Experti z európskeho poľnohospodárstva, ktorých predsedníčka Komisie posadila za jeden stôl, navrhujú dva nové fondy, ktoré by poľnohospodárom zaplatili prechod z intenzívneho poľnohospodárstva na udržateľnejšie postupy. Skončiť by malo aj vyplácanie priamych platieb podľa hektárov. Európska poľnohospodárska politika začína písať novú kapitolu svojho príbehu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v stredu (4. septembra) […]
Menej ako 1 min.
min.
Experti z európskeho poľnohospodárstva, ktorých predsedníčka Komisie posadila za jeden stôl, navrhujú dva nové fondy, ktoré by poľnohospodárom zaplatili prechod z intenzívneho poľnohospodárstva na udržateľnejšie postupy. Skončiť by malo aj vyplácanie priamych platieb podľa hektárov.
Európska poľnohospodárska politika začína písať novú kapitolu svojho príbehu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v stredu (4. septembra) do rúk dostala výsledky Strategického dialógu o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva, ktorý sama začiatkom roka spustila.
Hlavný koordinátor dialógu, profesor Peter Strohschneider, jej odovzdal viac ako sto stranový dokument, ktorý má položiť základy novej reformy európskeho agropotravinárstva. Hoci ide zatiaľ len o rámcové a nie úplné konkrétne odporúčania, ak by sa niektoré z nich dostali do praxe, mohli by úplne zmeniť doterajšiu filozofiu poľnohospodárskej politiky EÚ. Pre veľa poľnohospodárov by to boli dobré správy, pre iných už menej.
Predčasný mečbal pre von der Leyen
Najskôr si ale povedzme, že spokojní by mali byť všetci, pretože dostali slovo.
Keď Európska komisia predstavila potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, na jej obsah sa hnevali hlavne poľnohospodári pretože Komisia s nimi vraj svoje návrhy nekonzultovala. Dokument rozhádal prakticky celý sektor. Hlavnou deliacou líniou boli ekologické ambície, ktoré proti sebe postavili veľkú časť farmárov a ochranárov. Tým si Komisia zarobila na problém, ktorý vyústil až do zimných protestov.
Po nich Ursula von der Leyen zaradila spiatočku. Spojenie Farmy na stôl Komisia úplne vyradila zo svojho slovníka a diskusiu ovládli apely na zmierenie, slovami šéfky Komisie, odstránenie polarizácie v sektore. Následné ohlásenie strategického dialógu malo predovšetkým práve upokojiť situáciu. A to hlavne tak, že si všetci aktéri sadnú za jeden stôl.
Pozvánku dostala tridsiatka expertov. Do dialógu boli zapojení zástupcovia všetkých dôležitých častí sektora: veľkých, malých a ekologických farmárov, potravinárov, spotrebiteľov, vidieckych komunít, chemického priemyslu, vedcov, ochranárov, aktivistov za práva zvierat či bánk.
Odporúčania Komisii sú ich spoločným dielom. Ak sa z nich niečo v poľnohospodárskej politike uplatní a napríklad poľnohospodárom sa to nebude páčiť, musia sa najskôr obrátiť na svojich zástupcov a pýtať sa ich, prečo sa v dialógu proti tomu neozvali.
Otázky, na ktoré experti mali hľadať odpoveď:
Ako môžeme poskytnúť našim poľnohospodárom a vidieckym komunitám, v ktorých žijú,
lepšiu perspektívu vrátane primeranej životnej úrovne?
Ako môžeme podporiť poľnohospodárstvo v medziach našej planéty a jej ekosystému?
Ako môžeme lepšie využiť obrovské príležitosti, ktoré ponúkajú poznatky a technologické
inovácie?
Ako môžeme podporiť jasnú a prosperujúcu budúcnosť európskeho potravinového systému v konkurenčnom svete?
Podľa novinára z bruselského portálu Euronews Gerarda Fortunu je preto strategický dialóg už teraz pre von der Leyen úspechom. „Konsenzus znamená, že každý jeden účastník teraz bude zodpovedný za jeho výsledky,“ tvrdí.
