
Menštruačná chudoba reálne na Slovensku spôsobuje, že dievčatá nechodia do školy. Michaela Mudroňová z organizácie Človek v ohrození preto navrhuje, aby boli vložky zadarmo dostupné v lekárňach.
Michaela Mudroňová pôsobí ako vedúca oddelenia Zamestnanie v organizácii Človek v ohrození, ktorá sa zapojila do Iniciatívy za dôstojnú menštruáciu. Okrem toho vedie aj Agentúru práce Banskobystrického samosprávneho kraja.
V rozhovore sa dozviete:
- aké problémy sú spojené s menštruačnou chudobou,
- či je záujem o darcovstvo hygienických potrieb,
- a prečo by mali byť zadarmo, aj keď napríklad potraviny nie sú.
Rozhovor je v dispozícii aj ako podcast a video.
Ako prežívajú menštruáciu ženy žijúce v chudobe?
Ženy v generačnej chudobe majú úplne iný prístup k tejto téme. Nie je to niečo, o čom by sa otvorene hovorilo alebo na čo by ich niekto pripravil, vysvetlil im, prečo sa to deje a ako. Prežívajú menštruáciu s hanbou a skôr sa ju snažia skrývať, potláčať. Takže to prežívajú inak ako ženy zo strednej triedy — aj preto, že nemajú prístup k pomôckam či tečúcej vode.
Čo v praxi na Slovensku používajú, keď si nemôžu dovoliť vložky?
Pôsobíme najmä v marginalizovaných rómskych komunitách, kde väčšina rodín žije v generačnej chudobe. Musia uprednostniť veci, ktoré sú pre nich v danej chvíli dôležitejšie — napríklad potraviny. Na menštruačné potreby im peniaze nezostanú.
Používajú to, čo majú poruke — nastrihajú staré posteľné obliečky na malé handričky alebo použijú staré tričká. Takto si tieto potreby riešia.
Keď sa nad tým zamyslím — ako to funguje v praxi? Ako sa cíti žena, keď musí ísť na verejnosť takto vybavená?
Myslím, že práve to je dôvod, prečo sa nad tým treba zamyslieť. Ľudia, ktorí neprichádzajú do kontaktu s touto skupinou, si neuvedomujú, koľko prekážok tieto ženy zažívajú pri menštruácii.
Je to často dôvod, prečo dievčatá na druhom stupni nechodia do školy — nemajú pomôcky a nechcú sa hanbiť, ak by sa zašpinili. Je to pre ne veľmi traumatizujúce.
Radšej im mama napíše ospravedlnenku, že sú choré, než by mali ísť do školy. Je to pochopiteľné. Možno niekto to odsúdi, ale ak sa pozrieme na ich situáciu, je to úplne zrozumiteľné.
Rovnako ich to môže vylúčiť z pracovného života. Ak už majú pravidelný príjem, môžu si dovoliť kúpiť vložky, ale na začiatku je to naozaj vážny problém.
Takže každý štvrtý týždeň sa v týchto komunitách môže stať, že dievčatá neprídu do školy?
V princípe áno, môže sa to diať.
Rieši to niekto v školách? Pýta sa niekto, čo je dôvod?
Veľa škôl s väčším podielom detí z generačnej chudoby to rieši po svojom — nakúpia pomôcky a nejakým spôsobom ich distribuujú dievčatám. Otázka je, či si ich tie, ktoré to najviac potrebujú, aj vypýtajú. To je ďalší problém. Ale veľa škôl to organizuje vo vlastnej réžii.
Či majú dosť prostriedkov, aby ich nakúpili pre všetkých, je otázne. Existujú občianske združenia alebo malé organizácie, ktoré to riešia vlastnými silami. Aj obchodné reťazce pomáhajú cez lokálne darcovstvo. My v Človeku v ohrození máme projekt Skutočný darček, kde môžu darcovia prispieť ženám v generačnej chudobe na nákup menštruačných potrieb.
Spôsobov je veľa, ale chýba systematické zastrešenie. Preto som veľmi rada, že vznikla Iniciatíva za dôstojnú menštruáciu.
Už ste naznačili, že menštruácia je tabu v celej spoločnosti. Je toto tabu zhoršené v marginalizovaných komunitách?
Určite áno. Aj preto, že samotné matky často nemajú dostatok informácií o tom, čo menštruácia je. Nevedia to vysvetliť dievčatám, pretože to nikto nevysvetlil ani im. V rodinách sa o tom nehovorí, skôr sa to odpozoruje. Je to stigmatizované a mnohé dievčatá si to musia riešiť samy.
Jedna vec sú pomôcky, druhá sú lieky proti bolesti, ktoré bežne užívajú ženy aj tínedžerky. Ale ženy v generačnej chudobe si ich dovoliť nemôžu, rovnako ako hygienické pomôcky. Aj kvôli tomu potom nemôžu chodiť do školy, nemôžu chodiť do práce, pretože môžu mať extrémne bolestivú menštruáciu. Všetci o tom vieme – jednoducho to niektoré z nás postihuje a výrazne ich to znevýhodňuje v akomkoľvek spoločenskom živote.
To môže byť zhoršené aj tým, keď používajú nejaké handry, vatu alebo vreckovky. Lekári hovoria, že takto sa môžu vystaviť infekciám. Majú tieto ženy reálny prístup napríklad ku gynekológom?
