Pri obnove budov má čoskoro platiť nové pravidlo. V kľúčovej zmene však štát nekoná

Pomôcť naštartovať veľkú obnovu budov má podľa smernice o energetickej efektívnosti aj zmena financovania. Kým doteraz mohli vlastníci opravy plne hradiť z dotácií, po novom majú zapojiť aj súkromný sektor. Ani rok od prijatia zmien však štát o novinkách nehovorí.  

Revidovanú európsku smernicu o energetickej efektívnosti (Energy Efficiency Directive, EED) je potrebné pretaviť do národnej legislatívy do dvoch rokov od prijatia a vstupu do platnosti na európskej úrovni, teda približne do polovice roku 2025.  

Týka sa obnovy najmä verejných budov. Novinkou pri EED je, že jej revidovaná verzia kladie v tomto procese oveľa väčší dôraz na využívanie takzvaných výkonnostných zmlúv, známych aj ako garantované energetické služby (GES), než tomu bolo predtým. Podľa novej povinnosti sa totiž bude musieť posudzovať realizovateľnosť GES pri každej obnove väčšej nebytovej budovy. 

Pre Slovensko je to do veľkej miery aktuálna téma, keďže na obnovu čaká približne 15-tisíc verejných budov, z ktorých väčšina má stále nevyhovujúci technický a energetický stav. Zdôraznil to aj predseda predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) Pavol Kukura na utorňajšom podujatí Týždňa zelených budov 2024. 

Obnova je dôležitá, pretože prevádzka starých budov so slabou izoláciou, s oknami či neefektívnym vykurovaním má veľkú spotrebu, a tak zbytočne zaťažuje rozpočty majiteľov́ vysokými účtami za energie. „Komplexná obnova budov by mohla priniesť až 70-percentnú úsporu energií. Obnova budov určených na bývanie by mohla zároveň znížiť celkovú spotrebu energie v Slovenskej republike o takmer 15 percent,“ skonštatoval Pavol Kukura.  

Obnova budov má pritom podľa neho potenciál priniesť nielen výrazné úspory, ale aj nové pracovné miesta a tiež stimulovať rast stavebného sektora naprieč regiónmi. 

Renovácie prinesú miliónové úspory 

Platforma Budovy pre budúcnosť navyše vyčísľuje, že prepočítané na peniaze, investícia do obnovy budov za 100 miliónov eur môže priniesť cez 30 miliónov eur do štátneho rozpočtu.   

Aktuálne tempo je však nedostatočné. Jedným z dôvodov podľa odborníkov na problematiku obnovy budov je fakt, že doteraz boli projekty financované plne z dotácií, čo sa v praxi ukázalo ako neefektívne.  

V rámci novej stratégie však Komisia mení hru – časť nákladov má pokryť grant a zvyšok poskytovateľ služby, čiže firma sprostredkujúca GES, ktorá sa zaviaže vykonať obnovu, napríklad výmenu kotolne, okien či zateplenie, ktorá povedie k úsporám energie na vybranej verejnej budove. 

Majitelia budovy budú následne hradiť obnovu z ušetrených peňazí, pričom poskytovateľ bude ručiť za dosiahnuté úspory.  

Takýto systém prináša mnoho výhod, najmä zväčšuje investičný balík, ako aj dosiahnutie reálnych úspor energie, hovorí analytik organizácie Budovy pre budúcnosť Richard Paksi. Súhlasí, že ak bude GES fungovať, pri verejných budovách by malo byť jej využitie povinné. „Kľúčové pri každom jednom zdroji, či už sú to eurofondy, alebo Modernizačný fond, je vytvoriť nastavenie na kombináciu grantu a GES v rámci jedného projektu obnovy,“ tvrdí.   

Generálna riaditeľka ESCO Slovensko Naďa Hartmann pripomína, že viaceré okolité štáty takéto služby využívajú na obnovu budov v omnoho väčšej miere a ako príklad uvádza Česko, kde ročne pribudnú desiatky takýchto projektov. 

„Je preto nepochopiteľné, že Slovensko v tomto trende výrazne stagnuje. Nenávratné zdroje z fondov EÚ určené na obnovu budov nie sú nevyčerpateľné a ani zďaleka nestačia pokryť finančnú potrebu najmä pre verejné budovy. Určite aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa do smernice dostal taký nástroj financovania obnovy verejných budov, ako sú garantované energetické služby,“ hovorí Hartmann.  