No aj príklad zo Slovenska ukazuje, že to v praxi tak nemusí byť. Hnev našich farmárov na protestoch smeroval hlavne na tvorbu biopásov, čo je novinka v agrodotačných pravidlách, ktorú spolutvorili ich zástupcovia zo strešných združení. Kritiku si aj tak najviac zlizla Únia.
Nový prístup k prírode
Ak poľnohospodárov niečo na nových ekologických podmienkach poľnohospodárskej politika hnevalo, tak to bol fakt, že ich je viac a za menej peňazí ako v minulosti.
S novými agrodotačnými pravidlami sa sprísnili požiadavky (takzvaný GAEC, dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky), ktoré musia splniť, aby mohli čerpať dotačnú podporu. Ide napríklad o povinnosť nechať časť pôdy ležať úhorom, rotovať plodiny na plochách, či nechať pôdu pokrytú po väčšinu roka.
Komisia po protestoch poľnohospodárom viacero z týchto podmienok odpustila a na tento trend nadväzuje aj strategický dialóg.
Cukor má nahradiť bič: poľnohospodárska politika nemá farmárov nútiť, aby k intenzívnym postupom pridali udržateľnejšie, ale motivovať ich k nim finančne. Na to by mali vzniknúť dva nové fondy. Oba nad rámec Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Prvým je Agropotravinársky fond spravodlivej transformácie (Agrifood Just Transition Fund, AJTF) po vzore obdobného nástroja v eurofondoch, ktorý pomáha priemyselným regiónom s prechodom na čistejšie hospodárske modely.
Fond by mal poľnohospodárom poskytovať jednorazovú investičnú injekciu, vďaka ktorej budú môcť ekologizovať ich výrobu: pomôcť biodiverzite, ozdraviť pôdu, znížiť emisie alebo dať lepšie životné podmienky zvieratám. Zaujímavý by mohol byť pre intenzívne chovy, ktorým by mohol kompenzovať (buy-out-scheme) zníženie stavov zvierat alebo ukončenie chovu.
Druhým má byť fond na obnovu prírody, ktorý by mal farmám poskytnúť peniaze na úlohy vyplývajúce z nového Nariadenia o obnove prírody, na ktorom sa tento rok dohodli európske inštitúcie.
Jedným z problémov starého systému ekologických podmienok bolo, že ich museli plniť všetci poľnohospodári rovnako, bez ohľadu v akých prírodných a klimatických podmienkach pracujú. Aj to chcú experti zmeniť. Výsledkom zmien v agropolitike má byť nový hodnotiaci systém, ktorý by mal v budúcnosti vedieť ušiť ekologické opatrenia pre každého farmára.
Koniec helikoptérových peňazí
Najväčšia zmena, ktorú expertný panel navrhuje, je prekopanie logiky, podľa ktorej sa dnes európske agrodotácie vyplácajú farmárom.
Až 75 percent prostriedkov z agropolitiky EÚ sa dnes k farmárom dostáva vo forme takzvaných priamych platieb. Veľká väčšina týchto platieb sa vypláca na plochu vo vlastníctve alebo správe farmy – čím viac má poľnohospodár hektárov, tým viac peňazí dostane.
Už veľmi dlho sa ale hovorí, že peniaze by sa farmárom mali vyplácať za zásluhy. Naviazanie peňazí na plnenie cieľov, napríklad zamestnanosť alebo ekologické výsledky, sa ale nikdy výraznejšie do pravidiel nedostalo.
To teraz experti navrhujú zmeniť. Podľa nich by sa dotačná podpora mala sústrediť na aktívnych farmárov a tých, čo pomoc najviac potrebujú. Špeciálne spomínajú mladých a začínajúcich farmárov.
„S cieľom zabezpečiť takýto cielenejší prístup, kedy dôjde k odklonu od súčasných nedegresívnych platieb na plochu smerom k účinnej podpore príjmu, treba verejnú podporu založiť na ekonomickej životaschopnosti fariem,“ píšu v dokumente.
