Nová vláda v Berlíne sľubuje silnejšie Nemecko, razantnejšiu obrannú politiku, ale aj tvrdší postoj voči krajinám, ktoré porušujú európske hodnoty. EURACTIV Slovensko prináša prehľad, ako chce nový Merzov kabinet formovať politiku Únie. Friedrich Merz nastúpil do úradu za okolností, ktoré by mu nezávidel žiadny z jeho predchodcov. Stal sa historicky prvým kancelárom v povojnovej ére, […]
Menej ako 1 min.
min.
Nová vláda v Berlíne sľubuje silnejšie Nemecko, razantnejšiu obrannú politiku, ale aj tvrdší postoj voči krajinám, ktoré porušujú európske hodnoty. EURACTIV Slovensko prináša prehľad, ako chce nový Merzov kabinet formovať politiku Únie.
Friedrich Merz nastúpil do úradu za okolností, ktoré by mu nezávidel žiadny z jeho predchodcov.
Stal sa historicky prvým kancelárom v povojnovej ére, ktorého parlament schválil do funkcie až po opakovanej voľbe. S jeho nástupom sa zároveň spájajú veľké očakávania, že oživí nemecké hospodárstvo, obnoví obranné schopnosti krajiny a prinavráti jej líderský hlas v rámci EÚ.
To všetko ho čaká v čase, keď v prieskumoch vedie pravicovo-extrémistická strana AfD, na Ukrajine štvrtým rokom zúri ruská agresia, a Donald Trump denne prináša chaos do transatlantických vzťahov.
Merzov neistý nástup do funkcie – ktorý on sám nazval „malou chybou na kráse“ –, bol o to väčším prekvapením, že koaličné rokovania jeho CDU/CSU so stranou SPD prebehli ľahšie, než sa očakávalo.
Ich výsledkom je 146-stranová koaličná dohoda s názvom Zodpovednosť za Nemecko, ktorá približuje ciele novej vlády ešte aj v takých oblastiach, ako je elektronický šport.
Zmienky o Európskej únii sú rozptýlené v rôznych kapitolách naprieč celým dokumentom, a jedna sa jej venuje výlučne. Portál EURACTIV Slovensko v policy briefe predstavuje kľúčové body koaličnej zmluvy Merzovej vlády, ktoré sa týkajú súčasného diania v Európe a jej politík.
Posilnenie EÚ
Nová „veľká koalícia“, ako sa tradične hovorí politickému partnerstvu CDU s SPD, uvádza, že jedným z primárnych cieľov EÚ musí byť budovanie komplexnej strategickej suverenity. Tá sa má týkať najrôznejších oblastí, od energetickej bezpečnosti, digitálnej suverenity, kľúčových technológií až po ochranu kritickej infraštruktúry.
V koaličnej zmluve sa rovnako podpisuje pod cieľ novej Európskej komisie budovať Európsku obrannú úniu, ktorá posilní európsky pilier NATO. V tejto súvislosti hovorí o vytvorení vnútorného trhu pre obranné vybavenie, kde by platili jednotné pravidlá exportu a úzka spolupráca pri vývoji, plánovaní a obstarávaní.
Vláda zároveň vyjadruje podporu rozširovaniu EÚ, ktoré vníma ako „geopolitickú nevyhnutnosť“. Medzi perspektívnych členov, ktorých ambície v súčasnosti podporuje, pritom menuje Ukrajinu, Moldavsko a šesť krajín západného Balkánu.
Nemecká vláda však zdôrazňuje, že rozširovanie Únie musí ísť ruka v ruke aj so zvýšením jej akcieschopnosti. Hovorí preto, že najneskôr s ďalším rozširovaním musí prísť na stôl reforma EÚ, ktorá ju inštitucionálne posilní. Spomína napríklad aj to, že princíp konsenzu v Rade EÚ nesmie byť brzdou pri rozhodovaní.
Dokument rozoberá aj tému, ktorej sa už s veľkými výhradami chytili aj politici zo Slovenska a Maďarska. Je ňou zvýšená ochrana základných hodnôt EÚ. Merzova koalícia tu hovorí o vôli razantnejšie postupovať voči krajinám, ktoré tieto hodnoty porušujú.
Odvoláva sa pritom najmä na už existujúce nástroje, ako je pozastavenie finančných prostriedkov z EÚ alebo pozastavenie členských práv, vrátane hlasovacích. Tie musia byť podľa nej uplatňované dôslednejšie než doteraz. Podporuje však napríklad aj rozvoj ďalších postihov, ako napríklad vytvorenie komplexnejšieho nástroja sankcií.
