V. Národný výstup na Babiu horu

Posledný augustový deň sme sa už po piaty raz stretli pod Babou horou, aby sme odhalili ďalšie pozoruhodnosti tejto oravskej dominanty i ľudí pod ňou žijúcich a pritom sa tak trochu v duchu myšlienky kalokagatie fyzicky zocelili a duchovne povzniesli. Piaty národný výstup sme venovali slovenskému básnikovi, prozaikovi a dramatikovi Jankovi Matúškovi pri príležitosti 180. výročia vzniku textu slovenskej hymny, no nemohli sme obísť ani 120. výročie narodenia slovenského literáta spod Babej hory Mila Urbana.

Prvýkrát sme teda vytýčili dve trasy – jednu na vrchol, kde mali zaznieť tóny hymnickej piesne Janka Vlastimila Matúšku a druhú na hájovňu v Rovniach, kde na účastníkov čakali rozhovory s literárnymi historikmi Oravského múzea P.O. Hviezdoslava i literárna expozícia venovaná Milovi Urbanovi.

Po spoločných raňajkách na Staňcovej poľane, ktoré pre nás pripravila vedúca Slovenského domu v Podvlku Božena Bryjová, sme sa teda pustili do poznávania krásneho kúta našej zeme, zvaného hornou Oravou.

Hymnická pieseň na vrchole Babej hory

Babia hora nás v tomto roku prijala prívetivo, krásnym počasím, slnečnými lúčmi, vôňou ihličnanov i sviežou hladnou vodou. Naše kroky sa veľmi rýchlo dostali z asfaltovej trasy na zemitý terén, popreplietaný koreňmi stromov, ktoré už pamätajú rôzne udalosti, čo prehrmeli Oravou a zmenili tok dejín. Náš skvelý sprievodca Tono Kutliak nám rozprával a zároveň ukazoval miesta, kde sa písali dejiny i literatúra. V strmých svahoch sme potom chytali „druhý dych“, za čo sme boli odmenení krásnymi výhľadmi na naše oravské dedinky. Lipnice, Zubrice, Rabčice či Rabča ležali pod nami ako na dlani a odhaľovali svoje tajomstvá, ktoré sú viditeľné len z výšky. V pozadí sa rozlievala Oravská priehrada, ktorej vody sa v doobedňajšom slnku trblietali a pôsobili akoby z nich každú chvíľu chceli vyskočiť kryštálové kone a cvalom oslniť okolitú krajinu.

Očarení slnečným kúpeľom a výhľadmi sme dorazili na Diablak – najvyšší vrch oravskej dominanty, kde sme si mohli vychutnať výhľady už na všetky svetové strany. Pocity boli skvelé, o čom sa nakoniec môžete presvedčiť na našom youtube kanále, kde sa nachádza krátke video.

Keď sme sa do sýtosti potešili všetkým, čo nám výstup na vrchol poskytoval, pristúpili sme k ucteniu si oravského rodáka Janka Matúšku, ktorý svojho času prijal výstižné slovanské meno Vlastimil. Z našich hrdiel zaznelo päť slôh jeho hymnickej piesne Ponad Tatru blýska, ktorú zložil pri príležitosti odchodu študentov na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra z miesta námestníka Katedry reči a literatúry československej. „My sa držme, spolu, spolu v tomto kolu, nik nás nepremôže,“ nieslo sa nad Oravou.

Rozhovory pod holým nebom pri hájovni

Približne v tom istom čase zaznela hymnická pieseň Janka Matúšku aj pri hájovni v Rovniach, kde sa vybrala druhá skupina. Zo Staňcovej vyrazila trochu neskôr pod vedením Tomáša Vorčáka, ktorý po ceste sprítomňoval dielo Mila Urbana priamo na miestach jeho inšpirácie. Veľmi nás potešilo, že medzi nás zavítal aj syn známeho slovenského spisovateľa Cyril Urban.

V hájovni všetkých privítala Mária Jagnešáková – riaditeľka Oravského múzea P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, ktoré bolo spoluorganizátorom tohto ročníka, pričom v mene organizátora – Spolku Slovákov v Poľsku sa prihovoril tiež generálny tajomník Ľudomír Molitoris. Následne sa prítomní mohli dozvedieť viac o hlavných hrdinoch nášho výstupu z prednášok literárnych historikov spomínaného múzea.

Mgr. Paulína Martinkovičová porozprávala o Jankovi Matúškovi, ktorý mal spravodlivosť jednoducho v krvi a cítiac krivdu, dejúcu sa Ľudovítovi Štúrovi, napísal slová, ktoré dnes pozná každý Slovák, keďže sa neskôr stali súčasťou slovenskej národnej hymny. Vo svojej tvorbe čerpal námety hlavne z prírody, poukazoval na súboj dobra a zla, ktorý sa snažil aplikovať do literatúry. Veľkou inšpiráciou mu bol práve jeho profesor Ľudovít Štúr.