Nový systém vyplácania podpory príjmu má ešte len vypracovať nezávislá pracovná skupina, no z týchto slov je zámer jasný a môže vystrašiť slovenský agrobiznis: na zdroje určené pre podporu poľnohospodárstva by mali zabudnúť veľké farmy, ktoré pre maximalizáciu ziskov robia jednoduchú produkciu bez pridanej hodnoty pre prírodu či vidiek. Ešte zrozumiteľnejšie pre slovenský kontext: peniaze sa od podniku točiaceho repku, pšenicu a kukuricu presunú k chovateľom zvierat a pestovateľom ovocia a zeleniny.
Na tlačovej konferencii to inými slovami potvrdil aj profesor Strohschneider. „Spoločný názor členov strategického dialógu je veľmi jasný. Verejné peniaze sa nemajú míňať na tých, ktorí ich nepotrebujú,“ povedal.
Ďalšie odporúčania
Rastlinná strava: Súčasťou zmeny európskeho poľnohospodárstva podľa expertov musí byť aj prechod na „vyvážené, zdravšie a udržateľnejšie stravovanie“. Komisiu vyzývajú, aby podporila postupujúci trend nahradzovania živočíšnych produktov rastlinnými. Odporúča jej, aby sa zamerala na politiky podporujúce dopyt takýchto potravín, pričom spomína daňové zvýhodňovanie, označovanie udržateľnosti potravín, či marketing zameraný na deti.
Zmena v obchodnej politike EÚ: Strategický dialóg odporúča Európskej komisii, aby v rokovaniach o obchodných dohodách oveľa viac myslela na poľnohospodárstvo ako doteraz. Hlavne by podľa neho mala lepšie skúmať, aké metódy a štandardy dodržiavajú farmári v krajinách z druhej strany obchodnej dohody.
Rodová rovnosť a rozmanitosť: Experti do dokumentu zahrnuli aj potrebu dosiahnuť úplnú rodovú rovnosť v sektore, predovšetkým ale v riadiacich pozíciách fariem. Okrem toho by sa poľnohospodárska politika podľa nich mala venovať aj nerovnostiam, ktorým v odvetví čelia LGBTQ+ ľudia.
„Prijatie inakosti je vo vidieckych oblastiach ešte ťažšie ako v mestských. Preto LGBTQIA+ ľudia tiež čelia vážnym výzvam vrátane izolácie, nedostatku rodinného prijatia a podpory komunity, stigmy, fyzického a verbálneho násilia popri obmedzenom prístupe k dedičstvu (vrátane pôdy), vzdelaniu, zdravotníctvu a verejným zdrojom,“ píšu expertný panel.
Emisie: Členovia strategického dialógu hovoria, že pre plnenie emisných cieľov stanovených v Klimatickom zákone musí prispieť aj poľnohospodárstvo, ktoré v EÚ zodpovedá asi za 10 percent emisií. Komisii odporúčajú, aby vypracovala metodiku, ktorou sa bude merať ich tvorba v jednotlivých oblastiach a typoch fariem. So znižovaním emisií by farmárom mal pomôcť spomínaný transformačný fond.
Životné podmienky zvierat: Keďže Komisie nesplnila svoj záväzok predstaviť nové pravidlá pre chov zvierat v poľnohospodárstve, ktorý dala v stratégii Z farmy na stôl, podľa expertov by tak mala spraviť najneskôr do konca roka 2026. Na ukončenie klietkového chovu by mala farmárom dať peniaze a prechodné obdobie.
Čo sa stane s odporúčaniami
Dokument má byť základom pre novú víziu pre európske poľnohospodárstvo, ktoré pri obhajovaní mandátu sľúbila Ursula von der Leyen. Sú to zatiaľ len odporúčania, ktoré si môže osvojiť, ale aj nemusí.
To či tak spraví sa dozvieme v najbližších mesiacoch. Víziu pre poľnohospodárstvo a potraviny má šéfka Komisie predstaviť do 100 dní od začiatku jej druhého mandátu, čo vychádza na koniec marca 2024.
Pre sektor by bolo lepšie, keby ju svetu ukázala čo najskôr, pretože najneskôr v júli musí Komisia predstaviť návrh nového sedemročného rozpočtu EÚ, ktorý rozhodne aj o peniazoch pre poľnohospodárov a potravinárov.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