Je to podľa mňa rôzne, ale ženy, ktoré žijú v generačnej chudobe, často nie sú evidované na úrade práce ako uchádzačky o zamestnanie a nie sú poistencami štátu. V takom prípade im nikto neuhrádza zdravotné poistenie. A ten, kto si neplatí poistenie, má nárok len na základnú starostlivosť. Gynekologická starostlivosť je už špecializovaná, takže je otázne, či sa k nej môžu dostať.
Druhá vec je, či sa k nej vôbec fyzicky vedia dostať – či môžu cestovať, či majú na to peniaze. A ak im lekár aj predpíše lieky, majú financie na ich kúpu? V mnohých vylúčených lokalitách nie je tečúca voda. Vodou čerpajú zo studní, nosia ju domov vo vedrách. Je to veľmi nehygienické a ani základnú hygienu si nevedia zabezpečiť na sto percent takže infekcie sú tam asi dosť časté.
Prístup k lekárom majú rozhodne sťažený – geograficky, technicky aj finančne. V podstate ich to tiež diskvalifikuje.
Spomenuli ste, že v Človeku v ohrození ponúkate aj možnosť darovať balík menštruačných potrieb. Je o takýto darček záujem?
Máme rôzne skutočné darčeky – od vzdelávania, doučovania, až po sliepočky alebo kozu, ktorú môžeme darovať nejakej chudobnej africkej rodine. Na Slovensku je tento balík relatívne populárny a je to veľmi veľká pomoc. Ďakujeme všetkým, ktorí sa rozhodnú takto investovať svoje peniaze.
Čiže v tomto nie je tabu prekážkou?
V majoritnej spoločnosti sa menštruácia detabuizuje – ak použijem takýto komplikovaný výraz. Už sa o tom viac otvorene hovorí.
Myslím si, že je to otázka pár rokov, kedy to bude úplne bežná téma. Som veľmi rada, že aj táto iniciatíva je jednou z platforiem, ako o tom hovoriť otvorenejšie. Myslím si, že veľa ľudí nemalo predstavu, koľko žien sa stretlo s týmto problémom – že nemali peniaze na vložky.
Nemusia to byť len ženy v generačnej chudobe. Môžu to byť ženy v situačnej chudobe, ktoré prídu o prácu, o príjem a musia prioritizovať nákup jedla a školských pomôcok pre svoje deti – a týmto spôsobom traumatizujú seba aj svoje dcéry.
Poďme sa zamyslieť nad riešeniami. Zaujalo ma, že ste spomínali gynekológa ako nadštandardnú starostlivosť – teda nie je preplácaná ako základná či život ohrozujúca. Podobne aj menštruačné potreby sú zdaňované ako bežný tovar, na rozdiel od základných potrieb či zdravotníckych pomôcok, ktoré majú zníženú DPH.
Zníženie DPH je určite pozitívny krok. Ale ženy, ktoré nemajú peniaze – či vložky stoja 4 eurá alebo 3,60 – to im zásadne nepomôže. Myslím si, že by bolo vhodné, aby boli menštruačné potreby zadarmo k dispozícii v lekárňach všetkým ženám.
Som presvedčená, že to by bol ten najsprávnejší krok. Samozrejme, sú rôzne značky a ceny menštruačných pomôcok, dajú sa kúpiť aj lacnejšie. Ale pri ľuďoch v generačnej chudobe už 20, 30 či 40 centov nerozhoduje. Skôr si myslím, že si ich nekúpia vôbec.
Nebolo by to úplne bezprecedentné – niektoré krajiny EÚ už skúšajú pilotné projekty.
Nemám presné skúsenosti so zahraničnými modelmi, ale som presvedčená, že by to mohlo znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť. Keby ženy, ktoré bežne tieto pomôcky nepoužívajú, mali k nim prístup, štátu by sa tie peniaze niekde inde vrátili.
Keby si mohli raz mesačne vyzdvihnúť vložky pre vlastnú potrebu, bolo by to asi najlepšie riešenie.
V diskusiách na sociálnych médiách sa niekedy ozvú muži či ženy s názorom, že rôzne iné veci tiež nie sú zadarmo – jedlo nie je zadarmo. Prečo by práve toto malo byť?
Stále môžeme hovoriť o tom, že je to zdravotná pomôcka. Jej nedostatok môže spôsobiť zdravotné komplikácie. Náhradnými riešeniami, ktoré nie sú zdravotne nezávadné, môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu u časti populácie. Takto to vnímam.
Predpokladám, že ten výdavok by nebol vyšší ako náklady na liečenie žien, ktoré kvôli používaniu nehygienických potrieb počas menštruácie môžu dostať rôzne ochorenia.
Zatiaľ vyjadrenia napríklad z ministerstva zdravotníctva boli o tom, že ide o štandardný fyziologický proces, nie o chorobu, takže to nevnímajú ako zdravotnícku potrebu.
Myslím si, že v tomto prípade najsilnejší argument prevencia. Nie som expertka na túto tému, nemám medicínske vzdelanie, určite existuje množstvo dôvodov, prečo by to niekto mohol spochybniť. Ale som presvedčená, že sexuálne zdravie žien je dôležité pre zachovanie populácie a mali by sme mu venovať väčšiu pozornosť.
The post Ísť do školy zašpinená od menštruačnej krvi je traumatizujúce. Preto chudobné ženy radšej dcéram napíšu ospravedlnenku appeared first on euractiv.sk.