Obranná politika
Nový Merzov kabinet sa profiluje ako vláda, ktorá kladie výrazne väčší dôraz na posilnenie obranných schopností Nemecka a EÚ než jej predchodcovia. O NATO v koaličnej zmluve prehlasuje, že musí byť posilnené, pričom treba pracovať na rozvoji jeho európskeho piliera.
Volá preto po väčšej európskej spolupráci pri vojenskom obstarávaní, pričom sa nevyhýba ani horúcej téme zvyšovania výdavkov na obranu.
Koalícia hovorí, že výdavky musia byť zásadným spôsobom zvýšené, pričom ich výška má vychádzať zo spoločne dohodnutých cieľov spôsobilostí Aliancie. Očakáva sa, že spojenci budú o tejto téme rozhodovať na summite v Haagu (24. – 26. júna).
Experti dlhodobo upozorňujú, že nemecký Bundeswehr má „vyprázdnené sklady“ a chýba mu ľudská sila. Hoci nemecká koalícia apeluje na posilnenie vlastnej armády tak, aby bola schopná prispievať k obranyschopnosti NATO, podčiarkuje dôležitosť transatlantického partnerstva a spoluprácu s USA, ktoré majú naďalej byť na poprednom mieste.
Zároveň hovorí o priestore posilniť akcieschopnosť Európy. Preto napríklad v témach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) Berlín presadzuje väčšie využívanie kvalifikovanej väčšiny.
Pre zaujímavosť môžeme pripomenúť, že Merz je pilotom, ktorý podporuje obnovenie povinnej vojenskej služby. Tú Nemecko zrušilo v roku 2011. Do plánu novej koalície sa teda napokon dostalo aj zavedenie (spočiatku) dobrovoľnej vojenskej služby po vzore Švédska.
Potenciálnym brancom by sa v takom prípade rozposlal dotazník, v ktorom by vyplnili informácie o zdravotnom stave a svojich schopnostiach vrátane toho, či by boli ochotní sa do armády pridať a absolvovať nejakú formu služby.
Koaličná zmluva ďalej hovorí aj o:
- dôležitosti námornej bezpečnosti v Severnom a Baltskom mori,
- podpore zotrvania nemeckých vojakov v Litve,
- tvorbe dlhodobého investičného plánu pre obranné výdavky,
- nutnosti zvýšiť operačnú pohotovosť ozbrojených síl a posilňovať rezervy,
- zlepšení inovačného potenciálu a reforme systému plánovania a obstarávania,
- vypracovaní národnej stratégie vesmírnej bezpečnosti,
- previazanosti exportu zbraní s cieľmi zahraničnej, hospodárskej a bezpečnostnej politiky.
Ruská agresia proti Ukrajine
Nemecko je v súčasnosti druhým najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny po USA, čím sa stalo hlavným partnerom Kyjeva na európskom kontinente.
Strany novej vládnej koalície sa jednoznačne zhodli v pokračujúcej podpore Ukrajiny, za ktorou bude Nemecko stáť „tak dlho, ako to bude potrebné“. Chcú tiež hľadať možnosti, ako využiť zmrazené ruské aktíva na finančnú a vojenskú pomoc Kyjevu.
Zároveň trvajú na tom, že Ukrajine musí na prípadných mierových rokovaniach vystupovať z pozície sily a musí dostať materiálne a politické bezpečnostné garancie, že nebude znova napadnutá.
Dôležitým bodom je, že koalícia podporila perspektívu vstupu Ukrajiny do NATO. Ide o tému, proti ktorej sa predošlé vlády stavali veľmi chladne, a dôrazné výhrady dnes zaznievajú aj od USA, Slovenska a Maďarska. Merz však v rozhovore pre Handelsblatt zdôraznil, že vstup Ukrajiny do NATO je v súčasnom vojnovom stave nemožný a dá sa zvažovať až po ukončení konfliktu.
V dokumente sa nespomína účasť Nemecka na potenciálnych európskych mierových silách, ani možnosť dodania zbraní dlhého doletu na Ukrajinu. Je však známe, že Merz je za to, aby sa Kyjevu dodali dlho odopierané rakety Taurus.
