Kaszasová z Európskeho dvora audítorov: Máme s Komisiou veľkú diskusiu o plánoch obnovy

„Ak bude Európska komisia narábať len s tými finančnými informáciami, ktoré boli v plánoch obnovy, a nie so skutočnými výdavkami, tak ako chceme merať výkonnosť?“ pýta sa KATARÍNA KASZASOVÁ. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bol pritom prezentovaný ako nástroj, ktorý má podporovať výkonnosť, pripomína.

Európsky dvor audítorov (EDA) je slovenskej verejnosti takmer neznámy. Jeho výstupy, v ktorých sa detailne pozerá na vlajkové iniciatívy EÚ cez prizmu auditu a porovnania cieľov s realitou, pritom neraz zastrasú európskou bublinou.

Katarína Kaszasová sa členkou Európskeho dvora audítorov za Slovenskú republiku stala rozhodnutím Rady EÚ 16. októbra 2023 po tom, čo ju nominovala úradnícka vláda a po vypočutí odporučil Európsky parlament. Predtým pôsobila ako výkonná riaditeľka slovenského Úradu pre dohľad nad výkonom auditu.

V rozhovore sa dozviete:

aké problémy má nový príjem európskeho rozpočtu – daň z nerecyklovaného plastového odpadu,
že Európskej komisii stačí, čo si krajiny napísali do plánov obnovy, no EDA ide až na úroveň konečných prijímateľov,
že EDA takmer v každom audite o kohéznej politike hovorí Komisii, že by mala pravidlá zjednodušiť,
že druhým extrémom je Mechanizmus pre podporu obnovy a odolnosti, ktorý chcel byť veľmi jednoduchý, ale celkom to nevyšlo,
prečo ma EÚ problém s klimatickými cieľmi na roky 2030,
aké slabiny vidí EDA v mechanizme podmienenosti eurofondov,
ako bude EDA kontrolovať prostriedky smerujúce na Ukrajinu.

Ako by ste ľudskou rečou charakterizovali, čo je úlohou Európskeho dvora audítorov? Sedelo by do istej miery porovnanie s Útvarom hodnoty za peniaze?

Skôr by som to prirovnala k Najvyššiemu kontrolnému úradu, ktorý máme na Slovensku. Čiastočne ale máte pravdu v tom, že sa to dá porovnať aj s ÚHP, pretože okrem klasického finančného auditu, ktorý sa pozerá na európsky rozpočet a jeho plnenie, na správnosť a zákonnosť rozpočtových operácií, sa EDA venuje aj druhej časti vašej otázky, a to, či sú tieto prostriedky míňané hospodárne, efektívne a účinne. Inými slovami, či prinášajú tú hodnotu, ktorú si Európska komisia stanovila vo svojom pláne – ak investujeme miliardy do nejakej európskej politiky, či sme aj dosiahli ciele. ÚHP sa na tieto veci pozerá dopredu, my ex-post.

Aká je miera akceptácie vašich odporúčaní Európskou komisiou?

Žiadny audit nie je úplne správny, pokiaľ nemá aj záverečnú fázu, ktorá spočíva v tom, že sa po čase pozrieme, či odporúčania boli implementované a či priniesli očakávaný efekt. Pre nás je hlavným auditovaným subjektom Európska komisia, keďže za zostavenie a realizáciu európskeho rozpočtu je vždy ultimátne zodpovedná Komisia. Neauditujeme členské krajiny EÚ. Pravdou ale je, že takmer tri štvrtiny programov, a hlavne tie kohézne, sa realizujú v formou takzvaného zdieľaného riadenia, t. j. spolu s členskými krajinami.

Keď skončíme audit, väčšina odporúčaní je adresovaná Európskej komisii, ktorá ich potom prenáša buď na svojich zamestnancov na svojich riaditeľstvách, alebo na členské krajiny, či už riadiace orgány, alebo orgány auditu. To chvíľu trvá, keďže niektoré zmeny sú legislatívne, pri niektorých treba meniť interné procesy v rámci Európskej komisie, administratívne kapacity alebo vybudovať nový informačný systém.

