Mestské farmy by mohli v časoch krízy nakŕmiť priemerné mesto

Nenulová pravdepodobnosť globálnej katastrofy núti vedcov hľadať možnosti, ako zachrániť v prípade potreby ľudstvo. Kedykoľvek môže dôjsť k jadrovej vojne, pandémii, masívnej sopečnej erupcii, zrážke s veľkým asteroidom alebo napríklad k silnej slnečnej búrke. Každá z týchto udalostí naruší globálny obchod a v dôsledku toho povedie k nedostatku základného tovaru vrátane potravín. V tomto prípade môžu pomôcť mestské farmy.

V meste a na predmestiach sa môžu nachádzať rôzne formy poľnohospodárstva – zeleninové záhrady, skleníky, hydroponické farmy a dokonca aj mini pasienky. Ľudia pestujú zeleninu, ovocie, huby v blízkosti svojich domov, na balkónoch, strechách. Stručne povedané, mestské poľnohospodárstvo je dosť rozmanité.

Produkcia potravín v mestách ponúka mnoho výhod. Patria sem napríklad zmierňovanie chudoby, posilňovanie sociálnych väzieb, sociálne začleňovanie marginalizovaných skupín, znižovanie emisií uhlíka, ekologizácia, biodiverzita a zamestnanosť. Existujú aj riziká, z ktorých najvýznamnejšie sú znečistenie pôdy a nedostatok vody.

Výskum ukazuje, že mestské poľnohospodárstvo zohráva významnú úlohu v globálnom potravinovom dodávateľskom reťazci, najmä v prípade zeleniny. Existuje však len málo prác, ktoré túto skúsenosť komplexne analyzujú. Zároveň prispieva k udržateľnosti potravinového systému a v kontexte globálnej katastrofy sa môže stať kľúčom k spáse.

Mat Boyd z Adapt Research a Nick Wilson z University of Otago na Novom Zélande sa rozhodli vypočítať, či by záhradníctvo mohlo zachrániť obyvateľstvo mesta ako Palmerston North počas apokalypsy. Výsledky ich štúdie boli publikované v časopise PLOS One.

„V prípade globálnej katastrofy, ktorá naruší obchodné cesty a dovoz palív, bude musieť obyvateľstvo radikálne vtesnať produkciu potravín v meste a jeho okolí, aby prežilo. Táto práca ukázala, ako by sme to mohli urobiť,“ povedal Boyd, hlavný autor článku.

Palmerston North je stredne veľké mesto ležiace na Severnom ostrove Nového Zélandu v miernom podnebí. Na 395 kilometroch štvorcových v ňom žije približne 91-tisíc ľudí. Vedcov zaujímalo, aké plodiny je najlepšie pestovať, koľko pôdy a ľudí je potrebných a ktorú časť predmestí využiť. Aby to dosiahli, analyzovali obrázky z Google Earth a zistili, že ak by sa potraviny pestovali iba v rámci mesta, nakŕmili by iba pätinu populácie. Ale ak zaberieme ďalších 1 400 hektárov prímestskej pôdy, bude to stačiť pre celé mesto. Dodatočných 110 hektárov im tiež dodá biopalivo.

Za normálnych podmienok je hrach najlepšou plodinou na pestovanie v Palmerston North, pretože má vysoký obsah bielkovín. Napriek vysokému kalorickému obsahu si táto plodina vyžaduje minimum priestoru. Zemiaky sú na predmestí dobré. Počas jadrovej zimy sú v meste najlepšími plodinami na pestovanie cukrová repa a špenát a v okolí pšenica a mrkva.

Táto práca ukázala niekoľko dôležitých ciest k zlepšeniu mestského poľnohospodárstva. Ochrana a územné plánovanie poľnohospodárskej pôdy by mali byť prioritou, najmä pozdĺž dopravných koridorov. Zároveň je potrebné rozvíjať infraštruktúru a odborné znalosti organizovaním pilotných projektov a podporou verejných iniciatív. Miestne úrady by mohli podporovať záhradníčenie na predmestských pozemkoch prostredníctvom daní a investícií do infraštruktúry, ako sú mlyny a malé závody na výrobu biopalív.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

The post Mestské farmy by mohli v časoch krízy nakŕmiť priemerné mesto appeared first on OZ Biosféra.