Mestský ovocný sad v Parku Štefana Moysesa navštívili ovocinári z Nemecka a Rakúska

Začiatkom septembra sa v Mestskom ovocnom sade v Parku Štefana Moysesa stretli ovocinári zo Slovenska, Rakúska a Nemecka, aby si spoločne odovzdali skúsenosti a vedomosti pre zachovanie pôvodných odrôd ovocných stromov aj počas zmien klimatických podmienok. Hostiteľskou krajinou pre tento rok bolo Slovensko, žiarsky ovocný sad si ako jednu zo zastávok po krajine ovocinári a garanti projektu nevybrali náhodou. Náš mestský sad je podľa nich ukážkovým vzorom, ako pestovať pôvodné odrody a zároveň príkladom toho, že park Štefana Moysesa je jedným z mála miest, kde okrem parkovej úpravy nájdete aj ovocné stromy, ktorých plody slúžia širokej verejnosti. 

Mestský ovocný sad v Žiari nad Hronom vznikol na jeseň v roku 2017, na začiatku ho tvorilo 91 ovocných stromov na ploche veľkej približne jedného hektára. Takýto sad sa v parku nachádzal i v minulosti, o stromy sa staral sám biskup Štefan Moyses, po ktorom nesie park pomenovanie.

Žiarsky sad je vydareným projektom, čo sa vysadených odrôd týka

V roku 2023 do sadu pribudlo viac ako 300 kríkov netradičných ovocných druhov. V rámci projektu zameraného na adaptáciu na zmenu klímy a podporu opeľovačov pribudli v parku netradičné druhy ako muchovníky, kaliny, trnky, rakytníky, driene, mišpule, hlošiny, arónie, ríbezle, figy či duly.

Výsadba prebehla pod vedením krajinného ekológa Ľudovíta Vašša zo združenia sadárov Ovocný strom. Mestský sad, ktorý je podľa jeho slov vysadený z menej známych a dnes už neobyčajných odrôd stromov, ďalšou výsadbou obohatili druhy, ktoré sa dobre adaptujú na klimatickú zmenu, ako neskoré mrazy či prívalové dažde.

Aj z tohto dôvodu si sad v žiarskom parku vybrali organizátori zastupujúci Slovensko v medzinárodnom projekte Orchard for future, Bruno Jakubec a Andrea Miklošová. Podľa slov ovocinára Bruna Jakubca, odborného asistenta na Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene, je žiarsky sad jedným z vydarených projektov, čo sa vysadených odrôd týka.

V žiarskom mestskom sade sa podľa Jakubca nachádza pestrá zmes odrôd ovocných stromov. „Stromy sú tu sýtejšie, zelené, to sú tie vitálnejšie odrody, no máme tu aj také, kde listy už žltnú – to sú stromy, ktoré stres zažívajú,“ vysvetlil na názornom príklade ovocinár. Podľa neho je však náš mestský sad mladý a ešte len vstupuje do plodnosti. „Keď je strom mladý a má dobré prírastky, tak sa to poškodenie neprejaví až tak výrazne,“ vysvetlil. Mestský sad v Parku Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom je podľa Jakubca dobrým príkladom, ako sa dá komunitne využiť parková úprava s ovocnými drevinami. „Tento sad v blízkosti parku je toho pekným príkladom, zároveň je to aj ochrana genofondu,“ dodal Jakubec.

Ako domáce ovocinárstvo adaptovať na meniaci sa vývoj klímy

„Projekt Orchard for future vlastne hovorí o tom, ako adaptovať ovocinárstvo na vyvíjajúcu sa klimatickú zmenu. Klíma sa mení kontinuálne stále, ale teraz dochádza k skokovejšiemu, výraznejšie sa prejavujúcejšiemu vývoju, čo je zmenou pre ovocinárstvo,“ vysvetlil ovocinár s tým, že stromy sú v strese tým, že sa mení klíma a zároveň my chceme od nich veľký výkon v podobe ovocia. Ako to teda urobiť tak, aby sa aj domáce ovocinárstvo dokázalo adaptovať na vývoj klímy? Na túto otázku, aj na mnoho ďalších diskutovali v našom mestskom sade v rámci medzinárodného vzdelávania ovocinári z Rakúska a Nemecka, ktorých tento rok hostili práve na Slovensku. Medzinárodný projekt, ktorý každý rok zastrešuje iná krajina, slúži na odovzdávanie si skúseností, informácií a vedomostí.

Ovocinárom podľa slov organizátorom ide najmä o to, aby sa zachovali pôvodné odrody ovocných stromov, ktoré môžeme nájsť aj v našom mestskom sade. Ovocinári z Rakúska a Nemecka na Slovensku absolvovali 5-dňový pobyt, v rámci ktorého navštívili rôzne oblasti, kde im ukázali vydarenejšie, i tie menej vydarené sady, odrody alebo miesta, ktoré sú viac alebo menej postihnuté klimatickými zmenami. Cieľom takýchto stretnutí je podľa ovocinára Bruna Jakubca aj to, aby sa pestovatelia naučili prispôsobovať sa klíme, a to aj takým spôsobom, že sa naučia správne strihať stromy, koruny stromov a štepiť stromy.

