Moldavsko je na prahu kľúčových volieb, silnejúcemu ruskému tlaku čelí zvonku aj zvnútra

Moldavsko čoskoro čakajú prezidentské voľby aj historické referendum o vstupe do EÚ, ktoré rozhodnú o jeho ďalšej budúcnosti. To, že je v hre mnoho, si uvedomujú aj proruské sily v krajine a samotný Kremeľ, ktorý rozbehol kampaň plnú dezinformácií a protieurópskej propagandy.

Nadchádzajúce voľby, ktoré sa uskutočnia 20. októbra, budú tretími priamymi prezidentskými voľbami od historického oddelenia Moldavska od Sovietskeho zväzu a zrušenia predchádzajúceho systému voľby hlavy štátu v parlamente.

Úradujúca proeurópska prezidentka Maia Sandu sa usiluje o druhý mandát, avšak čelí konkurencii zo strany proruských a len nominálne proeurópskych kandidátov, ktorí v minulosti podporovali užšie vzťahy s Moskvou.

Hlavným vyzývateľom a pravdepodobným súperom v druhom kole hlasovania je bývalý generálny prokurátor Alexandr Stoianoglo.

Hoci Stoianoglo oficiálne kandiduje ako proeurópsky kandidát, jeho podporovatelia, Socialisti, sú najväčšou proruskou stranou v parlamente. Stoianoglo zároveň verejne hovorí o potrebe zachovať neutralitu Moldavska a mať vyváženejší vzťah medzi Ruskom a EÚ.

Bývalý generálny prokurátor zároveň čelí na súdoch viacerým obvineniam, ktoré sa týkajú korupcie a úplatkárstva.

Predĺžené ruky proruského oligarchu

Nedávne prieskumy ukazujú, že Sandu vedie s podporou 47 percent rozhodnutých voličov, zatiaľ čo Stoianoglo má len 13 percent. Všetci ostatní kandidáti dosahujú len jednocifernú podporu. S 18 percentami nerozhodnutých voličov sú však prezidentské voľby naďalej nepredvídateľné.

Dôležité je tiež to, že prieskumy sa obmedzujú na voličov v území Moldavska pod kontrolou vlády v Kišiňove, pričom nepoukazujú na významnú skupinu ľudí žijúcich v moldavskej diaspóre a voličov z Podnesterska.

„Vidíme náznaky, že voliči z diaspóry momentálne nie sú príliš nadšení, a je možné, že nebudú voliť tak, ako v roku 2020, keď v druhom kole tvorili takmer 16 percent voličov a vo veľkej miere hlasovali za Sandu,“ hovorí výkonný riaditeľ think tanku Inštitút pre strategické iniciatívy Vadim Pistrinciuc.

Aj samotná Sandu nedávno vyjadrila obavy o účasť diaspóry vo voľbách a poznamenala, že niektorí voliči môžu byť frustrovaní jej Stranou akcie a solidarity (PAS), pretože sa im zdá, že za posledné štyri roky nedosiahla dostatočné výsledky.

Bez ohľadu na volebnú účasť diaspóry sa Sanduovej výsledky v prieskumoch zdajú byť silné. To je však podľa Pistrinciuca do istej miery zavádzajúce.

Viacerí kandidáti, vrátane nezávislých kandidátov Vasilia Tarleva a Victorie Fortuny, sú považovaní za predĺžené ruky vplyvného moldavského proruského oligarchu Ilana Šóra.

Okrem toho nominálne proeurópski kandidáti ako Stoianoglo a bývalá gagauzská guvernérka Irina Vlah mali v minulosti blízke prepojenia na Rusko.

Pistrinciuc označil predvolebnú situáciu za „kolísavú“ a naznačil, že proruskí kandidáti sa budú počas kampane koordinovať a spoja sa sily, aby podporili jedného kandidáta.

V hre je mnoho, a Kremeľ to dobre vie

V otázke referenda o vstupe do EÚ, ktoré sa tiež uskutoční 20. októbra, prieskumy ukazujú, že približne 64 percent rozhodnutých voličov by hlasovalo za „áno“ a 36 percent za možnosť „nie“.

Rôzne proruské strany spočiatku naznačovali, že sa pokúsia referendum bojkotovať, aby zabránili dosiahnutiu minimálneho kvóra hlasov.

Od tejto stratégie však už upustili. Komunistická strana a rôzne partaje napojené na oligarchu Šóra sa zaregistrovali, že budú hlasovať proti vstupu do EÚ. Zatiaľ nie je jasné, čo urobí najväčšia moldavská proruská strana Socialisti.

Znovuzvolenie Sandu a úspešný priebeh referenda o EÚ Moldavci a pozorovatelia všeobecne vnímajú ako rozhodujúce pre naplnenie európskych ambícií Kišiňova.

To dobre chápe aj Kremeľ, ktorý vedie bezprecedentnú kampaň plnú dezinformácií a propagandy s cieľom ovplyvniť moldavských voličov.

Kremľom podporované dezinformačné kampane sa snažia presvedčiť voličov o bezprostrednom úpadku EÚ a nemožnosti vstupu Moldavska do Únie. Tiež sa v nich pokúša vyvolať obavy, že užšie vzťahy s Európou by mohli zatiahnuť Moldavsko do ruskej vojny proti Ukrajine.

Aktívni proruskí aktéri v Moldavsku

Medzitým Šór a ďalší moldavskí oligarchovia na úteku pumpujú peniaze do reklám na Facebooku a Googlu na propagáciu falošných naratívov.

Proruskí politici, vrátane bývalého moldavského prezidenta Igora Dodona, napríklad zintenzívnili útoky na EÚ a nepravdivo tvrdia, že integrácia by podkopala „tradičné hodnoty“ Moldavska.

Dodon nedávno tvrdil, že EÚ prinúti Moldavsko, aby zaviedlo kvóty pre LGBTI+ ľudí vo vláde, čo je súčasťou širšieho úsilia rozdúchavať obavy a narúšať podporu európskej integrácie.

Protieurópskym naratívom s cieľom zdiskreditovať referendum napomáhajú aj nadhodnotené oficiálne volebné zoznamy.

Oficiálne čísla hovoria o 2,7 milióna oprávnených voličov v Moldavsku, zatiaľ čo odborníci odhadujú ich skutočný počet na 1,5 milióna. Tento rozdiel by mohli využiť proruské skupiny na spochybnenie legitímnosti referenda v prípade väčšinového hlasovania za vstup do Únie.

V stávke je veľa, pretože všetky strany súhlasia s tým, že výsledky referenda a prezidentských volieb budú hrať hlavnú úlohu pri určovaní budúcnosti Moldavska a budú slúžiť ako indikátor potenciálnych výsledkov parlamentných všeobecných volieb v Moldavsku v roku 2025.

Tento článok je súčasťou mediálneho projektu FREIHEIT o susedstve Európy, ktorý je financovaný Európskym mediálnym a informačným fondom (EMIF).