Európsky súd rozhodol, že francúzsky zákaz označovania rastlinných výrobkov slovami ako „burger“, „klobása“, alebo „saláma“ ide proti pravidlám EÚ. Krajinám odkázal, že ak chcú niečo také zakázať, najskôr musia prijať zákonnú definíciu týchto slov. Zákaz slovného spojenia „sójové mlieko“ však platí aj naďalej – európska legislatíva ho totiž na rozdiel od burgerov definuje.
Súdny dvor EÚ rozhodol, že členské štáty nemôžu prijať zákaz označovania rastlinných výrobkov názvami, ktoré sú tradičné spájané s obsahom mäsa. Nie, pokiaľ najskôr neprijmú zákonnú definíciu týchto pojmov, ktorá bude obsahovať zmienku o živočíšnom pôvode. Kým tak Francúzsko neurobí, na pultoch jeho obchodov sa budú môcť objaviť napríklad veggie burgre.
V celej EÚ sa pritom nemôže predávať napríklad sójové mlieko alebo kokosový jogurt. Súdny dvor EÚ o tom rozhodol v roku 2017 a odvtedy sa vegánske náhrady označujú ako „nápoje“ alebo „dezerty“.
Rozdiel je zjavne v tom, že nariadenie o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami definuje mlieko ako „bežný výlučok mliečnych žliaz cicavcov“ a mliečne výrobky ako syr alebo jogurt musia tieto výlučky obsahovať.
Nariadenie tiež definuje pojmy ako vajcia a mäso, avšak k burgerom, slanine, klobáse, saláme ani iným mäsovým produktom sa nevyjadruje. Preto súd rozhodol, že kým národní alebo európski zákonodarcovia takéto definície neprijmú, nemôžu zakázať takto pomenovávať rastlinné náhrady.
Prečo je to dôležité
Filozoficky ide o spor dvoch priemyslov – rastlinného a živočíšneho. Kým mäsopriemysel tvrdí, že takéto označovanie je pre zákazníkov mätúce, vegeloby tento argument odmieta. Vegetariáni a vegáni majú záujem o produkty, ktoré vyzerajú a chutia ako tie mäsové, pretože s touto časťou mnohí z nich problém nemajú. Mäsa sa vzdávajú z etických alebo environmentálnych dôvodov a používanie známych formátov a označení tento životný štýl uľahčuje.
Veľké živočíšne a mliečne firmy sú totiž veľkou environmentálnou záťažou, produkujú napríklad viac CO2 emisií ako celé Holandsko. EÚ sa navyše zaviazala do roku 2030 znížiť svoje emisie metánu o 30 percent. Jeho podstatná časť tiež vzniká v živočíšnom sektore.
Popularita rastlinných náhrad pritom v Európskej únii rastie.
Čo sa bude diať
Jedným z výstupov strategického dialógu farmárov bolo aj odporúčanie, aby Európska únia do roku 2026 prijala Akčný plán pre rastlinné produkty. Zapojené združenia, vrátane tých farmárskych, v správe odporučili zlepšiť rovnováhu medzi rastlinnými a živočíšnymi bielkovinami smerom k tým udržateľnejším.
EÚ to môže urobiť nielen tým, že prijme definíciu mäsových aj mliečnych produktov, ktoré umožnia ich jednoduché označovanie, ale aj podporovaním daňových zvýhodnení alebo zapojením rastlinných produktov napríklad do distribúcie mliečnych produktov na školy.
Výstup strategického dialógu však nie je záväzný. Ak sa väčšina europoslancov a členských štátov rozhodne, môžu tiež vykročiť opačným smerom a prijať legislatívu, ktorá definitívne zakáže názvy ako veggie burger.
Vieme, že rastlinné alternatívy sa nepáčia napríklad Maďarsku a Taliansku. Na druhej strane, europarlament v minulom mandáte odmietol dať do legislatívy sprísnenie označovania rastlinných alternatív.
¿Te gustó el artículo? ¡Apoye SIA NOTICIAS!
Su apoyo nos ayudará a continuar con la operación y desarrollo del sistema SIA NEWS.
Gracias por todo su apoyo.