Návrh ministerstva prepája služby s eurofondmi  

Na to, aby vlastníci verejných budov, ako úrady, školy či nemocnice, mohli služby vyžadované aj smernicou využiť, musí to štát zapracovať do výziev. Podľa informácii, ktoré má EURACTIV Slovensko z odvetvia, sa o zmene rokuje na viacerých úrovniach.  

Rezort hospodárstva v navrhovanej aktualizácii Integrovaného národného energetického a klimatického plánu dostupnej na jeho stránkach uvádza, že rozvoj garantovaných energetických služieb vo verejnom sektore považuje „za významný stimul“ obnovy.  

„Hodnotenie budov verejného sektora ukáže reálny potenciál využívania tejto schémy podpory a taktiež aj možnosti jej ďalšieho rozvoja v rámci možností kombinácie rôznych finančných mechanizmov umožňujúcich čo najefektívnejšie využívanie finančných prostriedkov. Na spolufinancovanie projektov garantovaných energetických služieb budú alokované prostriedky z Programu Slovensko a spolufinancovanie prostredníctvom grantov bude možné až do výšky 49 percent oprávnených nákladov investície,“ píše sa v materiáli.  

Samotné ministerstvo hospodárstva, ktoré má smernicu na starosti, ako ani Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) patriaca priamo pod rezort, však na otázky o pokroku v transpozícii či plánovaných výzvach neodpovedalo. 

Viacerí aktéri na trhu pritom dúfali, že k zmene by mohlo prísť v novom programovom období 2021 až 2027. Do operačného programu Slovensko sa dokonca dostala formulácia, ktorá o kombinácií zdrojov priamo píše. „Je na to však potrebné vypracovať metodiku, ako prepojiť viaceré finančné mechanizmy. Zároveň je potrebné dodržať metodiku Eurostatu pre poskytovanie garantovanej energetickej služby,“ komentovalo ministerstvo pred rokom.  

Čo vyžaduje nová smernica 

Spolu s novou smernicou o energetickej hospodárnosti (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) ide o dva kľúčové právne nástroje, ktoré majú pomôcť splniť dekarbonizačné ciele znížiť konečnú spotrebu energie v roku 2030 aspoň o 11,7 percenta v porovnaní s prognózami spotreby energie na rok 2030.   

O energetických službách a ich aktívnej úlohe pri riešeniach obnovy budov píšu viaceré ustanovenia smernice. EED napríklad uvádza, že je potrebné pokračovať v rozvoji trhu s energetickými službami s cieľom zaistiť dostupnosť dopytu a ponuky energetických služieb a vhodnou podporou by mohlo byť povinné posudzovanie možnosti ich využitia pred obnovou každej verejnej budovy. 

Fakt, že pri využití energetických výkonnostných zmlúv je dodávateľ povinný zaručiť dosiahnutú úsporu, napomáha pri plnení požiadaviek smernice aj v dokazovaní plnenia cieľov, ku ktorým sa štáty zaviazali.  

Pokiaľ ide o úspešnosť renovácií budov ako celku, podľa prepracovanej smernice o hospodárnosti (EPBD) musia členské štáty zabezpečiť, aby bol pre budovy po ich renovácii vydaný certifikát energetickej hospodárnosti. Podľa neho sa bude overovať súlad s minimálnymi normami energetickej hospodárnosti, ale aj sledovať úspora energie v bytovom fonde.  

Pokiaľ ide o obytné budovy, členské štáty musia zabezpečiť, aby sa priemerná primárna spotreba energie v rámci celého obytného fondu znížila do roku 2030 aspoň o 16 percent v porovnaní s rokom 2020 a do roku 2035 aspoň o 20 až 22 percent v porovnaní s rokom 2020.  

Od členských štátov Komisia očakáva, že budú vo svojich národných plánoch renovácie budov uvádzať odhadované hodnoty úspor energie v obytnom fonde. Ako súčasť hodnotenia národných plánov bude Komisia tiež monitorovať, či hodnoty dosiahli, či už podľa počtu budov, alebo podľa obnovenej podlahovej plochy.