Neďaleko prezidentského paláca v guinejskom hlavnom meste Konakry sa vo štvrtok neskoro večer strieľalo. Armáda centrum mesta uzavrela a evakuovala ho. Bezprostredne nebolo jasné, kto strieľal a prečo. Jej spravodajca uviedol, že počul výstrely a videl ľudí, ktorí v panike utekali preč. V blízkosti paláca a v okolitých uliciach podľa novinára hliadkujú vojaci. Vláda v […]
Menej ako 1 min. min.
Neďaleko prezidentského paláca v guinejskom hlavnom meste Konakry sa vo štvrtok neskoro večer strieľalo. Armáda centrum mesta uzavrela a evakuovala ho. Bezprostredne nebolo jasné, kto strieľal a prečo.
Jej spravodajca uviedol, že počul výstrely a videl ľudí, ktorí v panike utekali preč. V blízkosti paláca a v okolitých uliciach podľa novinára hliadkujú vojaci.
Vláda v Guinei je v súčasnosti ovládaná armádou na čele s plukovníkom Mamadym Doumbouyom, ktorý v septembri 2021 zosadil 84-ročného prezidenta Alphu Condého, čím chcel – podľa vlastných slov – zabrániť upadnutiu Guiney do chaosu.
Predchádzajúcu vládu Doumbouya odsúdil za nesplnené sľuby. Od svojho nástupu k moci je však aj on kritizovaný, že nie je lepší ako jeho predchodca. Vo februári vojenskí predstavitelia bez vysvetlenia rozpustili vládu s tým, že bude vymenovaná nová.
Doumbouya odmietol pokusy Západu a iných rozvinutých krajín zasahovať do politického diania v Afrike.
Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov presadzuje rýchly prechod späť k civilnej vláde. Voľby by sa mali uskutočniť v nasledujúcom roku.
AP pripomenula, že niekoľko západoafrických krajín – vrátane Mali, Nigeru a Burkiny Faso – malo za sebou prevraty, po ktorých sa k moci dostali vojenské junty. Tie následne prerušili alebo obmedzili dlhodobé vojenské vzťahy so západnými mocnosťami v prospech bezpečnostnej podpory zo strany Ruska.
