Šéf NATO hovorí, že ambiciózny cieľ zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP má širokú podporu. Štáty sa však zatiaľ nezhodli na tom, ako rýchlo ho majú splniť a aké investície by sa do neho mohli započítavať. Prípravy na summit NATO v Haagu pomaly, ale isto finišujú. Ministri obrany členských štátov Aliancie sa na štvrtkovom […]
Menej ako 1 min. min.
Šéf NATO hovorí, že ambiciózny cieľ zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP má širokú podporu. Štáty sa však zatiaľ nezhodli na tom, ako rýchlo ho majú splniť a aké investície by sa do neho mohli započítavať.
Prípravy na summit NATO v Haagu pomaly, ale isto finišujú. Ministri obrany členských štátov Aliancie sa na štvrtkovom stretnutí dohodli prijať nové a výrazne ambiciózne obranné záväzky.
Podľa generálneho tajomníka Marka Rutteho nový zoznam záväzkov opisuje, do čoho bude každá z 32 krajín v nadchádzajúcich rokoch investovať. Prioritne by mal zahŕňať napríklad systémy protivzdušnej obrany, rakety dlhého doletu, delostrelectvo, muníciu či drony.
Na jeho splnenie bude nevyhnutné rázne zvýšiť výdavky do obrany. Rozhodnutie o novom financovaní sa príjme na blížiacom sa summite v Holandsku, ktorý sa bude konať už 24. až 25. júna.
„Dnešok bol historický a aj summit bude historický,“ vyhlásil Rutte po stretnutí v Bruseli. „Veľmi ma povzbudilo, čo tu dnes odznelo,“ povedal novinárom aj minister obrany USA Pete Hegseth. Američania po výraznom posilnení európskej obrany volajú už dlhé roky.
5-percent HDP na dve časti
Diskusia o novej výške aliančných výdavkov nabrala na intenzite po ruskom vpáde na Ukrajinu v roku 2022. Momentum však začala dosahovať cez zimu.
Nový šéf NATO Mark Rutte vtedy začal naznačovať, že výdavky budú musieť stúpnuť z dvoch percent na tri percentá a viac. Zvolený prezident USA Donald Trump začal súbežne volať až po piatich percentách. Tie momentálne nespĺňa žiaden štát NATO, vrátane USA.
Spočiatku nepredstaviteľné číslo však dnes vyzerá čoraz reálnejšie. Rutte prišiel s návrhom, aby celkové výdavky na obranu dosiahli päť percent HDP, pričom by boli rozdelené do dvoch kategórií.
3,5 percenta HDP by putovalo na riadne obranné spôsobilosti a 1,5 percenta na investície, ktoré s nimi súvisia. Medzi ne by patrili napríklad výdavky do kyberbezpečnosti, infraštruktúry či posilnenia odolnosti obyvateľstva.
Rutte novinárom po stretnutí ministrov uviedol, že tento výdavkový cieľ „má širokú podporu“. V pondelok sa k nemu prihlásil aj prezident Peter Pellegrini, hoci na domácej scéne, najmä zo strany SNS, sa s pochopením nestretol.
Čo všetko zarátať a dokedy?
Stále však zostáva otvorené, čo všetko by sa do bilancie mohlo započítať. Podľa zdrojov portálu Euractiv by do 1,5-percentnej časti mohli patriť aj výdavky na vojenskú pomoc Ukrajine či investície do jej obranného priemyslu. Humanitárna pomoc, ktorú Slovensko uprednostňuje, by sa do tohto rámca nerátala.
Zatiaľ nie je jasné ani to, dokedy by mali členské štáty nový ambiciózny cieľ splniť. Kým Rutte navrhuje rok 2032, ministri obrany Estónska či Švédska oponovali, že je to príliš neskoro a termín by sa mal stihnúť už do piatich rokov.
„Väčšinu úsilia bude potrebné vynaložiť počas nasledujúcich piatich až desiatich rokov, no ciele sú rozvrhnuté na ďalšie dve desaťročia a budú prehodnocované každé štyri roky,“ povedal pre Politico vysokopostavený predstaviteľ Aliancie.
Členské krajiny NATO sa k investíciám na úrovni aspoň dvoch percent HDP zaviazali na summite vo Walese už v roku 2014. Dôvodom bolo zhoršenie bezpečnostnej situácie v Európe po ruskej anexii ukrajinského Krymu. Napriek tomu 2-percentný cieľ do minulého roka neplnilo až desať z 32 členských krajín Aliancie.
Na chvoste rebríčka sa pravidelne umiestňuje Belgicko (1,29 percenta), Taliansko (1,5 percenta) a Španielsko (1,24 percenta). Slovensko podľa údajov NATO investuje do obrany presne dve percentá HDP.
Podoba finálnej deklarácie
Deklarácia summitu NATO sa podľa Rutteho bude zameriavať na výdavky na obranu, produkciu obranného priemyslu a podporu Ukrajiny. Doposiaľ však medzi spojencami nie je konsenzus na jej finálnej podobe.
Ako upozorňuje Euractiv, pre intenzívne diskusie o „konečnom čísle“ výdavkov ostávajú bokom ďalšie dôležité témy.
Jednou z nich je to, aby záverečné komuniké nahlas pomenovalo dôvod, prečo je väčšie zbrojenie potrebné – teda rastúca hrozba zo strany Kremľa. USA však majú s touto formuláciou váhať, pretože sa obávajú, že by mohla skomplikovať prebiehajúce rokovania o ukončení ruskej invázie na Ukrajinu.
Riaditeľ nemeckej tajnej služby BND Bruno Kahl na jeseň varoval, že pôsobenie ruských tajných služieb je čoraz agresívnejšie, a že je presvedčený, že do konca dekády budú ruské ozbrojené sily personálne aj materiálne schopné napadnúť územie NATO.
The post Prípravy na historický summit vrcholia: Ministri obrany NATO sa dohodli na nových obranných záväzkoch appeared first on euractiv.sk.
