Chybné platby, výdavky aj rastúci dlh. Európske financie sa podľa audítorov zhoršujú

Hlavná kontrolná autorita unijného hospodárenia objavila problémy pri financovaní projektov na obnovu po pandémii Covid-19. Hospodárenie EÚ je podľa audítorov v čoraz ťažšej situácii aj kvôli chybovosti, rekordnému dlhu EÚ, ruskej vojne na Ukrajine a inflácii.  

Európsky dvor audítorov (EDA) vo štvrtok zverejnil výročné hodnotenie účtovníctva EÚ. Hoci účtovnú závierku spoločenstva za rozpočtový rok 2023 zhodnotili ako pravdivú a korektnú, obzvlášť čo sa týka príjmov do rozpočtu, v iných oblastiach sú audítori znepokojení.  

„Ako sa blížime k polovici finančného obdobia 2021 – 2027, zistenia v našej správe poukazujú na viaceré kritické výzvy, ktorým čelí rozpočet EÚ, vrátane vysokej úrovne nesprávnych výdavkov,“ uviedol predseda EDA Tony Murphy. 

„Hodnota chybných výdavkov rozpočtu EÚ každoročne rastie. Za rok 2023 odhadujeme chybovosť vo výške 5,6 percenta, pričom v predchádzajúcom roku 2022 to bolo 4,2 percenta a v roku 2021 len tri percentá,” priblížila členka Európskeho dvora audítorov za Slovensko Katarína Kaszasová. 

Výraznejší dohľad aj zodpovednosť štátov  

Prepočítané na eurá, nezrovnalosti sa týkajú zhruba 191,2 miliárd eur z unijného rozpočtu a 48 miliárd eur vynaložených v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je hlavným pilierom balíka EÚ na obnovu po pandémii.  

Audítori ale zdôrazňujú, že odhad chybovosti nevyjadruje mieru podvodov, neefektívnosti či plytvania: ide o odhad sumy peňazí, ktoré neboli použité v súlade s pravidlami EÚ a vnútroštátnymi pravidlami. „V priebehu svojej práce ale audítori zistili aj 20 prípadov podozrenia z podvodu, ktoré oznámili príslušným orgánom EÚ,” uvádza EDA.  

Problematické boli nielen platby, kde neboli splnené všetky podmienky, ale aj také, kde audítori našli nedostatky v systémoch kontroly jednotlivých krajín. „Tieto výzvy zdôrazňujú potrebu spoľahlivých štruktúr dohľadu a zodpovednosti na úrovni členských štátov aj EÚ s cieľom zachovať dôveru verejnosti a chrániť budúce rozpočty EÚ,“ dodal Murphy. 

Audítori teda radia štátom, aby hľadali vlastné zlepšenia systému auditu a kontroly. Na Slovensku takúto úlohu majú zohrávať predovšetkým ministerstvá. 

Slovensko samostatne nehodnotili 

Podľa správy Slovensko k 31. decembru 2023 čerpalo 87 percent eurofondov z obdobia rokov 2014 až 2020, vyplatených bolo teda 13,7 miliardy eur a čakalo sa na zhruba dve miliardy. Presnejšie údaje čo sa týka chybovosti na národnej úrovni však audítorský dokument nerieši. Kaszasová vysvetlila, že v tomto prípade pristupujú k problematike horizontálne, neporovnávajú teda jednotlivé členské štáty, ani ich nezoraďujú do rebríčka. 

„Inak povedané, neauditujeme krajiny, ale európsky rozpočet ako celok, podľa jednotlivých výdavkových okruhov,” uviedla. Príkladom je kategória eurofondov, teda výdavkov na „súdržnosť, odolnosť a hodnoty,“ nazývané aj spoločným termínom „kohézia“, ktoré tvoria viac ako 38 percent rozpočtových výdavkov EÚ. Ich úlohou je vyrovnávať socio-ekonomické rozdiely naprieč EÚ a v rámci členských krajín.  

Práve v tejto kategórii výdavkov sa našlo aj najviac chýb – dosiahli 9,3 percenta, oproti 6,4 percentám v roku 2022. Audítori vidia dôvod najmä v tom, že v prechodných eurofondových obdobiach sú štátne orgány zodpovedné za ich čerpanie vystavené časovému tlaku a preto rastie aj riziko prešľapov.  

O samostatnom hodnotení tejto kapitoly písal EURACTIV koncom júla tohto roka. Na Slovensku v tejto súvislosti Komisia našla 4. najvyššiu hodnotu chybovosti spomedzi všetkých členských štátov. 

Nedostatky v pláne obnovy 

Po chybách vo vykazovaní výdavkov ako druhú zásadnú oblasť audítori vyzdvihli Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), pod ktorý spadá aj plán obnovy. Výsledky kontroly EDA ukazujú, že je ovplyvnený systémovými nedostatkami a neoprávnenými platbami.  