V poslednej správe za rok 2022 sme vyhodnotili, ako sa plnili odporúčania za rok 2019. Spolu bolo vydaných 213 odporúčaní a z toho väčšina, 179, bolo pre Európsku komisiu. Tento proces nie je úplne ľahký, pretože niektoré odporúčania Európska komisia neprijme, rozporuje ich a povie: toto si nemyslíme, že je správne, my čítame tú legislatívu inak a pod. Pri niektorých zase povie, áno, akceptujeme, a my sa potom pozeráme na to, či ich implementovala. Slabým článkom v tomto reťazci je, že EDA nemôže udeľovať sankcie za neplnenie opatrení. Tu hrá veľkú úlohu Európsky parlament, lebo ten dohliada na Európsku komisiu aj prostredníctvom našej práce.

Európsky parlament si teda občas osvojí niektorých z vašich záverov a potom sa v rámci svojich kompetencií snaží tlačiť na Európsku komisiu, aby urobila zmeny?

Áno, a tak by to aj malo byť. Uvidíme, ako to bude fungovať s novým Európskym parlamentom, ale z hľadiska rozdelenia kompetencií je to nastavené tak, že my sme nezávislý odborný poradca pre Európsky parlament.

Výbor pre kontrolu rozpočtu (CONT) je veľmi aktívny aj v navrhovaní tém a oblastí, na ktoré by sme sa mohli pozrieť. Každý rok si od Európskeho parlamentu aj ďalších inštitúcií vypýtame návrhy. Samozrejme, nemôžeme akceptovať všetko, pretože aj my sme limitovaní našimi kapacitami. My si vyberáme veci na preskúmanie aj z hľadiska rizika, či už z hľadiska rizika spreneverenia prostriedkov, alebo rizika nedosiahnutia cieľov alebo reputačného rizika.

Máte možnosť v prípade, že nájdete nejaké závažné problémy, posunúť zistenia na orgány, ktoré majú vyšetrovacie právomoci?

My máme dokonca povinnosť ich reportovať ďalej, a to buď na Európsku prokuratúru (EPPO), alebo Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Napríklad v priebehu roku 2023 sme OLAF-u nahlásili 19 takýchto prípadov. Oni potom preberú vyšetrovanie a je na nich, či to uzavrú s tým, že sa podozrenie nepotvrdilo alebo pokračujú vo vyšetrovaní a majú na to svoje procesy.

EDA rozhoduje v kolégiu. Zároveň tam ale funguje istá deľba práce. Vy ste súčasťou komory č. 5. Čo je súčasťou vášho portfólia?

Každá členská krajina EU má v kolégiu jedného člena, teraz momentálne nemáme obsadenú stoličku za Bulharsko. Komora č. 5, kde som členkou, sa venuje financovaniu a spravovaniu Únie. Tu sa robí finančný audit veľkého rozpočtu, všetkých príjmov, všetkých výdavkov, zadlženia EU. Vykonávame aj špeciálne audity, zamerané na výkonnosť, no v oveľa menšej miere ako ostatné komory.

V komore č. 1 sa kolegovia venujú auditom výkonnosti za oblasť udržateľného využívania prírodných zdrojov. Tam nájdete napríklad zhodnotenie klimatických cieľov, či sa k nim blížime, alebo nie. Komora č. 2 je pre Slovensko veľmi zaujímavá, napríklad preto, že sa tam robia audity, ktoré sa týkajú kohézie. V komore č. 3 sa venujú vonkajšej hranici EÚ, migrácii, rozvojovej pomoci, ktorá je poskytovaná z rozpočtu EÚ a takisto aj bezpečnosti. Uvidíme, ako sa rozrastie portfólio auditov v tejto komore vzhľadom na vojnovú situáciu. Komora č. 4 sa venuje regulácii trhov a konkurencieschopnému hospodárstvu, inováciám.