Dr. Lukáš Tkáč priblížil osobnosť Mila Urbana, ktorý bol podľa jeho slov fenomenálnym človekom. S hájovňou v Rovniach ho spája skutočnosť, že sa tam narodil. Celý život ho sprevádzalo to, že šťastie uňho nemalo dlhé trvanie. Jeho dielo „Živý bič“ ho preslávilo po celom svete. Podľa literárnych historikov je najprekladanejším autorom a čitatelia si ho veľmi obľúbili. Milo Urban bol Oravcom telom i dušou. Mal rád miestnu prírodu, ľudí, domáce jedlá a aj manželku si našiel z Oravy. Rodina bola preňho na prvom mieste. Rok 1935 bol veľkým zlomom v jeho živote. V tomto roku sa oženil a mení sa jeho povaha. Po svadbe obmedzil kontakty s umelcami „od pera“ a zakaždým sa ponáhľal domov k rodine. Ľudia jemu blízki hovorili, že bol neskutočne skromným človekom a len tak v náznakoch hovoril ostatným o svojich plánoch. Nenávidel snobizmus a bola mu blízka „človečina“. Nikdy nemal maniere úspešného spisovateľa.

Editor Urbanových diel Ján Medveď napísal o ňom nasledovné slová: „Oravy sa nevzdal do konca života. Bola mu nevyčerpateľným žriedlom tém, drahým krajom, nad ktorým prehrmeli búrky premien. Stal mysľou a srdcom medzi svojimi, medzi chlapmi a ženami Oravy vo vojnách i v mieri".

Známy slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista Milan Rúfus výstižne charakterizoval životný osud Milana Urbana slovami: „Tú dušu si život prísne odskúšal. To, čo prežil on, by malý duch sotva uniesol s takým pokojom a vyrovnanosťou. Jeho osobná odysea je výsledkom bizarných osudov jeho spoločenstva".

Rozhovory s literárnymi historikmi prilákali aj ďalších návštevníkov, pričom sprítomniť si život a dielo jedného z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry mohli všetci tiež nahliadnutím do Literárnej expozície.

Stretnutie pod Babou horou

Po odznení hymnickej piesne Janka Vlastimila Matúšku na vrchole Babej hory i pri hájovni v Rovniach sa účastníci V. Národného výstupu vybrali na spätnú cestu na Staňcovu poľanu, kde už rozvoniaval chutný guľáš z kuchyne Miestneho odboru Matice slovenskej z Oravskej Polhory. Nechýbala ani pravá kofola a ďalšie občerstvenie, ktoré zabezpečili Vitamín ORAVA s.r.o. a Spolok Slovákov v Poľsku.

Pre všetkých bola v areáli pripravená k nahliadnutiu výstava Matice slovenskej pod názvom „Odkaz štúrovskej generácie“. Prítomní sa tak mohli dozvedieť viac nielen o oravskom národovcovi, ktorému bol venovaný tento ročník výstupu, ale aj o ďalších známych i menej známych osobnostiach z radov štúrovcov, ich študentských spolkoch, kultúrnopolitickom programe, či slovenskom povstaní v rokoch 1848 – 1849. Obsah výstavy v krátkosti priblížil tajomník Matice slovenskej Viliam Komora.

K dispozícii boli tiež viaceré zaujímavé slovenské publikácie z Vydavateľstva Matice slovenskej, ktoré predstavila jeho riaditeľka Ingrid Majeriková. Tá zároveň priniesla ako dar pre Spolok Slovákov v Poľsku niekoľko pracovných zošitov, kníh, Slovenské pohľady, Národné spektrum, omaľovanku, magnetky i perá s logom najstaršej celoslovenskej kultúrnej inštitúcie, za čo jej srdečne ďakujeme. Každý účastník tiež dostal najnovšie číslo Slovenských národných novín.

Stretnutie pod Babou horou, ktoré sa konalo v rámci XXXI. Dní slovenskej kultúry v Malopoľsku, s finančnou podporou Ministerstva vnútra a správy Poľskej republiky i Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, otvoril generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris. Po ňom sa slova ujali tvorcovia myšlienky Národného výstupu na Babiu horu, venovanému vždy niektorému z oravských národovcov, Milica Majeriková-Molitoris a Anton Kutliak, ktorí pri príležitosti piateho ročníka odovzdali účastníkom pamätné diplomy i slová uznania za udržiavanie spolupatričnosti, ktorou je toto podujatie tak výnimočné.

Spoločné posedenie svojou hrou i spevom spríjemnili mladí hudobníci z Veľkej Lipnice, nacvičujúci v Slovenskom dome v Podvlku, akordeonista František Król, Veselí seniori z Oravskej Polhory a svojimi zvučnými hlasmi i členovia folklórneho súboru Dolina z Krempách, ktorých na akordeóne sprevádzal Kristián Bryja. Slovenský spev sa niesol Staňcovou poľanou následne až do nočných hodín, kedy sa poslední účastníci výstupu ešte zohrievali pri teple spoločnej vatry.

