Mestám chýba podpora na integráciu Ukrajincov, mnohým úspešným projektom hrozí koniec

Slovenské mestá volajú po väčšej pomoci štátu s integráciou ukrajinských odídencov. Apelujú najmä na nutnú zmenu evidencie cudzincov a prerozdeľovania podielových daní. Existujúce eurofondy podľa nich neriešia jadro problému.

Od vypuknutia ruskej agresie, ktorá z domovov vyhnala milióny ľudí, ubehlo už takmer dva a pol roka. Mnohí Ukrajinci sa ocitli v krajinách, s ktorými ich nespájala kultúra ani jazyk. Po zabezpečení základných potrieb bolo preto nevyhnutné, aby sa ich štát snažil do novej spoločnosti začleniť.

Podľa údajov ministerstva vnútra z konca júla 2024 o dočasné útočisko na Slovensku dokopy požiadalo vyše 150-tisíc Ukrajincov. Medzičasom sa ho vzdalo 25-tisíc ľudí. Slovenské ministerstvá od februára 2022 vyhlásili niekoľko výziev z európskych peňazí, ktoré boli zamerané práve na ich integráciu.

Dve najväčšie mestá a Únia miest Slovenska (ÚMS) však upozorňujú, že financií na prevádzku rôznych aktivít a centier nie je dosť a samosprávy ich momentálne musia hľadať najmä vo svojom rozpočte či zdrojoch neziskových organizácií. Varujú, že ak nenastanú zmeny, osud mnohých integračných aktivít, ktoré za posledné dva roky vybudovali, bude neistý.

Eurofondové výzvy štátu

Samosprávy sa mohli v rokoch 2022 – 2023 zapojiť do dvoch národných projektov Operačného programu Ľudské zdroje, ktoré boli určené na začlenenie ukrajinských občanov do slovenskej spoločnosti.

V prvom rade išlo o projekt „Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území SR – samospráva“, ktorý im mal zabezpečiť finančné príspevky na humanitárne a integračné aktivity. Paralelný projekt bol vyhlásený aj pre mimovládne organizácie.

V druhom rade išlo o projekt „Pomáhame odídencom“, ktorý mal uľahčiť sociálne začlenenie a integráciu na slovenský trh práce. Za týmto účelom poskytoval finančné príspevky na vzdelávanie, podporu mobility, dobrovoľníckej činnosti a zapracovanie občanov Ukrajiny.

V júli 2024 bola vyhlásená výzva do tretieho projektu pre Program Slovensko 2021 – 2027 s názvom „Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane migrantov“, ktorý cieli najmä na podporu dlhodobej integrácie.

Podľa hovorcu rezortu vnútra Mateja Neumanna spolu s ministerstvom práce a dopravy momentálne pripravujú národný projekt v rámci Plánu sociálno-ekonomického rozvoja kraja na obdobie 2021 – 2027.

„Finančné prostriedky pre ministerstvo vnútra budú určené primárne na refundáciu už vzniknutých výdavkov a na krytie budúcich výdavkov v súvislosti s poskytovaním príspevku za ubytovanie odídencov,“ priblížil pre EURACTIV Slovensko.

Samosprávy sa spoliehajú na iné zdroje

Bratislava oficiálne eviduje bezmála 41-tisíc Ukrajincov s dočasným útočiskom a 7-tisíc ďalších, ktorí tu pracovali či študovali už pred vojnou. V Košiciach našlo dočasné útočisko 7 500 Ukrajincov a vyše 7-tisíc ďalších tam žije dlhodobo.

Obe mestá predstavili niekoľko integračných aktivít, ktoré pre vojnových odídencov realizujú. Rôzne aktivity, ako workshopy, poradenstvá či jazykové kurzy, však financujú primárne z verejných zbierok, mestského rozpočtu či zdrojov neziskových organizácií.

Bratislava po začiatku invázie vo februári 2022 zriadila Infopoint a v apríli 2024 Asistenčné centrum pomoci, ktoré poskytlo vyše 220-tisíc asistencií. Okrem toho sa snaží rozvíjať koordinačné stretnutia k téme inklúzie cudzincov či vytvárať priestor na zapojenie cudzineckých komunít.

Od jari 2022 tiež realizuje projekt, v rámci ktorého boli napríklad prevádzkované detské skupiny v Centre voľného času, mapovanie situácie na školách, kurzy slovenčiny pre mladých, tréningy pre školy a komunitné aktivity pre rôzne vekové kategórie.

Aktivity financuje predovšetkým z rozpočtu mesta. Časť prevádzkových nákladov centra bola refundovaná v rámci príkazu na záchranné práce a veľkú časť aktivít pokrýva projekt podporený UNICEF-om.

Viacero služieb v Asistenčnom centre zase pokrývajú zdroje partnerských organizácií, medzi nimi Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Košice sa vo svojich integračných aktivitách zameriavajú najmä na zraniteľné skupiny, deti a mládež, priblížil portálu EURACTIV vedúci referátu marketingu a styku s verejnosťou Tomáš Zavatčan.