„Idú k nám nové choroby a škodcovia, treba rátať s tým, že klíma bude iná, bude suchšia a výpar bude väčší, čo sa prejaví tak, že stromy a kríky budú trpieť nedostatkom vody a budú mať stres z toho sucha. Slnečný úpal je výraznejší a s klimatickou zmenou prichádza viac problémov,“ vysvetlil ovocinár, podľa ktorého vieme na tieto zmeny reagovať správnym výberom lokality, druhov odrôd či starostlivosti o ne tak, aby sme ich správne pripravili na klimatickú zmenu.

„Tento projekt je o tom, že sa tieto krajiny navštevujú, pozeráme si pekné, aj horšie príklady, ktoré odzrkadľujú to, čo sa práve deje. Ľudia, ktorí sa adaptujú na tento vývoj a robia zádržné opatrenia alebo pestujú stálejšie odrody ovocia alebo modernejšie odrody, ktoré sú odolnejšie a netrpia prísuškami, letným suchom. Ale vidno tu aj horšie príklady pri zapestovaní korún,“ vysvetlil Jakubec s tým, že projekt Orchard for future je akýmsi pilotným projektom, ktorý slúži na oboznámenie ovocinárskej verejnosti s týmito informáciami. Ak by bol projekt úspešný, mohol by sa rozšíriť na odbornú publikáciu alebo kurz rezov pre verejnosť.

Čo je stres ovocných stromov a ako sa prejavuje? 

V rámci stretnutia v parku sme sa niekoľkokrát stretli s pojmom stres ovocných stromov. Zaujímalo nás, čo tento pojem znamená a ako sa prejavuje. „V prvom rade potrebujeme, aby ovocné stromy mali ovocie. Čo sa však môže stať počas roka? Že prídu mrazy v čase kvitnutia a keď kvety zamrznú, my nebudeme mať ovocie. Na toto sme síce zvyknutí, ale sú obdobia, keď je to častejšie alebo dlhodobejšie,“ vysvetľuje ovocinár. Ďalším výrazným prejavom je aj to, že je veľmi sucho a prejavy vlhka a sucha nie sú rovnomerné. „Tento rok je extrémne sucho, tak bolo v roku 2022 a v roku 2017. Veľkoplodé odrody ako sú jablone a hrušky, ktoré dozrievajú v druhej polovici leta a konzumne až na jeseň a v zime, potrebujú veľa vody a nestihnú dozrieť. A na to, aby sa strom zachránil, ovocie púšťa a tak vzniká veľký prepad a my ovocie nemáme,“ dodal Jakubec, podľa ktorého tomu nepridáva ani slnečný úpal na listoch a plodoch. „Na listoch to znižuje plochu, ktorú asimilujú, čiže vytvárajú cukry a to im uberá zo živín, ktoré môžu získať a to je asi to najvážnejšie. A potom, keď aj prídu nejaké zrážky, tak môžu byť koncentrované na krátky čas vo veľkej výdatnosti a stromy to už nevyužijú,“ dodal.

Zakladateľ mestského sadu: Sad má ľudí vzdelávať o tom, že ovocné stromy patria do našich životov

Stretnutia v Žiari sa zúčastnil aj spomínaný ekológ Ľudovít Vašš, ktorý spoločne s mestom sad v roku 2017 založil. Poslaním sadu je podľa jeho slov vzdelávať ľudí, že ovocné stromy patria do našich životov, a že ovocie sa nenakupuje iba v hypermarketoch a nedováža sa cez pol sveta. „Ďalším posolstvom je, že jabĺčka nie sú len červené a zelené, ale sú aj pestré, a preto je toto genofondový sad, genofondová banka starých odrôd, aby sme nezabudli na historické odrody, ktoré sú predpokladom stability pestovania do budúcna. Z pestrosti vychádza stabilita, to je nesmierne dôležité,“ vysvetlil ekológ s tým, že žiarsky sad je miestom, ktoré nesie vzdelávaciu funkciu a môže ostatných pestovateľov a ovocinárov len inšpirovať.

„Druhou pohnútkou je produkcia ovocia. Lebo cez chuťové bunky prichádza vzťah k ovocným stromom. Preto nás teší, keď stromy zaplodia a ľudia si budú môcť odtrhnúť zo stromu alebo zobrať zo zeme,“ dodal zakladateľ ovocného sadu v Žiari, Ľudovít Vašš. „Stromy v mestskom sade budú raz mohutné, lebo sú štepené na najbujnejších rastúcich semenných podpníkoch, aké sa sadili pri cestách v povojnovom období v 50. a 60. rokoch – stromy, ktoré sa vysádzali kedysi, pod ktorými sa páslo, chovali sa zvieratá a hospodárilo sa,“ dodal ekológ na záver.

(šov)
Foto: Katarína Ondrušík