

1. SNS zákon o mimovládkach inšpirovaný Amerikou

Ak mimovládna organizácia dostane viac ako päťtisíc eur ročne od darcov zo zahraničia, bude musieť o sebe začať hovoriť ako o „organizácii so zahraničnou podporou“.

Tak znie návrh zákona poslancov za SNS, ktorý kritizujú Eurokomisia, Rada Európy aj tretí sektor. Vládu vyzvali na jeho stiahnutie, keďže je „diskriminačný a v rozpore s legislatívou Slovenska aj EÚ“.

Dôsledky na fungovanie mimovládnych organizácií na Slovensku by v prípade jeho schválenia boli ďalekosiahle, upozornili portál EURACTIV Slovensko ich predstavitelia.

Katarína Batková z Občianskej platformy pre demokraciu upozornila, že by mohol odstrašiť prispievateľov, aby finančne prispievali organizácii s takýmto označením.

„Tento návrh chce stigmatizovať organizácie a fakticky likvidovať ich dôveryhodnosť,“ doplnil riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák.

S príchodom tohto zákona sa však objavujú aj hlasy, ktoré jeho dosah značne bagatelizujú. Protiamericki ladení aktéri často argumentujú, že v skutočnosti je len dvojičkou amerického zákona, ktorý Washington prijal dávno pred Moskvou.

„A čo je na tom také zlé? Však aj inde to majú. Rusi, Američania to mali ešte pred 2. svetovou vojnou, takže je to veľmi starý zákon,“ hovoril napríklad Miroslav Kamenský z hnutia Republika v príspevku z 1. mája, ktorý dosiahol 2 911 interakcií a 27-tisíc zdieľaní.

„V USA majú FARA zákon, tak prečo by sme ho nemohli mať aj my?!“ pýtal sa na Facebooku 16. mája aj syn niekdajšieho šéfa národniarov, dnes líder strany DOMOV Pavol Slota. Jeho príspevok mal 4 275 interakcií a 7 187 videní.

Je pravdou, že Spojené štáty prišli s týmto zákonom ešte pred Ruskom. Svoj zákon o zahraničných agentoch FARA (Foreign Agents Registration Act) presadili v medzivojnovom období v roku 1938. Mal však úplne iné určenie, než na aké cielia zákony z Ruska, Slovenska a Gruzínska – a kedysi aj Maďarska, kde ho pre tlak Únie napokon zrušili.

Americká legislatíva bola zameraná na šíriteľov nacistickej propagandy – ideológie, ktorá svet o pár mesiacov na to priviedla k najhoršiemu konfliktu vo svetových dejinách.

Navrhovaná legislatíva SNS oproti tomu kopíruje líniu ruského zákona o zahraničných agentoch, ktorú Kremeľ presadil v roku 2012. Tá zaviedla nálepkovanie mimovládnych organizácií, nezávislých médií či jednotlivcov za „zahraničných agentov“ za cieľom potlačiť aktivitu občianskej spoločnosti a stigmatizovať ju.

Ako poukazuje Denník N, v prípade Spojených štátov zákon doslovne cieli na organizácie a osoby, ktoré vykonávajú politické aktivity v mene zahraničného zadávateľa a vykonávajú politicky citlivé funkcie, ako sú napríklad zahraničnopolitický poradca a zamestnanec tajnej služby.

Avšak, zákon v Spojených štátoch rozlišuje medzi takýmito subjektmi a tými, ktorí získavajú finančné prostriedky na humanitárne účely, vedeckú činnosť a iné. Aj preto tam bez problémov fungujú organizácie ako Transparency International, Greenpeace či Human Rights Watch, ktoré v Rusku nálepku zahraničných agentov povinne nesú.

Fedor Blaščák o slovenskom zákone povedal, že v ideologickej rovine ide o návrh podľa ruského strihu, keďže oba „majú podobné východiská – sú namierené proti aktívnym občanom, občianskej spoločnosti a demokratickým princípom“.

Nálepkovanie prívlastkami „zahraničný vplyv“ či „zahraničná organizácia“ má pre krajiny bývalého východného bloku stále silne negatívnu konotáciu. Pochádza ešte z čias sovietskej propagandy, kedy všetko zahraničné prinášalo nebezpečenstvo.

Euroskeptickí aktéri na to radi nadväzujú, ako to spravil napríklad líder hnutia Republika Milan Uhrík. Vo facebookovom videu s billboardom strany Demokrati sa pýta, odkiaľ „získali záhadne viac ako 100-tisíc eur takúto kampaň (…) – či od nejakej zahraničnej ambasády, alebo od nejakej zbrojárskej lobby, na ktorú je možno Jaro Naď napojený“.