V minulom školskom roku podporovali krúžkovú činnosť, kampaň zameranú na zápis detí v školopovinnom veku do škôl a podporovali asistentov na materských školách. Tieto aktivity realizovali s finančnou podporou už spomínaného UNICEF-u.

Obavy z duplicitného financovania

Zavatčan aj po vyše dvoch rokoch od začiatku vojny hovorí o absentujúcej podpore od štátu. „Reálna podpora pre mesto Košice chýba. Za dva roky sa na tom veľa nezmenilo,“ uviedol.

Košický splnomocnenec pre humanitárnu pomoc utečencom z Ukrajiny Roman Dohovič priblížil, že mesto sa napríklad zapojilo do prvého národného projektu Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území SR. Podľa neho však nešlo o dostatočný objem peňazí a mesto ho vyčerpalo už za pár mesiacov.

Bratislava sa doň po dlhom zvažovaní ani nezapojila. „Túto možnosť sme zvažovali a diskutovali, no s cieľom predísť možnému duplicitnému financovaniu pri už inými stranami podporených aktivitách a so zvážením vtedajších kapacít, sa mesto rozhodlo na výzvu nezareagovať,“ vysvetlil hovorca mesta Peter Bubla portálu EURACTIV Slovensko.

Podobnú obavu spomína aj Dohovič pri druhej výzve Pomáhame odídencom, do ktorej sa Košice napokon nezapojili, hoci by ďalšie peniaze potrebovali.

Pripomenul, že Košice sú v tomto zmysle v inej situácii ako iné samosprávy, ktoré dostali aj peniaze z FAST-CARE programu. Išlo o nenávratné finančné prostriedky z programu EÚ, z ktorého administrovali príspevky na ubytovanie Ukrajincov.

Kým bratislavské mestské časti sa dohodli, že si prerozdelia získané peniaze s magistrátom, v Košiciach tomu zabránili politické nezhody. „Tieto peniaze nám veľmi chýbali,“ hovorí Dohovič portálu EURACTIV Slovensko.

O peniaze z najnovšieho projektu Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín sa mienia uchádzať obe mestá. Košický splnomocnenec však pripomína, že to nevyrieši jadro problému. Menším samosprávam to možno bude stačiť, ale tým veľkým, ako sú Košice a Bratislava, podľa neho „určite nie“.

Čo by samosprávam mohlo pomôcť, sú systémové zmeny. Nutnosť riešiť situáciu umocňuje aj fakt, že podpora medzinárodných organizácií, vďaka ktorým momentálne mnoho projektov funguje, tento rok končí.

„Financovanie od UNICEF-u máme zabezpečené ešte do konca roka. A ak nebudeme úspešní v tomto projekte, tak vlastne všetko, čo sa za rok a pol vytvorilo – všetky tímy ľudí či centrá – sa budú pravdepodobne musieť zavrieť,“ pripúšťa Dohovič.

Čo by mestám pomohlo

Hovorkyňa Únie miest Slovenska Daniela Piršelová pre EURACTIV Slovensko pripomína, že mestá sú v naozaj zložitej finančnej situácii.

„Plánované príjmy pre rok 2024 sa nenapĺňajú, preto pravdepodobne už v tomto roku budú musieť znižovať rozpočtované výdavky,“ vysvetľuje Piršelová a zároveň varuje pred ešte zložitejšou situáciou o rok.

„Očakávame, že zostavenie rozpočtu pre rok 2025 bude ešte náročnejšie, takže priestor na finančnú podporu integračných centier bude veľmi obmedzený,“ dodala. Spolu s najväčšími krajskými mestami vníma priestor na nápravu v niekoľkých aspektoch.

Bratislava a Košice hovoria o potrebe zlepšiť evidenciu reálneho počtu cudzincov na Slovensku, zabezpečiť povinnú školskú dochádzku pre deti odídencov, vytvoriť  koncepciu ich udržateľného začleňovania s dlhodobou podporou štátu a najmä zlepšiť prerozdelenie podielových daní aj za cudzincov.

Na posledný bod spolu s ÚMS apelujú obzvlášť. Mestá v súčasnosti totiž dostávajú peniaze len za cudzincov, ktorí u nich majú trvalý alebo dlhodobý pobyt.

„Snažíme sa aj s ostatnými samosprávami o to, aby peniaze z podielových daní dostávali mestá aj za cudzincov s prechodným pobytom, ktorí žijú na ich území. Už to by výrazne pomohlo,“ hovorí Dohovič.

„Ak má štát reálny záujem podporiť zamestnávanie cudzincov a ich integrácie, toto je jeden z nástrojov, ako to môže urobiť. Ak sa situácia nezmení, priestor na finančnú podporu integračných centier a integrácie cudzincov bude veľmi obmedzený,“ uzatvára Piršelová.