Tieto štyri komory robia prednostne práve audity výkonnosti podľa jednotlivých línií viacročného finančného rámca, a my sa skôr zameriavame na finančný audit a audit zhody pre celý rozpočet EÚ. K tomu robíme cca 3 – 4 výkonnostné audity do roka. Jeden z posledných za našu komoru sa týkal príjmov EÚ založených na nerecyklovanom odpade z plastových obalov. Pozreli sme sa na to, ako sa darí rozširovať portfólio príjmov EÚ.

S akým záverom?

Európsky rozpočet veľmi dlho získaval príjmy z tých istých zdrojov a tých príjmov vzhľadom na rastúce výdavky už začínalo byť málo. Okrem toho, že si EÚ požičiava na finančných trhoch, čo súvisí najmä s Mechanizmom pre podporu obnovy a odolnosti, EÚ sa pozerá aj na to, čo by sme ešte mohli zdaniť. V roku 2021 bol zavedený nový zdroj príjmov, ktorý penalizuje tých, čo najmenej recyklujú plastové obaly. Náš audit ukázal, že to nie je úplne dobre nastavené, že je v tom množstvo problémov a chýb. Keďže sa vždy pozeráme dopredu, odporúčania formulujeme v zmysle, že keď sa bude zase rozmýšľať o niečom novom, tak treba vychytať tieto chyby.

Tento audit a jeho závery sú zaujímavé aj preto, že Slovensko vyšlo na základe vykazovaných údajov ako druhá najlepšia členská krajina EÚ v miere recyklácie plastových obalov, čo je úplne úžasné. Dokázali sme zrecyklovať 60 percent plastového odpadu, pričom priemer EÚ je 41 percent.

Tie čísla už asi odrážajú aj fungovanie zálohového systému.

Pomohol tomu. Audit však ukázal aj to, že, paradoxne, EÚ má asi štyri definície toho, čo je plast. Keď chceli členské krajiny aproximovať európsku legislatívu do národnej, jedny použili jednu definíciu, druhí druhú a teraz máme problém s harmonizáciou. Na toto riziko sme upozornili. Upozornili sme aj na to, že hoci vieme povedať, koľko plastového odpadu išlo na recykláciu, už sa nedá dosledovať, či to recyklačná firma aj zrecyklovala a či to nevyviezla niekde mimo EÚ na skládku. Upozorňujeme, že treba kontroly podchytiť nie len preto, aby sme mali správne dáta na výpočet príspevku do EÚ rozpočtu, ale aby sme aj reálne pomohli zelenej transformácii.

Pozrime sa na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. EDA sa mu už stihol venovať vo viacerých výstupoch. Nedávno bol váš záver taký, že Mechanizmus obnovy a odolností nie celkom plní cieľ, aby 37 percent jeho výdavkov išlo na zelenú transformáciu. Európska komisia tento záver spochybnila. V čom teda spočíva rozdiel v čítaní reality medzi EDA a Komisiou?

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je jednou z našich priorít z viacerých dôvodov. Jeden je jeho obrovský objem, hovoríme o viac ako 700 miliardách eur. Druhý dôvod je to, že Európska únia si na neho požičala na finančných trhoch a pôžičku bude potrebné splatiť počas najbližších 50 rokov.

Tretí dôvod je ten, že jeho čerpanie členskými krajinami EU je nastavené úplne inak. Keďže to mala byť veľmi rýchla a jednoduchá pomoc po covidovom období, cieľom bolo zjednodušiť procesy a zvýšiť výkonnosť. Pri kohéznej politike to funguje na základe preplácania skutočne vynaložených výdavkov. Keďže v tomto prípade bolo cieľom dostať peniaze do ekonomiky rýchlo a jednoducho, Európska komisia uvoľňuje jednotlivé tranže na základe splnenia míľnikov a cieľov národných plánov obnovy a odolnosti. No tieto míľniky a ciele v plánoch obnovy boli robené na základe odhadovaných výdavkov. Niektoré reformy, napríklad administratívne, nemajú uvedené žiadne výdavky, lebo je to bežný výdavok – zamestnanci ministerstva tam budú pracovať bez ohľadu na plán obnovy. Takže Európska komisia preverí, či bol daný míľnik splnený a pošle peniaze tak, ako boli uvedené v pláne.

