Taraba chce v Jelšave centrálnu tepláreň. Štát prispeje 600 tisíc eur

Znečistený vzduch trápi východoslovenské mesto a okolité obce do takej miery, že ho rieši aj Súdny dvor EÚ. Envirorezort mal pôvodne domácnostiam meniť kotly, projekt však po roku zrušil a teraz predstavil náhradný, lacnejší plán. Primátor má však viacero výhrad.  

Jelšava má dlhodobý problém so smogom v dôsledku vysokej koncentrácie prachových častíc PM10 v ovzduší, a to najmä počas zimných mesiacov. Príčinou je najmä geografická poloha mesta, priemysel, ale aj domácnosti, ktoré svoje domovy vykurujú zastaranými kotlami na tuhé palivo. 

Návrh envirorezortu, ktorý v utorok odobrila vláda, ponúka riešenie vybudovaním novej, centrálnej teplárne, ktorá bude domácnosti vykurovať biomasou. „Systém centrálneho zásobovania teplom bude odoberať biomasu a dodávať teplo z obnoviteľného zdroja domácnostiam. Vysoko kvalitné palivo zabezpečí zníženie znečistenia ovzdušia, čím sa realizuje aj významné opatrenie v rámci riešenia konania Európskej komisie proti Slovensku,“ skonštatovalo Ministerstvo životného prostredia. 

Slovensko kvôli zlej kvalite ovzdušia čelí aj súdnemu konaniu na európskej úrovni. Prvý rozsudok už prehralo a ak problém nenapraví, v hre je ďalší súd aj finančné sankcie.  

Primátor Jelšavy Milan Kolesár pre EURACTIV Slovensko reagoval, že konanie ministra je preňho úplne nová informácia, ktorú s mestom nikto predtým, ani v deň rokovania vlády neprejednal. „Taktiež vlastníme kotolňu na plyn, ktorá zásobuje sídlisko teplom a prevádzkuje ju firma Veolia, je to viazané nájomnými zmluvami,” vysvetlil.  

Štát ušetrí a využije eurofondy 

Pôvodný plán mal domácnostiam priniesť nové kotly a výrobňu biopaliva za 3,15 milióna eur. Nový projekt má zafinancovať štát z environmentáleho fondu sumou 600 tisíc eur. Ďalšie peniaze chce minister Tomáš Taraba získať z európskych zdrojov.  

Vybudovanie spoločnej teplárenskej kotolne má podľa envirorezortu podporiť komunitu aj zlepšiť stav životného prostredia. „Technológia centrálneho zásobovania teplom pre miestne komunity zabezpečí stabilný lokálny dopyt po produkte, čím dôjde k náhrade nevhodného palivového materiálu,” tvrdí.   

Produkciu energetickej biomasy z lokálnych zdrojov udržateľným spôsobom má zabezpečiť sociálny podnik, ktorý zamestná znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. „Zdroje z Európskych štrukturálnych a investičných fondov prispejú na pokrytie ceny práce zamestnancov sociálneho podniku. Takéto riešenie je dlhodobo udržateľné, keďže vytvára podmienky pre sústavnú podnikateľskú činnosť v lokálnej energetike,“ uvádza sa v materiáli.  

Ani to sa však primátorovi nepozdáva. „Ministerstvo životného prostredia nás neinformovalo ani o tom, že má takýto zámer. Mesto má už niekoľko rokov založený Mestský sociálny podnik s.r.o Jelšava, registrovaný sociálny podnik, takže neviem, prečo by sme zakladali ďalší,” dodal.  

Banskobystrický župan Ondrej Lunter sa ešte v septembri, keď Taraba o náhradnom pláne začal hovoriť, vyjadril, že zmena plánu je vodením za nos. „Táto „náhradná schéma”, ktorú zmieňuje vládne rozhodnutie z tejto čiernej stredy, žiaľ ani zďaleka nenaplní pôvodné plány, očakávania, prísľuby v pôvodnom už raz schválenom projekte za viac ako tri milióny eur,” zdôraznil.  

Ministerstvo mení projekt aj slová 

Vláda rozhodla o zrušení pôvodných zámerov, ktoré mali riešiť havarijný stav kvality ovzdušia v Jelšave, 4. septembra. Plán vtedy spočíval vo výmene nevyhovujúcich vykurovacích zariadení v problematických domácnostiach za nové, úspornejšie a vybudovaní linky na výrobu kvalitnejšieho paliva.  

Primátor Jelšavy vtedy neskrýval sklamanie. „Neviem, kto každý a čo všetko dokázalo zmeniť postoj ministerstva životného prostredia v tak krátkom čase, že zrušilo výzvu, ktorú ono samo vyhlásilo a pán minister spochybňuje projekt, ktorý ešte pred pár mesiacmi podporoval,” čudoval sa on a social network. Nepáčil sa mu ani argument ministra, prečo ustúpil od výmeny výhrevných zariadení.  

V tom čase Taraba totiž vysvetľoval zmenu zámeru inými slovami. Na tlačovej konferencii po rokovaní vlády vyhlásil, že pôvodná schéma mala dotovať “problémových” občanov. „Je tam určitá skupina, nebudem ju nazývať jedným výrazom, o aký typ ľudí ide, ktorí kúria v treťom tisícročí plastovými fľašami,“ reagoval na septembrovej tlačovej besede Taraba. „Predošlé vedenie si tu nastavilo program, ktorým týmto ľuďom chceli dať do domu zadarmo jeden kotol za 3-tisíc eur. Tak si asi viete predstaviť riziko, že ten kotol skončí niekde na čiernom trhu,“ pokračoval. 

„My nebudeme rozdávať za 3-tisíc eur nejaké kotlíky sociálne problémovým skupinám obyvateľstva. To, čo urobíme je, že tieto bytové jednotky napojíme na centrálny vykurovací systém,“ uzavrel.   

Tarabove rozhodnutie vtedy kritizoval aj Lunter, ktorý deň označil za „čiernu stredu”. „Čo tam po tom, koľko ľudí na tom pracovalo. Čo tam po tom, akú nádej v ľuďoch vzbudili, ako mali ľudia v Jelšave zrazu pocit, že nie sú zabudnutí pánubohu za chrbtom, keď je reč o štátnej pomoci. Slovenská tragikomédia,” napísal na sociálnej sieti. 

Pilotný projekt pritom koncom minulého roka predložil vláde samotný minister Taraba. V tom čase uviedol, že ide o systémové riešenia, ktoré zlepšia kvalitu ovzdušia a pomôžu obyvateľom Jelšavy dýchať čistejší vzduch. 

Na príprave projektu mesto Jelšava pracovalo viac než rok. Žiadosť o poskytnutie financií v rámci výzvy vyhlásenej envirorezortom samospráva podala koncom vlaňajšieho roka, návrh riešenia schválila v decembri 2023 aj vláda.