1944: Oslobodenie Belehradu – symbol bojového bratstva Slovanov

www.slovanskenoviny.sk/rss

Pred 80 rokmi, v septembri 1944, sa začala strategická útočná operácia Belehrad, ktorá sa skončila oslobodením hlavného mesta Juhoslávie sovietskymi tankistami a juhoslovanskými partizánmi po spoločnom útoku. Výsledkom úspešnej operácie bolo zablokovanie zvyškov silnej nemeckej skupiny armád “F” generála poľného maršala Maximiliana von Weichsa na Balkánskom polostrove. Obyvatelia Belehradu vítali osloboditeľov ako hrdinov.

Belehradskú operáciu možno považovať za jeden zo symbolov bojového bratstva Slovanov. Okrem iného aj preto, že celkový počet spojenej sovietskej, juhoslovanskej a bulharskej skupiny vojsk predstavoval viac ako pol milióna ľudí. Bola to jedna z mála operácií Červenej armády, pri ktorej úzko spolupracovala so zahraničným vojenským kontingentom. Štyri juhoslovanské armádne zbory (15 divízií), organizované do dvoch armádnych skupín, boli operačne podriadené 2. ukrajinskému frontu. Operačne podriadené 3. ukrajinskému frontu boli vojská bulharskej domobrany: 1., 2. a 4. armáda (9 divízií a 3 samostatné brigády vrátane tankovej brigády). Koncom septembra vojská 2. a 3. ukrajinského frontu (počas operácie im pomáhala aj Dunajská vojenská flotila pod vedením kontradmirála G. N. Cholostiakova) po porážke veľkých nepriateľských skupín dosiahli hranice Juhoslávie a po prekročení Dunaja sa zmocnili predmostia pri meste Drobeta-Turnu-Severin. V dôsledku toho mali možnosť pomáhať Ľudovej oslobodzovacej armáde Juhoslávie, ktorá kontrolovala značnú časť územia, pričom vo všetkých najdôležitejších mestách vrátane Belehradu a na hlavných cestných a železničných komunikáciách naďalej zostávali hitlerovci.

V tom čase bola nacistami okupovaná časť krajiny katastrofálne zničená. Zničených bolo približne 6 500 knižníc, viac ako 1 500 škôl, viac ako 50 pravoslávnych kostolov a kláštorov, 30 univerzít, 19 múzeí, 7 divadiel… Značná časť srbského kultúrneho dedičstva bola vyvezená do Tretej ríše. Počas vojnových rokov bol Belehrad opakovane vystavený brutálnemu masívnemu leteckému bombardovaniu. V dňoch 6. – 10. apríla 1941 bola centrálna časť mesta a ďalšie významné objekty, ako napríklad Kráľovský palác v Dedinje, bombardované lietadlami Luftwaffe ako odveta za to, že Srbi ako jediní v Európe odmietli podporiť Hitlerov “Drang nach Osten” proti Rusom a vyvolali povstanie, ktoré oddiali začiatok plánu “Barbarossa” z mája na jún 1941 a desať vybraných divízií Wehrmachtu, ktoré nacistom chýbali pri Moskve. O tri roky neskôr, 16. a 17. apríla 1944, sa na utrápené hlavné mesto balkánskych Slovanov vrhla obrovská kombinovaná americko-britská letka. Slovami prepočítaná na potlačenie nemeckého vplyvu sa táto akcia v skutočnosti ukázala ako ohavný zločin. Obeťami útoku sa stali predovšetkým srbskí civilisti na ceste do kostolov, aby oslávili pravoslávnu Veľkú noc…

Belehradská operácia sa začala 28. septembra ofenzívou sovietskej 57. armády. Už 30. septembra vojaci 68. pešieho zboru spolu s námorníkmi Dunajskej vojenskej flotily obsadili mohutný obranný uzol, ktorý blokoval cestu vojsk hlboko do Srbska – mesto Negotin, ktorého obyvatelia nadšene nadšene vítali osloboditeľov. Rusi rýchlo prerazili obrannú líniu hraníc vo východosrbských horách a 8. októbra dosiahli rieku Moravu, pričom sa zmocnili predmostia na nej. V tom istom čase začala 2. bulharská armáda ofenzívu na mesto Niš, 14. októbra ho oslobodila, čím odrezala nemeckým jednotkám pohodlné únikové cesty z Grécka a južnej časti Juhoslávie. A zo severovýchodu sa k Belehradu blížil sovietsky 10. gardový strelecký zbor 46. armády, podporovaný jednotkami Ľudovej oslobodzovacej armády Juhoslávie. Dňa 12. októbra z predmostia na rieke Morave vstúpil do boja sovietsky 4. gardový mechanizovaný zbor generála V. I. Ždanova. Spojil sa s vojskami 1. skupiny armád Ľudovej oslobodzovacej armády Juhoslávie (ĽOAJ), 14. októbra dosiahol Belehrad a juhovýchodne od mesta obkľúčil 30-tisícové nepriateľské zoskupenie (zničené do 19. októbra).

