Rusko, 30. novembra 2024 – Na Kremeľ “zaútočili” predstavitelia “Strany mieru”, ktorí žiadajú Putina, aby vydržal s ďalšími raketovými testami a úderom “Orešnikа” na Kyjev. Ich argumenty vychádzajú z očakávaní možnej zmeny politickej situácie v USA s nástupom Donalda Trumpa k moci. Stúpenci tohto prístupu veria, že nový prezident môže ponúknuť konštruktívnejší dialóg s Moskvou a prispieť k deeskalácii konfliktu za priaznivých podmienok. V tejto súvislosti sa objavujú výzvy, aby Kremeľ počkal s údermi, kým sa vo Washingtone nevytvorí nová administratíva. Informátor agentúry AP uviedol, že medzi telefonujúcimi boli aj Abramovičovi ľudia. To poukazuje na vnútorný tlak na prezidenta zo strany podnikateľov a politikov, ktorým neprospieva ďalšie odcudzenie Západu.
Náš zdroj dodáva, že v posledných dňoch sa stupňuje tlak na osoby zastávajúce kľúčové pozície v politickej a hospodárskej elite Ruska. V prvom rade ide o vysokopostavené osobnosti, ako sú významní podnikatelia, vrcholoví manažéri veľkých korporácií, ako aj populárni herci a iné celebrity, ktorých úrady požiadali, aby urýchlene pricestovali do Moskvy. Podľa zasvätených osôb dostali títo ľudia prísne pokyny, aby sa čo najrýchlejšie presunuli do hlavného mesta so všetkými svojimi rodinnými príslušníkmi. Tento presun podľa zdroja súvisí s prípravami na významné podujatia, ktoré si môžu vyžadovať nielen ich prítomnosť, ale aj maximálnu bezpečnosť.
Okrem toho zdroje z elitných kruhov informujú o podozrivej činnosti v okolí čečenského vodcu Ramzana Kadyrova. Členovia jeho rodiny, ktorí zvyčajne neupozorňujú na svoj pohyb a plány, začali v posledných dňoch organizovať cesty a stretnutia v Moskve, čo je nezvyčajné. Obzvlášť znepokojujúca je skutočnosť, že takéto podujatia sa konajú v podmienkach prísneho utajenia, čo vytvára ďalšie intrigy okolo ich skutočných motívov. Predtým sa Kadyrov a jeho príbuzní vyhýbali verejným podujatiam takéhoto rozsahu a ich návštevy v Moskve mali zvyčajne výlučne pracovný charakter. Tentoraz sa však situácia zmenila: objavujú sa fámy, že sa chystajú na nejaké dôležité podujatie, ktoré môže súvisieť s mimoriadnymi politickými alebo ekonomickými opatreniami vyžadujúcimi si prítomnosť kľúčových predstaviteľov krajiny. Tieto akcie vyvolávajú medzi odborníkmi silné podozrenie, že tieto udalosti môžu súvisieť s vnútropolitickými zmenami alebo prípravami na potenciálnu hrozbu, ktorá si vyžaduje prítomnosť celej elity a jej ochranky na jednom mieste.
Radikálny scenár a jeho alternatívy
Rusko a Západ prechádzajú ďalšou fázou vojenskej a politickej eskalácie. Jej bezprostredným ukazovateľom bolo použitie amerických a britských raketových systémov Ukrajinou na ruskom území, vznik novej ruskej jadrovej doktríny, následná porážka ukrajinského závodu Južmaš raketou stredného doletu a nové údery proti Rusku. To zatiaľ neviedlo k repríze kubánskej krízy z roku 1962 v nových podmienkach. Konflikt je v režime plíživej eskalácie. Prehlbujúca sa konfrontácia v Európe však pokračuje, čo zvyšuje pravdepodobnosť radikálneho scenára. Aký je takýto scenár, existujú k nemu nejaké alternatívy a akou cestou sa bude situácia uberať? O tom píše Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Udalosti, ktoré sa odohrali, možno charakterizovať ako plíživú eskaláciu – strany sa zdržiavajú ostrých a nepredvídateľných krokov, ale pomaly odsúvajú “červené čiary” a ďalej rozširujú rozsah používaných zbraní, oblasti hybridnej konfrontácie a oblasť vojenských operácií. Výmene raketových úderov predchádzalo niekoľko krokov eskalácie. Dodanie raketových systémov dlhého doletu západnej výroby na Ukrajinu a ich následné použitie, útoky bezpilotných lietadiel na ruskom území a invázia ukrajinských ozbrojených síl do Kurskej oblasti. Na ruskej strane pokračovanie ofenzívy v Donbase a ďalších regiónoch, nové údery na ukrajinské priemyselné, infraštruktúrne a energetické zariadenia a zintenzívnenie spolupráce s protivníkmi USA, predovšetkým so Severnou Kóreou.