2. Michal Šimečka ako agent cudzích mocností

Súčasný líder slovenskej opozície Michal Šimečka je známy tým, že svoje vzdelanie v oblasti medzinárodných vzťahov a politológie získal v zahraničí. Okrem Karlovej Univerzity v Prahe študoval aj na Oxfordskej univerzite, kde získal doktorský titul.

Jeho životopis sa proti nemu snaží využiť vládna strana Smer-SD, osobitne jej člen a podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha. Ten ho obviňuje, že  „ako mladý študentík písal podvratné manuály na majdany a štátne prevraty“.

V konšpiračnej teórii, ktorú tituluje ako „škandalózne odhalenie“ hovorí, že Šimečka vytvoril „príručku na robenie majdanov“, pri ktorej konštatoval, že „bez financií a poradenstva zo Západu štátny prevrat urobiť nevedia“.

Keďže Ľubošovi Blahovi vymazali facebookový účet pre opakované porušovanie pravidiel, jeho príspevky tlmočí priamo účet vládnej strany. V prvej polovici mája sa tejto téme venoval v dvoch príspevkoch.

Jeden z nich, zverejnený 6. mája, dosiahol 12,5-tisíc interakcií a 118-tisíc videní. Druhý z 8. mája, ktorý zároveň obsahoval link na súvisiaci rozhovor v relácii Plus JEDEN DEŇ, dosiahol vyše 6 600 interakcií a 65-tisíc videní.

Predseda PS na Facebooku reagoval, že spomínaný akademický text publikoval v čase, keď študoval na Oxforde. „Páni Fico a Blaha by mali vedieť, že ak nejaký vedec píše o egyptských pyramídach, neznamená to, že ich staval,“ napísal Šimečka.

Takzvané podnikanie farebných revolúcií je jedným z naratívov ruskej propagandy. Tamojší prezident Vladimir Putin sa ich začal vo veľkom obávať od Oranžovej revolúcie na Ukrajine a Revolúcie ruží v Gruzínsku (obe 2004), kde sa obyvatelia protestmi postavili za demokraciu a prozápadnú budúcnosť – a teda aj vzdialenie sa ruskej sfére vplyvu.

Podľa prokremeľských aktérov tieto protesty prinášajú dekadenciu a zvrátenie tradičných hodnôt. Rusko v tomto kontexte prišlo aj s posmeškom, kedy ľudsko-právne slobody EÚ zastrešuje pojmom Гейропа (v preklade „Gayrópa).

Najväčšmi sa tieto teórie začali šíriť po ukrajinskom Euromajdane v roku 2014, po ktorom Kremeľ významne posilnil svoje hybridné pôsobenie v Európe. Na Slovensku, ktoré sa ukázalo byť jednou najzraniteľnejších krajín na dezinformácie, sa jeho posolstiev chytili viacerí protieurópski politici.

3. Americký svetový poriadok

Tvrdenie o Šimečkovom zapletení sa do „väčšej globálnej hry“ korešponduje práve s týmito dlhodobými naratívmi.

Narážal na ne dezinfoinfluencer Miro Del v príspevku z 13. mája s 375 interakciami a 4 885 videniami, keď hovoril o systéme svetového poriadku ovládaného Spojenými štátmi a o jeho novej verzii – v ktorej by sa „Rusko malo prestať za seba a svoje hodnoty hanbiť, ale naopak, „malo by ich vyzdvihovať a svoje zásady trvalo presadzovať v medzinárodnej politike“.

Anna Belousovová, ktorá do týchto eurovolieb kandiduje za hnutie Republika, zase hovorila o tom, že americkí vojaci sú na strednom Slovensku „skôr kvôli tomu, aby sa zabránilo nejakým protestom, keby nedajbože došlo k niečomu od tých, ktorých názory sa im nepáčia“.

Tieto jej dezinformačné naratívy zdieľal kanál „Diskusia na palete“ 19. apríla – mal vyše 4 900 interakcií a 70,4-tisíc vzhliadnutí.

Rovnako na vplyv Washingtonu a Západu odkazoval aj Pavol Slota (DOMOV) v už spomínanom príspevku zo 16-teho apríla, teda deň po atentáte na premiéra Roberta Fica. Namiesto páchateľa, ktorý sa ku skutku priznal, zo streľby obvinil Washington.

„Geopolitika a mocenské záujmy zdochýnajúceho samozvaného hegemóna sú síce veľmi komplikované, ale určite sa v nich nehrá na náhody, ktoré sú do očí bijúce. Útok ,osamelého vlka‘ je prácou PSYops v snahe vyvolať u nás majdan, aby sa moc v štáte vrátila späť do rúk vojnovým štváčom a vlastizradcom medzi politikmi,“ tvrdil.

Vo videu následne z útoku na predsedu vlády menovite obvinil CIA, MI6, či ukrajinskú tajnú službu – bez dôkazov.

