Riaditeľka Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) Sirpa Rautiová ocenila, že maďarský parlament nebude hlasovať o zákone o „transparentnosti“ pred letom. V odpovedi na otázky španielskej tlačovej agentúry EFE v sídle agentúry vo Viedni riaditeľka dodala, že „najhorší scenár sa nakoniec nemusí naplniť,“. Rautiová sa domnieva, že v tomto rozhodnutí zohral úlohu aj tlak […]
Menej ako 1 min. min.
Riaditeľka Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) Sirpa Rautiová ocenila, že maďarský parlament nebude hlasovať o zákone o „transparentnosti“ pred letom.
V odpovedi na otázky španielskej tlačovej agentúry EFE v sídle agentúry vo Viedni riaditeľka dodala, že „najhorší scenár sa nakoniec nemusí naplniť,“.
Rautiová sa domnieva, že v tomto rozhodnutí zohral úlohu aj tlak zo strany medzinárodných organizácií pre ľudské práva, uviedla agentúra MTI.
Rautiová poznamenala, že Maďarsko je blízko bodu „bez možnosti návratu“, pokiaľ ide o zhoršovanie právneho štátu.
Pripomenula, že FRA sa dlhodobo zaoberá otázkami občianskej spoločnosti a právneho štátu a domnieva sa, že Maďarsko je v tomto smere v súčasnosti najťažším prípadom v EÚ, pretože erózia väčšiny kontrol a protiváh prebieha už dlho a legislatíva v mnohých prípadoch nie je v súlade so základnými právami.
Podľa jej názoru rozhodnutie týkajúce sa pochodu Pride je dobrým príkladom toho, ako sa v Maďarsku snažia obmedziť slobodu zhromažďovania a prejavu.
Vo Fidesze panuje zhoda
Návrh zákona o transparentnosti, ktorý čelí kritike na domácej i zahraničnej politickej scéne, bol stiahnutý z programu rokovania legislatívneho výboru maďarského parlamentu, ktorý zasadal 4. júna. Poslanci o ňom pred letom nebudú ani hlasovať, povedal vtedy predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Máté Kocsis.
„Frakcia je jednotná v tom, že v záujme ochrany suverenity je potrebné použiť právne nástroje. Existuje však spor o tom, aké by tieto nástroje mali byť,“ povedal Kocsis.
Šéfa úradu vlády Gergelya Gulyása sa portál index.hu v tejto súvislosti opýtal, či pri rozhodnutí o odklade schvaľovania tohto návrhu zohrala svoju úlohu hrozba sankcií Európskej únie. Gulyás reagoval, že to maďarskú vládu „nijako zvlášť nevystrašilo“. Na otázku, či v rámci parlamentnej frakcie Fideszu panuje na odklade úplná zhoda, však už šéf úradu vlády neodpovedal.
Varovania z eurokomisie
Európska komisia 24. mája vyzvala vládu premiéra Viktora Orbána, aby stiahla svoj návrh zákona o transparentnosti. Varovala, že ak by bola legislatíva prijatá vo svojej súčasnej podobe, predstavovala by vážne porušenie zásad a legislatívy EÚ.
Zavedenie novej legislatívy by prinieslo prísne pravidlá pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia, ktoré sa považujú za riziko pre suverenitu Maďarska, uviedla agentúra DPA.
Premiér Viktor Orbán 22. mája pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió tvrdil, že Ukrajinci vedú voči Maďarsku dezinformačnú kampaň, ktorej cieľom údajne je vynútiť si podporu Budapešti pre vstup Ukrajiny do Európskej únie. Maďarská vláda na to podľa neho reaguje návrhom zákona o transparentnosti.
Maďarský parlament 21. mája prerokoval návrh zákona o transparentnosti vo verejnom živote. Predkladateľ János Halász z Fideszu v rozprave povedal, že volebná kampaň ľavice v roku 2022 bola financovaná zo zahraničia a aj dnes viacero organizácií v Maďarsku svojou činnosťou napĺňa zahraničné záujmy, napríklad šíri ukrajinskú propagandu.
Opozícia návrh ostro kritizovala a v máji proti nemu usporiadala viacero demonštrácií.
