Podľa Európskeho semestra, slovenská ekonomika má neistú budúcnosť

Európska komisia vydala v rámci Európskeho semestra hodnotenia členských krajín. Slovenská ekonomika má neistú budúcnosť, zaostávame v zručnostiach, investíciách, dekarbonizácii, problémom sú aj obavy z podkopania právneho štátu.

Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje Euractiv.sk pre DenníkN.

Hospodársky výhľad na najbližšie obdobie vydala Komisia už pred dvoma týždňami. Európsku ekonomiku ohrozuje globálna neistota, Komisia očakáva len pomalý rast. Celková miera inflácie v eurozóne by sa mala dostať k dvojpercentnej cielovej hranici, hoci v niektorých krajinách, vrátane Slovenska, bude vyššia.

Tentokrát sa Komisia pozrela detaile na jednotlivé členské krajiny. Analyzovala oblasti, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť, inovatívnosť, udržateľnosť, či sociálnu férovosť ekonomík. Na základe hodnotenia krajinám odporučí špecifické reformy.

Hoci nejde o právne záväzné odporúčania (s výnimkou fiškálnej oblasti), sú dôležitým podkladom pre rozhodovanie v iných oblastiach: napríklad pri plánovaní využitia európskych peňazí. Krajiny tiež musia dávať pravidelný odpočet, ako sa k odporúčaniam eurokomisie postavili.

Slovenská ekonomika má problémy

Zo správy pre Slovensko vyplýva, že hoci je hospodársky rast nad priemerom EÚ (2,1 percenta v 2025), výhľad je neistý. Slovenská ekonomika je zraniteľná vonkajšími šokmi (napríklad colná vojna s USA) a jej konkurencieschopnosť podkopávajú štrukturálne nedostatky, ako zaostávajúci rast produktivity práce, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, slabé inovácie a výrazný prepad zahraničných investícií.

Napriek prijatým konsolidačným opatreniam ostáva deficit vysoký, Komisia odporúča zvýšiť férovosť a efektívnosť daňového systému.

Konkurencieschopnosť a inovácie:

• Slabé investície do výskumu a vývoja, slabá miera spolupráce v inovačnom ekosystéme (napr. výskumných inštitúcií a firiem).
• Nízka miera využívania digitálnych technológií firmami, nedostatočná digitálna infraštruktúra.
• Slabý kapitálový trh obmedzuje prístup k financiám pre firmy.
• Jedno z najhorších podnikateľských prostredí v EÚ, slabý výkon a transparentnosť verejnej správy, napríklad pri verejných obstarávaniach.
• Kvalitu verejnej správy oslabujú aj nedávne zmeny v jej fungovaní, vrátane inštitúcií právneho štátu. Problémom je efektívnosť pri vyšetrovaní a stíhaní korupcie.

Udržateľnosť:

• Ak chce ostať slovenský priemysel konkurencieschopný, musí riešiť výzvy modernizácie a dekarbonizácie. Investície do OZE infraštruktúry by mohli pomôcť riešiť aj drahé energie pre firmy.
• Nevyužitý potenciál pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Od fosílnych palív je stále výrazne závislý sektor výroby tepla.
• Nedostatočná infraštruktúra pre čistú dopravu. Slovensko zaostáva v budovaní nabíjacích staníc, železničná infraštruktúra má neefektívne riadenie a jej modernizácia je pomalá.
• Zhoršujúca sa kvalita pozemných vôd.

Sociálna férovosť, zručnosti:

• Na trhu práce chýbajú dôležité zručnosti, Slovensko málo investuje do aktívnych politík trhu práce. Zároveň sa zhoršujú výsledky vzdelávacieho systému.
• Nedostupné služby starostlivosti o deti mladšie ako tri roky.
• Rastúce riziko sociálneho vylúčenia a chudoby (od roku 2020), zle dostupné bývanie, nízka efektívnosť systému nemocníc, nedostatočná prevencia chorôb, chýbajúca pracovná sila v zdravotníctve.

Čo nám Komisia odporúča

Správa obsahuje aj stručné odporúčania na podporu slovenskej ekonomiky:

• zrýchliť používanie dostupných európskych peňazí,
• zvýšiť férovosť a efektívnosť daňového systému, napríklad znížením zdanenia práce a zvýšením envirodaní,
• zvýšiť ponuku na trhu s bývaním, podporiť nájomné bývanie,
• zladiť konsolidačné opatrenia s podporou rastu,
• podporiť inovácie a digitalizáciu, napríklad zvýšením verejných investícií do výskumu, daňovým zvýhodnením pre súkromné výskumné investície, budovaním digitálnej infraštruktúry,
• zlepšiť podnikateľské prostredie, napríklad zvýšením transparentnosti vo verejnom obstarávaní,
• posilniť verejnú správu a obnoviť nezávislosť a kapacitu inštitúcií bojujúcich s korupciou,
• zlepšiť prístup k financiám, vrátane rizikového financovania pre startupy,
• pokračovať v dekarbonizácii a diverzifikácii ekonomiky,
• zlepšiť ochranu a manažment vôd,
• posilniť vzdelávanie, aktívne politiky trhu práce, rozšíriť zdravotnú prevenciu.

Detailnejšie sú rozpracované v špecifických odporúčaniach, ktoré následne príjma Rada EÚ.

The post Podľa Európskeho semestra, slovenská ekonomika má neistú budúcnosť appeared first on euractiv.sk.