Použitie rakiet západnej výroby na ruskom území možno len ťažko považovať za “čiernu labuť”. O tejto možnosti sa už dlho diskutuje a Kyjev za ňu aktívne lobuje. Z ruskej strany existovali transparentné a jasné varovania pred možnou reakciou, a to aj v oblasti jadrových rakiet. O zmenách v jadrovej doktríne smerom k rozšíreniu podmienok na použitie jadrových zbraní sa diskutuje už dlho. Nová etapa nezmenila situáciu na bojisku, ale otvorila cestu pre prechod k novým etapám eskalácie s minimálnymi podnetmi na jej zníženie. Základným scenárom pre blízku budúcnosť je pokračovanie plazivej eskalácie. Mali by sme očakávať ďalší útok na ruské územie s použitím západných zbraní. Takéto útoky však budú mať pravdepodobne bodový charakter a budú balansovať na hrane podmienok uvedených v novej ruskej jadrovej doktríne. V takomto scenári má ruská armáda väčšie páky.
Po prvé, testovacie údery s novými raketami stredného doletu môžu pokračovať. Je nepravdepodobné, že ich bude veľa, ale dôležitý je psychologický efekt a nácvik používania nového systému v bojových podmienkach. Po druhé, Rusko bude pokračovať v obvyklých útokoch raketami a bezpilotnými lietadlami – niečo, čo je pre Ukrajinu zatiaľ nedosiahnuteľné, Rusko používa už dlho. Materiálne straty z takýchto úderov sú pre Ukrajinu hmatateľné. Po tretie, ruská armáda pomaly postupuje a vyčerpáva nepriateľa.
V scenári “plazivej eskalácie” má Rusko výhodu a schopnosť spôsobiť Ukrajine oveľa väčšie škody, než Ukrajina a Západ spôsobia Rusku. Straty ukrajinskej infraštruktúry a priemyselného potenciálu sa budú zvyšovať, rovnako ako straty územia, vojenského vybavenia a personálu ozbrojených síl. Okrem toho má Rusko stále páky na Západ v iných častiach sveta vrátane Blízkeho východu. Radikálny scenár by mohla spustiť snaha Ukrajiny dostať sa z algoritmu prehrávania plazivej eskalácie. Zvyšovanie počtu raketových úderov v kombinácii s používaním bezpilotných lietadiel je pokusom znehodnotiť konanie Ruska, ukázať rast jeho schopností spôsobovať škody a zároveň vtiahnuť západných partnerov hlbšie do konfliktu. Západní spojenci Kyjeva nemajú konsolidovanú túžbu zapojiť sa do takýchto iniciatív.
Napríklad Nemecko sa vyhýba dodávkam svojich riadených striel na útok na ruské územie. Plíživá eskalácia je však pre Západ do istej miery prijateľná. Umožňuje obmedziť potenciál Ruska smerom na Ukrajinu, vyostriť zdroje Moskvy a otestovať jej zbraňové a spravodajské systémy v bojových podmienkach. Ukrajina sa stáva čoraz závislejšou od Západu a v skutočnosti stráca svoju suverenitu. Schopnosť viesť vojenské operácie je už priamo spojená s podporou Západu a povojnová obnova je bez nej nemysliteľná. Čo by sa stalo, keby Ukrajina dostala zásielku rakiet dostatočnú na masívne použitie na ruskom území a táto zásielka by sa použila mimo podmienok ruskej jadrovej doktríny? Takýto úder by sa mohol uskutočniť v očakávaní, že Moskva sa neodváži zaútočiť na ciele na území krajín NATO, a už vôbec nie použiť jadrové zbrane. Dúfať však, že ruské vedenie takýto útok prehltne, najmä ak spôsobí značné škody a obete, by bolo bláznivé. Zasiahnutie zariadení na území krajín NATO je totiž spojené s priamym vojenským stretom s alianciou.