Európska komisia hovorí, že daná členská krajina má mať mechanizmy na to, aby sa tie prostriedky dostali ku konečným používateľom a už sa nepýta, koľko naozaj obnova 50 základných škôl, čo bol definovaný míľnik, stála.

My ako EDA hovoríme, že stále platia európske zákony, stále platí národná legislatíva, napríklad o verejnom obstarávaní, o štátnej pomoci a o tom, že musíme mať zavedené mechanizmy proti sprenevere. Máme záujem vidieť, ako tie prostriedky tečú až ku konečným používateľom. Tu prichádzame k jadru problému. Európska komisia pri odpočtovaní, napríklad aj zelenej transformácie, vychádza z údajov, ktoré si do národných plánov obnovy a odolnosti napísali krajiny v čase plánovania a hovorí, že nemá informácie o tom, koľko reálne tie reformy alebo projekty z hľadiska zelenej transformácie stoja.

My v našich auditoch ideme až po konečných prijímateľov, ktorí vedia za koľko stavajú, pretože museli objednať nejaké firmy, museli sa urobiť štúdie a podobne. No a keď sa do toho ešte zarátajú mechanizmy ako koeficient, ktorý vyjadruje na koľko percent ide o zelený projekt, tak nám matematicky vyšlo, že údaje Európskej komisie o tom, že sme dosiahli dokonca viac ako 37 percent alokácií členských krajín na opatrenia v oblasti klímy sú pravdepodobne nadhodnotené. Skutočné výdavky, ktoré išli na tie zelené projekty, môžu byť oveľa nižšie.

To Európska komisia rozporuje?

Máme s Európskou komisiou veľkú diskusiu. Ak bude Európska komisia narábať len s tými finančnými informáciami, ktoré boli v plánoch obnovy, a nie so skutočnými výdavkami, tak ako chceme merať výkonnosť? A tento mechanizmus bol prezentovaný ako mechanizmus, ktorý má podporovať výkonnosť.

Tieto vaše výstupy k plánu obnovy sú zaujímavé aj preto, lebo už dnes v súvislosti s budúcim európskym rozpočtom počúvame – ako jeden zo smerov uvažovania –, že by sa v kohéznej politike malo zreplikovať to, čo robíme v plánoch obnovy.

Rozhodnutie určite nie je na EDA, ale naše výstupy, ktoré zatiaľ hovoria o vyššej miere rizík ako benefitov, by mali byť brané do úvahy. Čo ale neznamená, že to, ako sa čerpajú tie klasické, napríklad kohézne eurofondy, je dobré.

Vydali ste nedávno správu o chybovosti vo výdavkoch na kohéziu. Dookola debatujeme o tom, že eurofondy sú prebyrokratizované a že sú prebyroktizované preto, aby sa nerobili chyby a je to začarovaný kruh. Ako je možné, že pri viacúrovňovom systéme kontrol dokážete ešte stále aj vy nájsť chyby?

Toto nebol audit, ale niečo, čo voláme „preskúmanie“. Ide o zhrnutie informácií z množstva auditov, ktoré sme v tejto oblasti za posledné roky robili. Cieľom je pomôcť, keď sa bude pripravovať a schvaľovať budúci viacročný finančný rámec.