Trblietavé iskry sa vznášali na oravské nebo a hádam aj zapálili v dušiach účastníkov túžbu po poznaní a spoločnom prežívaní našich dejinných udalostí, ktoré sú hoc neviditeľnou, ale pevnou niťou, vedúcou nás cez prítomnosť k našej budúcnosti.

Autori: Milica Majeriková-Molitoris, Grażyna Falátová

Foto: Milica Majeriková-Molitoris, Grażyna Falátová, Agáta Jendžejčíková, Ľudomír Molitoris

Vyhlásenie k nenávistným útokom voči Spolku Slovákov v Poľsku a Matici slovenskej v súvislosti s V. Národným výstupom na Babiu horu

Tohtoročný V. Národný výstup na Babiu horu, ktorý zorganizoval Spolok Slovákov v Poľsku, sa konal posledný augustový deň a to v rámci XXXI. Dni slovenskej kultúry v Malopoľsku. Podujatia sa zúčastnili Slováci z Poľska, ale aj zo Slovenska, malo výbornú účasť a úroveň, bolo veľmi pozitívne propagované a vnímané médiami i verejnosťou.

Jediná negatívna vec bola kritika, nepravdy, klamstvá a útoky od istého Slováka, ktorý len niekoľko rokov žije v Poľsku. Účastníkov výstupu na Babiu horu napadol na sociálnych sieťach, že na podujatí boli šírené propagandistické prejavy a piesne, že vraj odznela propaganda Ruska a jeho prezidenta Vladimíra Putina, prvej Slovenskej republiky a jej prezidenta Jozefa Tisa. Tieto klamstvá následne zaslal viacerým ústredným orgánom štátu, kde urážal Slovákov zo Slovenska, ako aj Slovákov z Poľska.

Ako priamy účastník tohto podujatia musím konštatovať, že nič také sa nestalo. V skutočnosti na podujatí na Babej hore, kde sa zúčastnilo aj množstvo mladých Slovákov z Poľska, boli prítomní i iní turisti zo Slovenska a z Poľska, a to aj Poliaci, odspievali sme jedinú pieseň, hymnu Slovenskej republiky „Nad tatrou sa blýska“. Tú pred 180-timi rokmi napísal Janko Matúška pochádzajúci z Dolného Kubína, čo bolo aj spomenuté. Po zostupe z Babej Hory sme na Staňcovej poľane vo Veľkej Lipnici, na časti hornej Oravy, ktorá od roku 1924 patrí Poľsku, otvorili výstavu  Matice slovenskej „Odkaz štúrovskej generácie“. Ako tajomník MS pre problematiku národnostných menšín a zahraničné krajanské organizácie som v krátkom príhovore slávnostne výstavu otvoril. Spomenul som Ľudovíta Štúra, Janka Matúšku a ešte som pripomenul tohtoročné podujatie, ktoré sa uskutočnilo v MS v Martine a oslávilo Aničku Jurkovičovú-Hurbanovú. Následne som predstavil novú riaditeľku Vydavateľstva MS Ingrid Majerikovú a poďakoval jej za inštaláciu výstavy i ukážku matičných kníh. Poďakoval som tiež Spolku Slovákov v Poľsku a ich generálnemu tajomníkovi Dr. Ľudomírovi Molitorisovi za to čo robia pre našich slovenských bratov a sestry. Podujatie bolo pokojné, nádherné a vzbudilo nádej pre slovenský národ, pre Slovákov z Poľska, ako aj zo Slovenska. Oslávili sme vlastný národ, vlastnú reč a vlastnú slovenskú kultúru.

Je zarážajúce, že niektoré osoby beztrestne šíria klamstvá o činnosti a podujatiach Spolku Slovákov v Poľsku, a takto sa snažia vyvolať nenávisť. Je nanajvýš nehorázne, že tak koná občan s trvalým pobytom v Slovenskej republike, ktorý len niekoľko mesiacov, resp. nejaký ten ostatný rok žije v Poľsku, pričom sa na podujatí ani nezúčastnil. Za zmienku tiež stojí, že na túto osobu je v Poľsku podaných viacero trestných oznámení. Napriek tomu je podporovaná niektorými predstaviteľmi slovenských štátnych orgánov a samozrejme všetkými, ktorí nemajú radi Slovensko. Pritom Spolok Slovákov v Poľsku si zaslúži obdiv a uznanie za udržiavanie a rozvoj slovenského národného povedomia slovenskej menšiny žijúcej na územiach severného Spiša a hornej Oravy.

Aktivity uvádzaného občana Slovenskej republiky sú odsúdeniahodné. Mali by konať aj ústredné orgány Slovenskej republiky, aby zamedzili takýmto ideologickým útokom proti vlastným občanom, proti zahraničných Slovákom, ale aj proti slovenskej štátnosti a dobrému menu Slovenska v zahraničí.

Viliam Komora, tajomník Matice slovenskej pre problematiku národnostných menšín a zahraničné krajanské organizácie