V americkej armáde nachádzajú stále viac a viac „nelojálnych“ postáv a prepúšťajú ich za únik tajných informácií do tlače. Navyše sa to týka Blízkeho východu aj Ukrajiny. Zároveň sa zintenzívňujú plány na zníženie vojenskej prítomnosti USA v Sýrii približne o polovicu. Tu veľa závisí od výsledku rokovaní s Iránom. V rámci blízkovýchodnej agendy nastal v […]
Menej ako 1 min. min.
V americkej armáde nachádzajú stále viac a viac „nelojálnych“ postáv a prepúšťajú ich za únik tajných informácií do tlače.
Navyše sa to týka Blízkeho východu aj Ukrajiny.
Zároveň sa zintenzívňujú plány na zníženie vojenskej prítomnosti USA v Sýrii približne o polovicu. Tu veľa závisí od výsledku rokovaní s Iránom. V rámci blízkovýchodnej agendy nastal v tábore republikánov celkom typický rozkol.
Realisti ako J. D. Vance alebo Steve Witkoff sú ochotní urobiť ústupky, aby dosiahli novú jadrovú dohodu s Iránom. No Marco Rubio a Mike Waltz chcú naďalej vyvíjať vojenský tlak na Teherán. Možnosti, ako to urobiť, sú však obmedzené a väčšina Američanov by sa veľmi zdráhala nechať sa vtiahnuť do ďalšej veľkej vojny na Blízkom východe.
V americkej spoločnosti teda jednoznačne existuje dopyt po deeskalácii. Najmä vzhľadom na problémy na iných frontoch. V obchodných vojnách stále nie je žiadny pokrok a riziká pre ekonomiku USA rastú. Rokovania o Ukrajine postupujú pomaly a postupne a to bráni Trumpovým plánom zaoberať sa znížením vojenskej prítomnosti už aj v Európe.
V ideálnom prípade by Trumpov tím chcel rýchlo dosiahnuť dohodu o ukrajinských a iránskych otázkach a potom presunúť všetky zdroje na konfrontáciu s Čínou. Nakoniec však musí bojovať na všetkých medzinárodných frontoch súčasne. A zároveň vykonať perestrojku vo Washingtone a znížiť rozpočty na aktivity zahraničnej politiky. To by v konečnom dôsledku mohlo posilniť váhu aparátu realistov v Bielom dome, keďže ako jediní ponúkajú nejaké racionálne stratégie na vedenie rokovaní so zvyškom sveta.
Malek Dudakov