Vysoká chybovosť, hovoríme tu o chybovosti nad 2-percentným prahom významnosti, je naozaj problém. A nejde len o problém v absolútnej sume prostriedkov, ale ide o problém systému riadenia kohéznych eurofondov. Európska komisia sa spolieha na dve úrovne kontrol na úrovni členskej krajiny. Tá prvá, my ju voláme „prvá línia obrany“, je to, čo robia riadiace orgány, ktoré rozhodujú o tom, na aké projekty pôjdu prostriedky. Tam sme našli dvakrát toľko chýb, ktoré mali byť objavené na úrovni riadiaceho orgánu. Buď to vyplývalo z ich konania, alebo skôr nekonania či nedbanlivosti.

Potom má každá členská krajina implementovanú druhú líniu obrany, to je orgán auditu. Tam sme zaznamenali výrazné zlepšenie, čo sa týka identifikácie chýb, hlavne týkajúcich sa verejného obstarávania, ale zase sú iné typy chýb, ktoré im ušli. Európska komisia ako tretia línia obrany sa spolieha hlavne na to, čo sa urobí v členskej krajine. Potom neohlásene urobí pár auditov a povie, že je to v poriadku, sme niekde pod dvoma percentami. A nakoniec prídeme my a nájdeme ďalšie chyby.

Čo sa s tým dá robiť?

Toto naše preskúmanie je dobré v tom, že pomenúva aj príčiny týchto chýb. Jedna z nich je, že regulačný rámec je naozaj veľmi komplikovaný. Európska komisia ho ale nemôže zjednodušiť tak, že povie: urobte si to, ako chcete. To je tiež cesta do pekla.

Druhý problém sú administratívne kapacity na riadiacich orgánoch a v orgáne auditu. Vieme, že na Slovensku sú to štátni úradníci a často to nie je otázka, že ich potrebujeme viac, ale skôr kvality tých odborníkov, aby sa nám nemenili po každých voľbách. Tretí problém je, že veľa vecí sa robí manuálne a informačné systémy nie sú prepojené.

Štvrtý problém je, že momentálne máme súbeh viacerých zdrojov financovania – eurofondy (koniec obdobia 2014 – 2020, ako aj súčasný viacročný rámec 2021 – 2027) aj mechanizmus podpory obnovy a odolnosti – a vzniká tým tlak na rýchle čerpanie. EDA takmer v každom audite v tejto oblasti hovorí: zjednodušte to. Druhý extrém je zase mechanizmus pre podporu obnovy a odolnosti, ktorý chcel byť veľmi jednoduchý, ale trošku to nevyšlo.

EDA v minulosti spochybnil napríklad aj reálny dosah nástroja SURE, ktorým počas pandémie členské štáty financovali opatrenia ako kurzarbeit, teda ochranu pracovných miest. Tam ste v zásade prišli k podobnému problému ako pri plánoch obnovy, že dáta z národnej úrovne, ktoré by umožňovali povedať, koľkých pracovných miest sa takto zachránilo, nie sú.

O chvíľu sfúknem len prvú sviečku na torte môjho 6-ročného mandátu, takže o tejto správe konkrétne veľa detailov so sebou na tento rozhovor nemám. Môžem ale potvrdiť, že aj z iných auditov sa nám objavuje to, že rýchlosť v dobrom záujme nadotovania ekonomiky prostriedkami, aby ľudia neprišli o prácu, alebo aby neprišli o vzdelávanie, ide často v protiklade s tým, ako sa dá systém zneužiť, prípadne ako ten systém nedosiahne výsledky, ktoré sa očakávajú.

EDA mal aj zásadný príspevok k diskusii o klimatických cieľoch, kde konštatoval, že únia nie je na dobrej ceste plniť svoje vlastné klimatické ciele do roku 2030. Čo sú podľa vás tie základné dôvody?

Áno, okrem množstva iných osobitných správ, ktoré sa týkali klimatických politík sme sa pozreli aj na ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky. Spochybnili sme úspešnosť dosiahnutia záväzku EÚ do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Dôvody boli tri.

Prvý bol ten, že ten výpočet bol neúplný. Európska komisia nezarátala do objemu emisií všetky emisie, ktoré vznikajú a dajú sa kvantifikovať, konkrétne emisie skleníkových plynov z obchodu a medzinárodnej leteckej a námornej dopravy. Ak by tam boli započítané, mali by sme iné čísla.