Posilnenie vzťahov s ďalšími štátmi
Dokument uvádza, že vzťahy s USA ostávajú naďalej dôležité, no zároveň uznáva, že Nemecko musí prevziať časť zodpovednosti za spoločnú obranu. To naráža na ostrú rétoriku Donalda Trumpa, ktorý už počas prvého mandátu kritizoval Európu za nedostatočný príspevok v spoločnej obrane.
Politická opozícia v Nemecku kritizovala Scholzovu vládu za to, že sa počas jeho vlády zhoršili vzťahy v rámci Weimarského trojuholníka. Ten okrem Nemecka tvoria aj Francúzsko a Poľsko. Súčasná vláda preto vyhlasuje, že chce vylepšiť vzájomné vzťahy a v rámci zoskupenia koordinovať všetky najdôležitejšie aspekty európskej politiky.
Pri vzťahoch s Čínou presadzuje nová vláda takzvaný de-risking, teda politiku znižovania rizík. Tá pozostáva v odstránení nadmernej závislosti od čínskych výrobkov a dodávateľov v strategicky dôležitých oblastiach, a v pokračovaní globalizačných prepojení v ďalších sektoroch.
Zároveň podotýka, že akékoľvek zmeny v súčasnom status quo Taiwanu, ktorý si Čína nárokuje ako svoje územie, sú možné len mierovou cestou.
Dokument spomína aj vzťahy s ďalšími krajinami a presadzuje napríklad budovanie sietí bilaterálnych vzťahov krajinami globálneho juhu. V tomto zmysle pripomína, že „dohoda medzi EÚ a Mercosurom musí byť konečne finalizovaná“. Vykazuje tiež záujem o dohodu na voľnom obchode medzi EÚ a Indiou.
Hovorí aj o záujme o strategické partnerstvo s Tureckom, avšak konštatuje, že Ankara sa v súčasnosti vzďaľuje od európskych hodnôt a mala by pracovať na posilnení demokracie a dodržiavaní ľudských práv.
Izraelsko-palestínsky konflikt
Vládna zmluva opakovanie zdôrazňuje právo Izraela na existenciu, ako aj vôľu bojovať proti antisemitizmu v Nemecku.
Zároveň však deklaruje, že sa musí vylepšiť humanitárna situácia v Pásme Gazy a že dlhodobým riešením konfliktu má byť dvojštátne riešenie.
Vnútorný trh
Merzova koalícia tiež deklaruje záujem ďalej rozvíjať vnútorný trh, a to najmä v oblastiach energetiky, zdravotníckych výrobkov a liekov, digitálneho trhu, telekomunikácii a dopravy.
Hovorí aj o potrebe budovania energetickej únie, pričom pozornosť sa má sústrediť na rozvoj energetických sietí a prepájanie vnútroštátnych energetických trhov.
Samostatnou kategóriou má byť snaha udržať konkurencieschopnosť Únie, a pri tom naďalej smerovať ku klimatickej neutralite v roku 2050.
Kroky ku zvýšeniu konkurencieschopnosti majú byť okrem iného zahŕňať urýchlenie schvaľovacích postupov, modernizáciu práva hospodárskej súťaže a štátnej pomoci a zjednodušenie postupov pre dôležité projekty celoeurópskeho záujmu (IPCEI).
V hospodárskej politike vláda zároveň vyjadruje podporu myšlienke vytvoriť transantlatickú zónu, ktorá bude zahŕňať aj Kanadu.
Koaličná zmluva trvá na časovom harmonograme zavedenia nových vlastných príjmov EÚ. Detaily pritom nepredstavila. Zmluva iba konštatuje, že tieto návrhy preskúma.
Koaličná zmluva tiež hovorí:
- o veľkom význame kohéznej politiky v EÚ,
- o tom, že nový viacročný finančný rámec (od 2028) by mal odrážať výzvy, ktorým EÚ čelí, a nemal by byť založený na status quo,
- o podpore iniciatívy eurokomisie na zníženie administratívnej záťaže,
- že jednotlivé členské štáty by mali investovať tri percentá HDP do výskumu a vývoja,
- o podpore rozvoja občianskej spoločnosti v EÚ a cezhraničnej spolupráce a dialógu,
- o podpore projektov, ktoré Európu spravia „hmatateľnejšou“ – napríklad Erasmus+, DiscoverEU či Creative Europe.
Článok vznikol v spolupráci s
The post Na druhý pokus, ale predsa. Čo má pre Európu prichystané nová Merzova vláda appeared first on euractiv.sk.
