Vláda odobrila zákon proti odlesňovaniu, z ktorého majú ťažkú hlavu potravinári, farmári aj lesníci

Európska komisia čelí tlaku, aby posunula účinnosť nariadenia o odlesňovaní, pretože prinesie veľa byrokracie. Nové povinnosti vzniknú aj slovenským pestovateľom sóje či chovateľom hovädzieho dobytka. Obchodníci s drevom budú musieť dokladať presné GPS súradnice, kde sa drevo vyťažilo.

V polovicu minulého roka bez väčších kontroverzií členské štáty EÚ schválili takzvaný zákon na boj proti globálnemu odlesňovaniu.

Zámer bol jasný: zabezpečiť, aby výrobky, ktoré Európania konzumujú, nosia alebo používajú neprispievali k rýchlemu úbytku lesov a ich degradácii vo svete.

Nariadenie, ktoré podporilo aj Slovensko, sa ale postupne dostalo pod silnú ofenzívu z každej strany: kritizujú ho lesníci, poľnohospodári, potravinári, obchodníci, ministri, europoslanci a aj exportné krajiny, ktorých sa nová legislatíva najviac dotkne.

Zákon, ktorý nariadenie zaradí do slovenského právneho poriadku na stredajšom rokovaní (2. októbra) teraz odobrila aj slovenská vláda.

O čo v ňom ide a prečo je taký problémový?

Ako to bude fungovať

Nariadenie sa má vzťahovať na všetky produkty umiestnené na európskom trhu od 1. januára 2025. Výrobcovia musia začať dokazovať, že ich produkty neprispievajú k výrubu, dokazovať už v decembri. Mikropodniky dostali čas na prípravu do polovice budúceho roka.

Od toho okamžiku budú veľké a stredná podniky musieť zaistiť, že ich dodávateľské reťazce neprispievajú k odlesňovaniu. Nariadenie od nich vyžaduje, aby boli schopní vysledovať výrobky, ktoré predávajú, až po pozemok, kde boli vyprodukované. Pred ich umiestnením na trhu musia predložiť takzvané vyhlásenie o náležitej starostlivosti.

V ňom tiež dokazujú, že v procese ich výroby nebola porušená ekologická legislatíva či ľudské práva: napríklad vysídľovanie domorodých obyvateľov ťažiarskymi spoločnosťami či nelegálna detská práca na kakaových plantážach.

Povinnosť kontrolovať dovoz a vývoz produktov, ktoré najviac prispievajú k odlesňovaniu, budú mať orgány členských krajín. Problém je, že sa vyrábajú na poľnohospodárskych pozemkoch, ktoré sa v niektorých krajinách čoraz viac rozširujú na úkor lesov: ide o drevo, sóju, palmový olej, kaučuk, kakao či hovädzí dobytok.

Fakty o odlesňovaní:

V roku 2023 svet každú minútu prichádzal o les v rozlohe zodpovedajúcej takmer 10 futbalových ihrísk,
poľnohospodárstvo je hlavnou príčinou odlesňovania vo všetkých regiónoch okrem Európy,
podľa OSN sa len produkcia palmového oleja a sóje spôsobuje najmenej 50 percent celosvetového odlesňovania,
pasenie hospodárskych zvierat je zodpovedné za takmer 40 percent celosvetového odlesňovania,
v Európe predstavuje premena na ornú pôdu približne 15 percent odlesňovania a 20 percent je spôsobených pastvou hospodárskych zvierat,
spotreba EÚ sa na celosvetovom odlesňovaní podieľa približne 10 percentami, pričom až dve tretiny tvorí potreba palmového oleja a sóje.

Pravidlá sa ale budú týkať aj niektorých odvodených výrobkov ako čokoláda, nábytok, potlačený papier či deriváty palmového oleja.

Rozsah kontrol výrobkov sa bude líšiť, podľa krajiny z ktorej prichádzajú. Nariadenie rozlišuje tri kategórie krajín: Najviac povinností pre firmy a najviac kontrol sa bude robiť pri dovoze z najrizikovejších krajín, kam by mohla patriť napríklad Indonézia, Brazília či Malajzia.

Nové povinnosti sa ale budú týkať aj domácich producentov. Slovenskí obchodníci s drevom tak napríklad budú musieť vedieť doložiť presné GPS súradnice toho, kde sa drevo vyťažilo. „A to až takým spôsobom, že napríklad aj krabička cigariet, bude mať príznak geolokácie parciel, na ktorých rástli stromy, z ktorých bol vyrobený papier na túto krabičku,“ opisuje dosahy nového zákona expert na lesný manažment Michal Žák.