Druhý dôvod bol ten, že miera spokojnosti, ako nám to dobre ide, bola spôsobená aj covidovým časom, keď ľudia sedeli doma, nechodili autami, nelietali. Tretí dôležitý moment je ten, že nemôžeme na dosahovanie takýchto cieľov používať len verejné zdroje. Pri týchto veľmi ambiciózne nastavených cieľoch sa očakávalo, že sa zapojí súkromný sektor svojimi projektmi a bude sa to do celej snahy započítavať. Nám z mapovania terénu vyšlo, že súkromný kapitál nebol dostatočne zapojený a nezdá sa nám, že sa ho do roku 2030 podarí zásadne zapojiť.

Jeden z ďalších dôvodov je – to nám ukázal iný špeciálny audit – pomalé znižovanie emisií oxidov uhličitých z osobných automobilov. Keby sme chceli tie ciele dosiahnuť, musel by sa významne zvýšiť podiel elektromobilov, avšak za cenu závislosti od iných krajín: lacný dovoz elektromobilov z Číny plus by sme museli asi vydrancovať Afriku, lebo nemáme prístup k nerastným surovinám potrebným na výrobu batérií a súčasne by sme zrejme zlikvidovali náš domáci automobilový sektor.

Keď máte ciele, ktoré idú proti sebe – čo je proste fakt –, treba hľadať rozumnú rovnováhu. Nemôžeme sa snažiť o dosahovanie niečoho, čo pekne vyzerá na slide za pani predsedníčkou Európskej komisie, na úkor iných priorít. Na druhej strane, keď sa dá, tak niektoré čiastkové ciele skúsme dosiahnuť s vyšším percentom, ako očakávame. To boli napríklad tie plastové obaly, o ktorých sme hovorili.

Zaujalo ma, že EDA sa zaoberá aj otázkou právneho štátu. Venovali ste sa otázke, akým spôsobom Európska komisia vyhodnocuje stav v členských štátoch a akým spôsobom formuje svoje odporúčania. Takisto ste konštatovali, že štít na ochranu základných hodnôt v európskej legislatíve má nedostatky a nezaručuje úplnú ochranu finančných záujmov. Táto otázka nie je o číslach, ako EDA pristupuje k takýmto témam?

Priala by som si, aby si túto osobitnú správu z auditu prečítali viacerí. Pomáha porozumieť tomu, ako je mechanizmu nastavený, kde má prípadné silné a slabé stránky, čo môže pomôcť aj našej krajine a tým, ktorí u nás prijímajú rozhodnutia. Chcem zdôrazniť, že my sme neposudzovali, ako si dané krajiny počínajú v oblasti dodržiavania právneho štátu. To robí Európska komisia a náš audit posudzoval, akým spôsobom to robí a na základe akého systému.

Európska únia si musí chrániť svoje finančné záujmy. Keď nám posiela finančné prostriedky, tak sú tam určité podmienky a tieto podmienky boli sprísnené nariadením o podmienenosti. Došlo k prípadu, že dve členské krajiny – Maďarsko a Poľsko – boli ovplyvnené rozpočtovými opatreniami (Maďarsko s potenciálnym budúcim vplyvom vo výške cca 22 mld. eur a Poľsko 134 mld. eur). EDA sa pozrel na to, ako to Európska komisia robí, aké údaje a informácie má k dispozícii, ako ich vyhodnocuje a či to robí férovo pre každú jednu krajinu alebo je to o tom, že niektorá krajina nás „neposlúcha“, poďme sa na ňu pozrieť a potom dáme návrh, aby boli zastavené európske zdroje.

