O miliónoch z envirofondu nebude rozhodovať iba Taraba, odobriť mu to musí vláda

Mimovládky aj mestá kritizovali návrh novely, podľa ktorej by o využití miliónov eur z predaja emisií rozhodoval iba minister životného prostredia. Aj keď nakoniec musí investície schváliť vláda, mimovládky sa obávajú, že pôjdu na „gigantickú infraštruktúru a nie na pomoc ľuďom s klimatickou krízou“.

Vláda dnes schválila novelu zákona o obchodovaní s emisiami a Environmentálnom fonde.

Okrem povinného transponovania novej európskej legislatívy o spoplatnení emisií z vykurovania a dopravy, chcel rezort životného prostredia Tomáša Tarabu zmeniť v rámci novely aj rozhodovanie o využití miliónov eur. Tie prúdia do Environmentálneho fondu z predaja emisných kvót. Výnosy z predaja emisií, ktoré platia znečisťovatelia, by mali byť použité na znižovanie emisií skleníkových plynov, na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, zalesňovania a zachytávania uhlíka, či lepšieho využívania nízkoemisných foriem dopravy.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) v novej verzii zákona, ktoré predložilo na pripomienkovanie v máji, žiadalo, aby o všetkých prostriedkoch z predaja emisných kvót rozhodoval sám minister.

Podľa pôvodných pravidiel boli pritom financie fondu dopredu rozdeľované približným percentuálnym  podielom pre jednotlivé oblasti. To zabezpečovalo predvídateľnosť a transparentnosť ohľadom toho, koľko pôjde napríklad na environmentálne opatrenia obcí či na dekarbonizáciu priemyslu.

Vláda: Našli sme kompromis

Práve zachovanie doterajšieho princípu percentuálneho rozdelenia financií žiadali v hromadnej pripomienke environmentálne mimovládky. „Tým by sa malo predísť situácii, kedy by sa z celých výnosov v danom roku financovala len jedna skupina opatrení,“ varovali.

Toho, že rozhodnutie ministra by mohlo spôsobiť nepredvídateľné a nerovnomerné rozdelenie stoviek miliónov eur z envirofondu sa obávala aj Únia miest Slovenska. Rezort životného prostredia vo výslednom znemí novely, ktorý dnes schválila vláda, nakoniec reflektoval v „kompromisnom návrhu“ len pripomienky miest.

Podľa schválenej novely nakoniec nebude rozhodovanie o prostriedkoch envirofondu len v kompetencii ministra, ale jeho návrh ešte musí schváliť vláda. „Máme zato, že požadovaná predvídateľnosť a transparentnosť je týmto návrhom zabezpečená,“ uvádza rezort v odpovedi na pripomienku Únie miest.

Novela nie je podľa mimovládiek združených v Klimatickej koalícii vôbec ideálna. Upozorňujú, že na efektívne využitie týchto zdrojov je potrebné, aby boli v súlade so stratégiami znižovania emisií skleníkových plynov aj s ohľadom na sociálne zraniteľných obyvateľov.

Pre rezorty nie je klíma prioritou

Na návrhu, kam pôjdu prostriedky z evirofondu, sa po novom majú podieľať aj ďalšie ministerstvá – ministerstvo hospodárstva, dopravy aj pôdohospodárstva. Im pôjde po novom až 50 percent všetkých výnosov z predaja emisií. Majú tiež každý rok do 30. apríla poslať MŽP investičný plán použitia prostriedkov z výnosov na nasledujúce tri kalendárne roky. Návrh následne preloží minister životného prostredia vláde, ktorá ho musí odobriť.

„Zákon mal potenciál zlepšiť využitie až 100 percent výnosov z emisných povoleniek. Žiaľ, je otázne ako bude ministerstvo financií prognózovať tieto príjmy a ako bude využitých do 50 percent prostriedkov, ktoré vláda môže na trojročné obdobie zveriť ministerstvám dopravy, hospodárstva a pôdohospodárstva,“ hovorí Juraj Melichár z Priateľov Zeme – CEPA pre EURACTIV Slovensko.

Obáva sa, že prerozdelenie financií priamo medzi ďalšie štyri rezorty oslabí základný cieľ, na ktoré majú byť financie minuté, a to je znižovanie emisií skleníkových plynov. Tento cieľ malo garantovať práve Ministerstvo životného prostredia.

„Radi by sme sa mýlili, avšak, stanoviská ministerstiev k sektorovým cieľom ukazujú, že tieto rezorty nemajú klimatické ciele ako prioritu,” dodáva Melichár.

Veľkou škodou podľa neho je, že minister životného prostredia nevyužil už takmer dokončený Klimatický zákon, aby usmernili aktivity iných rezortov k ochrane klímy a prírody.

„Využívanie prostriedkov z envirofondu bez jasných cieľov do roku 2030 nás ešte ako krajinu môže stáť veľa zbytočných investícií, zhoršujúcu sa verejnú dopravu, neobnovené budovy a vyrúbanú krajinu,” dodáva Lucia Szabová, koordinátorka Klimatickej koalície.