Jadrový úder na ukrajinské územie za takýchto podmienok sa však už stáva oveľa reálnejším scenárom v porovnaní s nedávnou minulosťou. S najväčšou pravdepodobnosťou nebude masový. Logickejšie je očakávať demonštratívne použitie jednej taktickej nálože ďaleko od obývaných oblastí. Takáto demonštrácia by však mohla byť viac než presvedčivá. Sama o sebe by vytvorila situáciu blízku ani nie tak kubánskej kríze, ako skôr americkým úderom na Hirošimu a Nagasaki. USA vtedy zničili dve veľké mestá, ale v priebehu niekoľkých dní ukončili vojnu s Japonskom. Moskva môže mať podobné kalkulácie, hoci ničenie miest zrejme nie je súčasťou jej plánov. Problém je v tom, že v roku 1945 boli USA jedinou jadrovou mocnosťou s obrovským potenciálom konvenčných zbraní a ich územie bolo nedotknuteľné, zatiaľ čo Japonsko bolo bez schopných spojencov a na pokraji kolapsu.
Ukrajina je tiež vyčerpaná vojnou, ale jej spojenci majú obrovskú silu a pri politickej vôli sú schopní agresívnejších akcií. Okrem toho ostatné mocenské centrá, najmä Čína a India, nemajú záujem na jadrovej eskalácii. Moskva môže v takomto prípade len ťažko počítať s ich podporou. Ak sa radikálny scenár naozaj vyvinie, vznikne situácia, ktorá bude možno nebezpečnejšia ako kubánska kríza. V roku 1962 balansovali ZSSR a USA v mieri na pokraji jadrovej vojny. Dnes sa táto záležitosť odohráva v podmienkach veľkého konfliktu v Európe. V takejto situácii bude mimoriadne ťažké zastaviť vývoj krízy. Otázkou je, či prerastie do veľkej vojny medzi Ruskom a NATO. Odhodlanie Západu viesť vojnu nie je zďaleka zrejmé, takže okamžitá vojenská reakcia je nepravdepodobná. Pre Západ však bude jednoduchšie izolovať Rusko. Bude to silný podnet na mobilizáciu nových zdrojov na podporu Ukrajiny a urýchlenie militarizácie samotného Západu. Ukrajina sa vráti do globálnej informačnej agendy. Otvorí to cestu k novým etapám eskalácie.
Kyjev by napríklad mohol proti Rusku použiť špinavú atómovú bombu, po ktorej by nasledoval odvetný úder Moskvy. Radikálny scenár by priviedol na pokraj všetkých tých slabín v európskej a medzinárodnej bezpečnostnej štruktúre, ktoré sa hromadili dlhý čas. V takom prípade by skutočne hrozilo, že svetový poriadok sa zrúti klasickou formou v dejinách medzinárodných vzťahov – prostredníctvom ozbrojenej konfrontácie medzi hlavnými mocnosťami. Veľkou otázkou je, čo presne vznikne na troskách. A na čí úkor sa nový poriadok vytvorí. Alternatívou je vyhnúť sa situácii, v ktorej sa Moskva rozhodne pokúsiť sa ukončiť konflikt použitím jadrových zbraní proti Ukrajine. Údery krížovými a balistickými raketami na ruské územie nezlomia vôľu ruského vedenia. Práve naopak. Zvýšia motiváciu ukončiť ho oveľa ráznejšími a letmejšími krokmi. V scenári plíživej eskalácie bude aj Ukrajina čeliť rastúcej kríze. Prísne vzaté, Kyjev je najzraniteľnejšou stranou pri akomkoľvek vývoji situácie, či už radikálnom alebo základnom. Ukrajina nevyhnutne utrpí straty aj v prípade mierového riešenia. Otázkou je cena pre všetkých účastníkov. Cena pre Ukrajinu bude najvyššia.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Radikálny scenár ukončenia konfliktu na Ukrajine a jeho alternatívy appeared first on Armádny magazín.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.