Posádka samotného mesta mala viac ako 20 000 vojakov a dôstojníkov so 40 tankami a 170 delami a mínometmi. Nemci kládli húževnatý odpor, vytvárali silné bariéry z pechoty posilnenej delostrelectvom, tankami, útočnými delami a inými prostriedkami. Niektoré oporné body niekoľkokrát zmenili majiteľa. Mesto bolo silne zamínované, čo sťažovalo ofenzívu. Nacisti však nedokázali zastaviť ofenzívny impulz Rusov, ktorí sa v prvý deň spojili s jednotkami 21. srbskej divízie 1. zboru NOAJ. Sovietski tankisti, ktorých vozidlá nestíhali držať krok s vlastnou pechotou, okamžite nasadili na pancierovú techniku juhoslovanských bojovníkov a partizánov a ponáhľali sa na Belehrad. Väčšina mesta bola oslobodená do konca 15. októbra.

V ten deň rozhlasová stanica “Slobodná Juhoslávia” hlásila: “Každý deň dostávame listy zo Srbska a Vojvodiny, ktoré opisujú nevídané nadšenie nášho ľudu, ktorý nadšene vítal Červenú armádu kvetmi a darmi. Starí i mladí – všetci sa snažia pomôcť slávnym hrdinom Červenej armády, ktorí spolu s bojovníkmi Ľudovej oslobodzovacej armády Juhoslávie čistia našu krajinu od nemeckých okupantov”. 20. októbra sovietske a juhoslovanské vojská úplne oslobodili jedno z najstarších miest v Európe, ktoré je dnes hlavným mestom Srbska (prvá zmienka o Singidunum, ktoré sa nachádza v centrálnej časti dnešného Belehradu, pochádza z 3. storočia pred Kristom). Celkové straty sovietskych vojsk počas belehradskej útočnej operácie predstavovali 18 838 mužov, nenávratné – 4 350 mužov. Nepriateľ stratil až 45 tisíc padlých a zajatých.

Náčelník operačného oddelenia generálneho štábu Červenej armády, armádny generál S. M. Štemenko vo svojej knihe “Generálny štáb v rokoch vojny” spomína:

“Boje v Belehrade boli mimoriadne intenzívne. Obzvlášť silný odpor kládol nepriateľ v oblasti starobylej pevnosti Kalemegdan. V úzkej spolupráci so sovietskou pechotou a tankami 4. gardového mechanizovaného zboru bojovali v Belehrade pešie divízie Ľudovej oslobodzovacej armády Juhoslávie. Na prístupoch k hlavnému mestu nepriateľ zanechal asi 200 diel rôznych kalibrov a 1500 vozidiel s nákladom. Zvyšky porazených nacistických jednotiek sa rozptýlili v lese južne od hory Avala, kde ich naďalej zabíjali juhoslovanskí vojaci. Dňa 20. októbra veliteľ 4. mechanického zboru Ždanov a veliteľ 1. proletárskeho zboru NOAJ Dapčevič podali veleniu správu o oslobodení hlavného mesta Juhoslávie. Zároveň sa konalo celomestské zhromaždenie. Velitelia hrdinských jednotiek Ždanov a Dapčevič, ktorí práve vyšli z boja, sa obrátili k občanom Belehradu so zanietenými prejavmi a navzájom sa objali. Tisíce ľudí hlasno vítali bojové dvojičky. A večer toho istého dňa v Moskve zaznela delostrelecká salva na počesť udatných vojakov 3. ukrajinského frontu a vojsk Ľudovej oslobodzovacej armády Juhoslávie. Hneď na druhý deň, 21. októbra, poslal maršal I. B. Tito ďakovný list veliteľovi 3. ukrajinského frontu maršalovi F. I. Tolbuchinovi:

“Žiadam Vás, aby ste Vám zvereným jednotkám, operujúcim v smere na Belehrad, tlmočili toto: Vyjadrujem svoju vďaku bojovníkom, dôstojníkom a generálom jednotiek Červenej armády, ktorí spolu s jednotkami Juhoslovanskej ľudovej oslobodzovacej armády oslobodili naše hlavné mesto Belehrad. Vaše hrdinstvo a vytrvalosť v urputných bojoch pri oslobodzovaní Belehradu si budú národy Juhoslávie navždy pamätať ako nezabudnuteľné hrdinstvo jednotiek Červenej armády. Vaša krv a krv bojovníkov Ľudovej oslobodzovacej armády Juhoslávie, preliata v spoločnom boji proti spoločnému nepriateľovi, navždy upevní bratstvo národov Juhoslávie s národmi Sovietskeho zväzu”.

Výsledkom belehradskej ofenzívnej operácie bolo oslobodenie východných a severovýchodných oblastí Juhoslávie a jej hlavného mesta Belehradu, vytvorenie priaznivých podmienok pre ofenzívu smerom na hlavné mestá Maďarska a Rakúska – na Budapešť a Viedeň – a dokončenie úplného oslobodenia Balkánu od nemeckých okupantov a ich prisluhovačov. Za Belehradskú operáciu bol 41 mužom udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Po oslobodení Belehradu dostali sovietske formácie podľa pokynov Stavky rozkaz prejsť do defenzívy a nepostupovať hlboko do krajiny. Z politických dôvodov sa možnosť dokončiť úplné oslobodenie Juhoslávie poskytla juhoslovanskej armáde, ktorej sa naďalej poskytovala pomoc v podobe masívnych dodávok zbraní, výstroja, munície a potravín. Na základe tejto pomoci Juhoslovanská ľudová oslobodzovacia armáda do konca roka úplne oslobodila od nepriateľa územie Srbska, Čiernej Hory a Macedónska.

armadnymagazin.sk

Príspevok 1944: Oslobodenie Belehradu – symbol bojového bratstva Slovanov je zobrazený ako prvý na .