Audítori zistili, že približne jedna tretina týchto grantových platieb z RRF nebola v súlade s pravidlami a podmienkami. Šesť platieb bolo preto ovplyvnených významnými chybami. Audítori takisto zistili prípady nedostatočne navrhnutých míľnikov a cieľov a pretrvávajúce problémy so spoľahlivosťou informácií, ktoré členské štáty zahrnuli do svojich vyhlásení riadiaceho subjektu. 

EDA ohodnotil túto kapitolu takzvaným „výrokom s výhradou”, čo znamená, že audítori zistili určité problémy, ktoré sú ale pomerne izolované a jednoducho odstrániteľné.  

Rastúci rekordný dlh 

Tretím zásadným bodom, na ktorý správa zameriava pozornosť, je zadlženosť EÚ. Dlh sa v roku 2023 vyšplhal na 458,5 miliárd eur, kým rok predtým dosahoval 348 miliárd, teda vzrástol o tretinu. 

Najvýraznejšie ho navýšili nové úvery v rámci balíka Next Generation EU (NGEU), teda nástroja Európskej komisie na oživenie hospodárstva na podporu štátov, aby sa zotavili z pandémie COVID-19. 

Neuhradené záväzky z rozpočtu EÚ a grantového financovania NGEU, ktoré predstavujú budúce dlhy, ak sa ich viazanosť nezruší, dosiahli na konci roka 2023 rekordnú úroveň 543 miliárd eur, pričom 90,3 percenta týchto neuhradených záväzkov bolo prijatých po roku 2021. 

Alarmujúcim údajom je podľa Kaszasovej aj fakt, že dlh EÚ je teraz až dvakrát vyšší, ako v roku 2021, keď dosahoval 236,7 miliardy eur. To znamená, že EÚ je teraz jedným z najväčších emitentov dlhových nástrojov v Európe, avšak audítori vyjadrujú pochybnosti o schopnosti Komisie vytvoriť dostatočné príjmy na ich splatenie.  

Kritická v tomto ohľade je aj vysoká inflácia, ktorá priamo vplýva na rozpočet EÚ. Na základe prognózy Komisie týkajúcej sa inflácie audítori odhadujú, že rozpočet EÚ by mohol do konca roka 2025 stratiť takmer 13 percent svojej kúpnej sily.  

Ďalším faktorom zaťažujúcim rozpočet je finančná pomoc EÚ Ukrajine, ktorá sa v roku 2023 viac než zdvojnásobila zo 16 miliárd eur na 33,7 miliardy eur. S tým súvisia aj riziká spojené s Nástrojom pre Ukrajinu, ktorý bol zriadený v roku 2024 aby poskytol dodatočnú finančnú podporu až do výšky 33 miliárd eur úverov na obdobie 2024 až 2027, čo v prípade problémov so splácaním môže rozpočet Únie zaťažiť ešte výraznejšie.  

Komisia vidí hodnoty pozitívnejšie  

Európska komisia je o výsledkoch auditov EDA pravidelne interne informovaná. Oficiálne stanovisko obvykle zverejňuje až dodatočne, hoci na revíznu správu formálne nie je povinná odpovedať. „Komisia má vždy možnosť vyjadriť sa k našim zisteniam a záverom. Nie na všetko ale máme rovnaký názor, príkladom je spomínaný odhad chybovosti,” dodala Kaszasová.  

Kým EDA vyčíslila chybovosť na 5,6 percenta, hodnota odhadovaná Komisiou ako riziko pri platbe dosiahla za rovnaké obdobie len 1,9 percenta. Slovenská audítorka to vysvetľuje tým, že Komisia používa odlišnú metodiku a účel výpočtu. Odhady Dvora audítorov sú založené na reprezentatívnej vzorke platobných transakcií, zatiaľ čo Komisia získava dáta „prístupom zdola nahor“, kde sa podľa vlastných vyjadrení spolieha na „státisíce kontrol vykonaných na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni,“ reagovala Komisia pri minuloročných výsledkoch hodnotenia hospodárenia za rok 2022, kde bol podobný rozdiel medzi prepočtami audítorov a EK. 

Audítori v hodnotení dávajú Komisii aj viaceré odporúčania ako problematické oblasti zlepšiť. Samotný proces je však pomerne zdĺhavý. Komisia totiž prenáša odporúčania buď na svojich zamestnancov na svojich riaditeľstvách, alebo na členské krajiny. „Niektoré zmeny sú legislatívne, pri iných treba meniť interné procesy v rámci Európskej komisie, administratívne kapacity alebo vybudovať nový informačný systém,” vysvetlila Kaszasová. 

V aktuálnom dokumente napríklad EDA monitoruje päť odporúčaní zo správy o výkonnosti rozpočtu EÚ za rok 2020. Komisia vtedy všetky akceptovala. Pri troch ale lehota na vykonanie stále neuplynula, jedno odporúčanie naplnila vo väčšine ohľadov a druhé len do istej miery.