
Väčšina ľudí nemá veľké znalosti o geografii, histórii a politike Grónska, vzhľadom na jeho povesť ľadovej pevniny s malou populáciou menej ako 57.000 obyvateľov.
Odkedy však prezident Donald Trump oznámil plány pre Grónsko, celosvetový záujem o arktickú krajinu vzrástol.
Aký je teda energetický potenciál Grónska?
Grónsko je najväčší ostrov na svete, ktorý sa nachádza v severnom Atlantickom oceáne. Je súčasťou Dánskeho kráľovstva, hoci jeho národná vláda je zodpovedná za väčšinu domácich záležitostí. Dve tretiny ostrova ležia za polárnym kruhom.
Obyvateľstvo krajiny tvoria najmä Inuiti, skupina Eskimákov.
V roku 2021 vyrobilo Grónsko približne 600 megawatthodín elektriny.
Vodná energia predstavuje približne 83% všetkej elektriny vyrobenej v krajine, zvyšok zabezpečuje ropa.
Obrovské nevyužité vodné zdroje Grónska mnohonásobne prevyšujú domáce potreby a Grónsko by sa mohlo stať čistým vývozcom energie.
Krajina v súčasnosti plánuje výstavbu nových vodných elektrární, aby nakoniec znížila emisie uhlíka na nulu, keďže je jednou z krajín najviac postihnutých klimatickými zmenami.
Grónsko má významný potenciál na ťažbu vzácnych kovov, keďže globálny dopyt po nich rastie. Očakáva sa, že celosvetový dopyt po základných mineráloch sa do roku 2040 zdvojnásobí, keďže sa vo veľkej miere používajú na výrobu batérií pre elektrické vozidlá, veterné turbíny a solárne panely, ako aj vo vojenskom priemysle.
Štúdia o potenciáli zdrojov Grónska z roku 2023 zistila, že ostrov obsahuje ložiská 38 druhov surovín vrátane vzácnych kovov, grafitu, nióbu, kovov skupiny platiny, molybdénu, tantalu a titánu. Zostáva však nejasné, či je ťažba kritických nerastov v Grónsku ekonomicky uskutočniteľná z dôvodu nákladov spojených s vŕtaním v ľade, nehovoriac o potenciálnych vplyvoch na životné prostredie.
Grónsko tiež produkuje značné množstvo ropy a plynu.
V decembri Donald Trump povedal, že vlastníctvo Grónska USA je „absolútnou nevyhnutnosťou“. Už predtým vyjadril svoj zámer ovládnuť Grónsko počas svojho prvého funkčného obdobia vo funkcii prezidenta, hoci to odsunuli na vedľajšiu koľaj iné politické ciele. Trump považuje vlastníctvo arktickej krajiny za nevyhnutné pre bezpečnosť USA. Grónsko sa nachádza bližšie k Spojeným štátom ako k Dánsku a považuje sa za strategicky dôležité.
Nie je to prvýkrát, čo USA prejavili záujem o Grónsko.
V roku 1867 prezident Andrew Johnson kúpil Aljašku a uvažoval o kúpe Grónska. Medzitým, po Druhej svetovej vojne, Trumanova administratíva údajne ponúkla Dánsku za Grónsko 100 miliónov dolárov. Hoci žiadny z týchto pokusov nebol úspešný, obranná zmluva z roku 1951 poskytla Spojeným štátom leteckú základňu Pituffik na severozápade Grónska, na polceste medzi Moskvou a New Yorkom.
Záujem prezidenta Trumpa o Grónsko však nie je poháňaný výlučne obavami o vonkajšiu bezpečnosť. Analýza amerického geologického prieskumu ukazuje, že Grónsko „obsahuje približne 31,4 miliardy barelov ropného ekvivalentu“ a ďalšie palivá, vrátane asi 148 biliónov kubických stôp zemného plynu. Hoci je ťažba fosílnych palív technicky náročná, ak by boli tieto zásoby objavené kdekoľvek inde na svete, vyvolalo by to veľké nadšenie pre potenciálny rozvoj.
Veľká časť grónskeho ľadu sa už topí alarmujúcou rýchlosťou, čo spôsobuje zvyšovanie hladiny morí a poškodzuje flóru a faunu. Akékoľvek nové projekty v oblasti ťažby alebo fosílnych palív budú mať mimoriadne škodlivé dopady na Grónsko aj zvyšok sveta. Vzhľadom na Trumpov prísľub „vŕtať“, pokiaľ ide o ropu a plyn, je však nepravdepodobné, že by sa americký prezident obával následkov a možných dopadov grónskeho sektora fosílnych palív, ak by Grónsko anektovali USA.
Vladimir Karasov špeciálne pre News Front
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