To isté platí aj pre farmárov. Ak pestujú sóju, či chovajú hovädzí dobytok, nebudú môcť svoju produkciu predávať na európskom trhu, kým nepredložia spomínané vyhlásenie. To bude problém hlavne pre malé poľnohospodárske podniky.

V čom je problém

Proti novej legislatíve sa postupom času začal v Únii ozývať čoraz väčší odpor. Najsilnejšie prichádzal z Nemecka.

Hlavnú výhradu voči nariadeniu asi najlepšie vystihuje jeden z lídrov nemeckých konzervatívcov v Európskom parlamente Peter Liese (EPP), ktorý ho nazval „byrokratickým monštrom“. „Ohrozuje dodávky krmív pre zvieratá a obchod s mnohými spotrebnými tovarmi,“ tvrdí.

Nesúhlas je taký veľký, že nemecký kancelár Olaf Scholz žiadal odklad nových pravidiel priamo u predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyen.

Podobne v pripomienkovom konaní argumentujú aj slovenskí potravinári a poľnohospodári. Potravinárska komora Slovenska (PKS) žiada ministerstvo pôdohospodárstva, aby v Bruseli zabojovalo za posunutie uplatňovania nariadenia. O to sa už raz v spoločnej iniciatíve s niekoľkými krajinami raz pokúsilo.

Potravinárom vadia hlavne dve veci: pokuty za nedodržanie pravidiel a nepripravenosť celého systému. Európska komisia ohlásila, že v decembri spustí systém, ktorý pomôže podnikom s vydávaním vyhlásení – podľa mnohých príliš neskoro.

„Informačný systém EÚ v poskytnutej forme nie je v prevádzkovej praxi zvládnuteľný z dôvodu chýbajúcich možností automatizovaného zadávania údajov cez dátové rozhrania, čo ukázala pilotná fáza,“ pripomienkuje PKS.

Rovnaké obavy z nadmernej byrokracie majú aj slovenskí lesníci, ktoré smerom k zákonu vyslovuje Spolok taxátorov Slovenska. „Tento zákon výrazne zvýšil byrokratickú záťaž všetkých hospodáriacich subjektov, pre štát zvýšil finančné zaťaženie vznikom duplicitnej štátnej správy a naštartoval nezáujem pracovať vo výrobnej sfére s vysokým stupňom byrokracie, ktorý rozdelil aj po ľudskej stránke celý lesnícky sektor na Slovensku,“ tvrdia.

Nie je dôvod ďalej čakať

Európska komisia napriek kritike už niekoľkokrát odmietla, že pristúpi na odklad novej legislatívy.

Okrem domácej pôdy má Komisia problém s obhájením legislatívy aj za hranicami Únie. Viaceré krajiny  upozorňujú, že vytvára zbytočné bariéry, ktoré obmedzia obchodnú výmenu a aj čelní predstavitelia upozorňujú a k jej prehodnoteniu EÚ vyzvala aj šéfka  Svetovej obchodnej organizácie Ngozi Okonjo-Iweala.

Pre eurokomisiu môže byť problém hlavne nesúhlas Brazílie, s ktorou Únia vedie rokovania o novej obchodnej dohode Merscosur.

Na druhej strane má Komisia vo svojom neoblomnom postoji aj podporu. Podľa  európskych socialistov (S&D) by namiesto odkladu exekutívy EÚ mala pracovať, aby čo najskôr spustila jej implementáciu.

Na ich strane sú aj ochranári a ľudskoprávni organizácie. „Desaťročia nesplnených prísľubov ukazujú, že bez sankcií za nedodržiavanie a bez záväzných pravidiel na zabezpečenie rovnakých podmienok nebudú firmy – a pravdepodobne ani nemôžu – robiť to, čo je potrebné,“ píše Luciana Téllez Chávez z Human Rights Watch.

Napriek kritike z tretích krajín by podľa nej odklad  poškodil aj obchodných partnerov EÚ.

„Thajsko, najväčší svetový výrobca prírodného kaučuku, údajne zintenzívnilo úsilie o zlepšenie vysledovateľnosti, čo umožňuje malým farmárom predávať za prémiové ceny. Firmy v Argentíne a Paraguaji, ktoré patria medzi popredných svetových producentov