4. Za nitky ťahá Soros

Meno amerického miliardára židovského pôvodu Georga Sorosa (93) na Slovensku zľudovelo a časť politickej scény sa naňho odvoláva dodnes – napriek tomu, že odovzdal  kontrolu nad svojimi firmami synovi Alexovi.

Jeho nadácia Open Society Foundations (OSF) zároveň vlani oznámila ukončenie veľkej časti svojej činnosti v EÚ a zameranie sa na iné časti sveta.

Ľudia na Slovensku, ktorí šíria neoverené informácie a hoaxy, Sorosa spomínajú v príspevkoch za cieľom negatívneho onálepkovania určitej osoby, inštitúcie alebo javu. Opakovane sú známe napríklad prívlastky pre rôzne mimovládky či prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktoré Smer opakovane nazýval Sorosovými agentmi.

Aj Ľuboš Blaha pri obviňovaní Michala Šimečku z plánovania farebných revolúcií dáva do popredia, že jeho článok vydala „Sorosova univerzita“ (Stredoeurópska univerzita).

V príspevkoch pred eurovoľbami túto taktiku zvolil aj kanál Diskusia na palete, ktorý opisuje eurovolebné plány Tibora Eliota Rostasa, odsúdeného pre text hanobiaci Židov. Časopis Zem&Vek, ktorého je šéfredaktorom, zaradil web Konspirátori.sk medzi „stránky so sporným obsahom“.

Rostas v tejto súvislosti označuje Konspirátori.sk za „sorosovský projekt, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do súťaže voľného trhu a nedemokraticky z neho vyraďuje nepohodlné médiá“. Tento príspevok z 30. apríla propagujúci jeho slová mal 2 455 interakcií a 46,6-tisíc videní.

Konspiratori.sk dlhodobo pôsobia ako odporúčací web pre inzerentov. Tí vďaka nim vedia, na ktoré stránky je pre nich reputačne bezpečné umiestňovať svoje reklamy. „Je iba na vás, či s naším zoznamom súhlasíte a či ho budete využívať. Zoznam webov bol zostavený členmi komisie na základe odborného posúdenia a jasne stanovených kritérií,“ píše web.

Zaradenie Zem&Vek odôvodňuje splnením niekoľkých podmienok, ktoré aplikuje aj na  ostatné stránky. V jeho prípade poukazuje na opakované uverejňovanie materiálov „podvodného a šarlatánskeho charakteru“, konšpiračných teórií či vulgarizmov.

5. Dezinformačné médiá ako spoľahlivý zdroj informácií

To nadväzuje aj na čoraz viac presadzovaný naratív, že „alternatívne médiá“ sú legitímnym aj dôveryhodným zdrojom informácií. Dezinformačné médiá a weby so sporným obsahom posilnili svoje pôsobenie počas pandémie Covid-19.

K ich legitimácii však začala značne prispievať súčasná vláda, ktorá ich často uprednostňuje pred etablovanými médiami. Mnohé z vládnucich strán ich zároveň označujú za „nepriateľské“, už spomínané „sorosovské“ a horšie.

K tomuto názoru sa prikláňajú aj niektorí predstavitelia opozície, napríklad hnutie Republika. Milan Uhrík v rozhovore zo 17. apríla uviedol, že „alternatívne médiá sú najspoľahlivejší zdroj informácií“. Rozhovor získal vyše 2 300 interakcií a 27-tisíc videní.

„My alternatívne médiá rešpektujeme. Myslím si, že sú často objektívnejšie ako mainstreamové médiá. Ja osobne mainstreamové médiá už nepozerávam, nezdieľam, nečítam,“ povedal vo videu Uhrík s tým, že podľa neho „nikto nie je neobjektívnejší ako mainstreamové médiá“.

Oproti alternatívnym médiám majú tie mainstreamové štandardné overovacie a redakčné procesy. Riadia sa etickými kódexmi, majú transparentné financovanie a autori sa podpisujú pod svoje články. Spolu s redakciou za ne nesú zodpovednosť, v prípade chyby na ňu upozornia a zjednajú nápravu. To a mnohé ďalšie prvky, ktoré sú pre mainstreamové médiá pravidlom, sú pri dezinformačných weboch skôr výnimkou.

O analýze

Portál EURACTIV Slovensko analyzoval príspevky na sociálnych sieťach pomocou nástroja Juno od technologickej firmy Gerulata. Spomedzi príspevkov obsahujúce kľúčové slová týkajúce sa Európskej únie (napríklad EÚ, Brusel, eurovoľby) s najvyšším počtom interakcií sme do analýzy vybrali tie, ktoré obsahovali dezinformačné naratívy alebo zavádzali o konkrétnych tematických oblastiach. Sledované boli príspevky od 8. apríla do 24. mája 2024.