Druhá oblasť, na ktorú sme sa pozreli, bolo, na základe akých podmienok a informácií sa následne Európska komisia rozhodne, že krajina už „poslúcha“ a pozastavené európske zdroje sú uvoľnené. Nepoviem nič tajné, keď skonštatujem, že Maďarsku boli tie prostriedky uvoľnené po tom, keď bolo potrebné jednohlasné politické rozhodnutie o podpore Ukrajiny, čo viedlo k viacerým otázkam ohľadne procesu.

Čo boli teda vaše závery?

EDA zistil, že ten systém je v legislatíve nastavený dobre. Nariadenie o podmienenosti naozaj pomáha lepšej ochrane finančných záujmov, ale je dosť ťažké mať správne a naozaj nepriestrelné zdôvodnenie ako právny štát a problémy v právnom štáte ovplyvňujú to, či môže členská krajina pokračovať v čerpaní prostriedkov, alebo nie.

Jedno z našich odporučení bolo, že takýto typ analýzy treba robiť pre každú jednu krajinu, nie len pre tých, o ktorých si myslíme, že sa ich to môže týkať. Máme rovnosť pred legislatívou a je potom naozaj ťažké zdôvodniť, a to teraz neobhajujem Maďarsko alebo Poľsko, prečo práve tieto členské krajiny.

Keď nebudeme rozumieť tomu, na základe akých dát alebo akých informácií sa prijímajú zásadné rozhodnutia, tak podkopávame dôveru občanov v EÚ a jej inštitúcie. Potom nastupuje dezinfoscéna a rôzne alternatívne vysvetlenia.

Načrtli ste, že v budúcnosti môžeme čakať viac prostriedkov do oblasti bezpečnosti a pomoci Ukrajine, čo sa už čiastočne aj deje. EDA sa už v minulosti konštatoval – ešte pred Ruskou inváziou na Ukrajinu –, že sa Únii nedarí potláčať tamojšiu rozšírenú korupciu. Aký bude podľa vás príspevok EDA k týmto témam?

Všetci si v prvom rade želáme, aby útočná vojna Ruska proti Ukrajine skončila a aby Ukrajina bola schopná opraviť napáchané škody. Vieme, že budú potrebné stovky miliárd eur a myslím si, že by sme pri tom ako EÚ mali byť.

EDA v roku 2021, ešte pred vojnou na Ukrajine, vydal osobitnú správu o tom, že znižovanie veľkej korupcie na Ukrajine ide veľmi pomaly a výsledky nie sú také, ako sa očakávali. Teraz sa rozprávame o tzv. Nástroji pre Ukrajinu, ktorý bol schválený na úrovni EÚ začiatkom roka 2024. Hovoríme o 50 miliardách eur, ktoré budú poskytnuté Ukrajine v rokoch 2024 až 2027. Z toho bude 17 miliárd vo forme grantov, to znamená nenávratné a 33 miliárd bude vo forme úverov. Je na Ukrajine a na jej kapacitách, aby pripravili plán, ako ho budú čerpať a na aké projekty obnovy ho využijú.

Realita je však taká, že tam regióny príliš nefungujú a výkonná moc je sústredená do prezidentského paláca. Sústredenie veľkej moci a peňažných prostriedkov vždy vytvára riziko toho, že nebudú veci realizované tak, ako by mali byť.

Pozitívne vnímame, že Nástroj pre Ukrajinu bude mať legislatívne zakotvený silný rámec na audit a kontrolu. Zriaďuje sa tam takzvaná osobitná nezávislá Rada audítorov, a to popri tom, že EDA má všeobecný mandát, zo samotnej zmluvy o založení EÚ, kontrolovať všetko, kam idú európske peniaze.

Veľkým otáznikom je, kedy sa na Ukrajinu fyzicky na výkon auditu bude dať ísť. Veľa vecí sa dá skontrolovať na diaľku, ale keď chcete posudzovať výkonnosť, či niečo bolo postavené, alebo zrenovované, ako malo byť, tak tam potrebujete ísť. Bezpečnostná situácia však zatiaľ on-site audity, žiaľ, neumožňuje.