Vesmírne počasie ohrozuje satelity, Slováci ho chcú predvídať

Európsky slnečný ďalekohľad pomôže vedcom skúmať slnečné búrky a erupcie, ktoré narúšajú hladký chod technológii. Pôjde o ojedinelý projekt, v ktorého vedení je aj Slovenská akadémia vied. Stavba však potrebuje finančnú podporu.

Suchá, horúčavy a záplavy aj tento rok ukázali, ako môže počasie ovplyvňovať ľudí. Menej sa však hovorí o tom, čo vedci nazývajú vesmírnym počasím, napríklad takzvané solárne erupcie, búrky alebo silný slnečný vietor. Tie dokážu vyradiť z chodu satelity, čím narušujú siete prepájajúce celý svet. Takéto počasie pritom vieme predvídať ešte menej, než to pozemské.

Zmeniť to chce skupina vedeckých inštitúcií, ktorá pracuje na výstavbe Európskeho slnečného ďalekohľadu (European Solar Telescope – EST). Vo vedení je aj Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied.

„Ďalekohľady, ktoré máme dnes, sú na konci ich vedeckej kariéry. Nedokážeme s nimi dosiahnuť pokrok,“ hovorí riaditeľ ústavu, Peter Gömöry. „O erupciách však potrebujeme vedieť viac a potrebujeme ich vedieť predvídať, pretože nás ovplyvňujú každý deň. Nie len vedecké merače, ale aj satelity a GPS systémy.“

Čo je Európsky slnečný ďalekohľad

Vedci, ktorí sa venujú štúdiu slnka, zdôrazňujú, že na potrebe nového ďalekohľadu je konsenzus. Vedecká komunita sa teda zhodla, že sa bez väčšieho zariadenia nedokáže v poznaní posunúť.

Ďalekohľad bude na prvý pohľad špeciálny svojimi rozmermi. Bude sa skladať s trojposchodového laboratória, na vrchu ktorého bude samotný optický aparát s priemerom 4,2 metre. Bude trikrát väčší než dnešný najmohutnejší prístroj.

Nemenej dôležitá je jeho poloha, ktorá bude v Španielsku, konkrétne na Kanárskych ostrovoch. Tie vďaka slnečnému počasiu poskytujú vhodné podmienky pre astronomické pozorovania.

Aj keď nejde o nový projekt, funkčný začne byť najskôr v roku 2030. Plány sa začali tvoriť už v roku 2008. Momentálne je ďalekohľad vo fáze externého hodnotenia nákresov. Potom bude nasledovať súťaž o zhotoviteľov a samotná stavba.

Prečo práve Slovensko

Slovensko je do iniciatívy zapojené od roku 2014. Héctor Socas-Navarro, riaditeľ a správca nadácie EST, však vysvetľuje, že spolupráca medzi vedcami na Kanárskych ostrovoch a na Slovensku prebieha aspoň od šesťdesiatych rokov, odkedy bol v Tatrách vybudovaný prvý prístroj na pozorovanie slnka – koronograf. „My sa sústredíme skôr na nižšie vrstvy, čiže sa náš výskum veľmi dobre dopĺňa s našimi slovenskými kolegami, ktorý skúmajú tie vyššie,“ hovorí Socas-Navarro.

Peter Gömöry z SAV dnes pôsobí ako viceprezident a člen správnej rady nadácie ďalekohľadu. Tá má na starosti napríklad aj predĺženie zaradenie projektu do Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach. To môže projektu otvoriť ďalšie možnosti financovania.

Ako zabezpečiť projektu podporu

Práve financovanie je pre vedcov jedna z kľúčových otázok. Fáza projektovej prípravy bola platená z programu EÚ Horizon.

„Ďalším krokom bude vytvorenie Európskeho konzorcia pre výskum, ktoré sa bude skladať z ministerstiev zapojených krajín,“ hovorí Ana Aritza zo španielskeho ministerstva pre vedu, inovácie a vysoké školy. Ide podľa nej o kľúčový bod, aby sa plány pre ďalekohľad pretavili v realitu.

Vo vedení projektu je dnes 10 inštitúcií z ôsmych európskych krajín. „Je to veľmi dobrá príležitosť pre Slovensko, ktoré sa môže stať lídrom,“ myslí si Socas-Navarro.

„My vedci sme veľmi ambiciózni. Chceme skúmať najnovšie teórie, na čo potrebujeme aj najnovšie technológie a zariadenia. To stojí peniaze a treba na to expertízu. To bez spolupráce európskych krajín nepôjde,“ dodáva Manuel Collados zo španielskeho Inštitútu astrofyziky Kanárskych ostrovov.

Podporu Európskemu slnečnému ďalekohľadu a zapojeniu Astronomického úradu SAV vyjadrila na Európskej noci výskumníkov aj štátna tajomníčka úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku, Alena Sabelová.

„Slovensko je malá krajina a zdroje sú obmedzené. V nejakom širokom konsenze sa musíme rozhodnúť, ktoré oblasti a ktoré inovácie budeme podporovať,“ povedala Sabelová.