Na ukrajinských okupovaných územiach Rusko cielene vyhľadáva LGBTQ+ ľudí, a vytvára im špeciálne spisy označené osobitným písmenom, varujú ľudskoprávne organizácie. Podľa aktivistu Vitalija Matviejeva, ktorý pomáha zaznamenávať svedectvá queer obetí, má násilie proti nim systémový charakter. 20-ročný Roman prežil mesiac a pol v zajatí v Rusmi okupovanom Chersone. Zo strany okupantských vojsk čelil mučeniu, pretože ho […]
Menej ako 1 min. min.
Na ukrajinských okupovaných územiach Rusko cielene vyhľadáva LGBTQ+ ľudí, a vytvára im špeciálne spisy označené osobitným písmenom, varujú ľudskoprávne organizácie. Podľa aktivistu Vitalija Matviejeva, ktorý pomáha zaznamenávať svedectvá queer obetí, má násilie proti nim systémový charakter.
20-ročný Roman prežil mesiac a pol v zajatí v Rusmi okupovanom Chersone. Zo strany okupantských vojsk čelil mučeniu, pretože ho podozrievali zo separatizmu alebo z toho, že ukrajinskej armáde posielal ruské súradnice.
Ako neskôr opísal pre odeskú organizáciu Gay Alliance, počas výsluchov sa ho pýtali, či pozná nejakých homosexuálov. „Namiesto slova ‚gay‘ používali iný, hanlivý výraz. Myslím si, že keby vedeli, že som akokoľvek prepojený s LGBTQ+ komunitou, už by som sa nikdy nedostal von,“ povedal Roman.
Ľudskoprávne centrum LGBT Nash Svit každoročne zverejňuje správu o situácii queer ľudí na Ukrajine. V správe za rok 2022 zaznamenali 31 ruských vojnových zločinov spáchaných proti LGBTQ+ ľuďom. V roku 2023 to boli tri prípady a v roku 2024 správa uvádzala dve takéto zaznamenané akcie Rusov na okupovaných územiach, ktoré však neboli klasifikované ako vojnové zločiny.
Nash Svit vysvetľuje pokles tým, že územia oslobodené v roku 2023 boli „relatívne malé“ a väčšina informácií o porušovaní práv prichádza až po oslobodení konkrétnych oblastí. V roku 2025 sa však front hýbe oveľa pomalšie a oslobodzovanie území je preto ťažšie. Rovnako je náročnejšie aj dokumentovanie vojnových zločinov.
Ruský naratív „gejrópy“
Na Kryme, ktorý je okupovaný už viac ako 11 rokov, je ruská anti-LGBTQ rétorika sústavne zneužívaná na ospravedlňovanie porušovania ľudských práv v mene „ochrany morálky“. Výsledkom je rastúce násilie motivované nenávisťou.
Jeden z opakujúcich sa motívov ruských zločinov voči LGBTQ+ komunite vychádza priamo z kremeľskej propagandy: byť proti LGBTQ+ znamená brániť „tradičné hodnoty“ pred „zvrhlým Západom“ – teda najmä pred USA a Európou, ktorú Rusi hanlivo označujú aj ako „gejrópu“.
V správe Nash Svit z roku 2022 sa uvádza, že homofóbne a transfóbne útoky boli často odôvodňované dôvernými informáciami o súkromnom živote obetí, ktoré Rusi našli v ich telefónoch, prípadne ich vzhľadom alebo spôsobom správania.
„Ak ruská armáda alebo okupačná správa zistí, že niekto patrí do LGBTQ+ komunity, títo ľudia čelia urážkam, násiliu, vydieraniu, obmedzovaniu slobody – a ich životy sú v ohrození,“ píše organizácia.
Očití svedkovia teroru
Ľudskoprávna organizácia Projektor zverejňuje anonymné svedectvá queer ľudí, ktorí prežili ruské vojnové zločiny.
„Máme výpovede preživších a svedkov o ľuďoch, ktorých Rusi zadržiavali na okupovaných územiach. Jeden z nich nám povedal, že Rusi majú pre LGBT komunitu vytvorenú špeciálnu kategóriu prípadov. Na obal zložky napísali písmeno ‚H‘ – čo odkazuje na slovo ‚ponížení‘ –, aby týmto ľuďom spôsobili ešte väčšie utrpenie,“ hovorí vedúci organizácie Vitalij Matviejev pre Gwara Media.
Ich iniciatíva „Prístup k spravodlivosti“ zhromažďuje svedectvá o ruských zločinoch spáchaných na LGBTQ+ ľuďoch z okupovaných, oslobodených aj frontových oblastí Ukrajiny.
V ich správe z roku 2024 Matviejev uvádza, že evidujú prípady 81 ľudí, z ktorých 20 súhlasilo s rozhovorom a sedem prípadov bolo kvalifikovaných ako vojnové zločiny. Tieto prípady sú už podkladom pre trestné konania pod vedením ukrajinskej prokuratúry.
Nedôvera v domáce súdnictvo
Matviejev a jeho tím začali s touto témou pracovať v roku 2023, aby pomohli členom queer komunity dosiahnuť spravodlivosť. Po zozbieraní svedectiev ich odosielajú Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) aj ukrajinskej Generálnej prokuratúre.
Onedlho si však uvedomili, že ukrajinská prokuratúra takéto prípady často prehliada. Po prvých zozbieraných svedectvách sa so súhlasom preživších rozhodli poskytnúť ich úradom. Niektorí ľudia však chcú, aby sa ich svedectvá objavili len v konaní pred ICC.
„Nedôverujú domácim orgánom,“ hovorí Matviejev. Hoci ich jeho tím upozorňuje, že stíhanie cez ICC môže trvať roky, viacerí queer Ukrajinci sa obávajú ďalšej homofóbie či transfóbie v rámci ukrajinského systému.
Chýbajúca legislatíva
Ukrajina zatiaľ nemá zákon, ktorý by umožňoval postihovať zločiny z nenávisti. Návrh takéhoto zákona, ako aj návrh legislatívy, ktorá by umožnila uzatváranie registrovaných partnerstiev, sú v súčasnosti zaseknuté v parlamente. Ľudskoprávni aktivisti pritom opakovane upozorňujú, že ide o vážne legislatívne medzery.
Správa organizácie Nash Svit za rok 2024 zaznamenala aj 33 prípadov, keď LGBTQ+ ľudia čelili diskriminácii, ponižovaniu alebo zneužívaniu na policajných oddeleniach – často počas toho, ako išli nahlásiť homofóbny či transfóbny útok v oblastiach pod kontrolou Kyjeva.
„Dohodli sme sa s prokuratúrou, že ako organizácia, ktorá má dôveru queer komunity a skúsenosti s rodovo podmieneným násilím, zabezpečíme zber výpovedí a dôkazov. Ak bude potrebné, môže výsluch prebehnúť aj priamo u nás v kancelárii,“ hovorí Matviejev o tom, ako ukrajinským orgánom pomáhajú vyšetrovať tieto zločiny.
Útek pred traumou
Mnohí queer Ukrajinci, ktorí prežili násilie alebo okupáciu, sú dnes utečencami v Európe. Viacerí z nich podľa Matviejeva aktuálne podstupujú rehabilitáciu.
„V roku 2022 boli ukrajinskí utečenci v Európe vítaní a stretávali sa s porozumením. Ľudia ich prijímali nielen preto, že utekali pred ruskou agresiou, ale aj preto, že sa predpokladalo, že každý Ukrajinec chce využiť šancu žiť v lepšom svete,“ hovorí ukrajinská autorka Eugenia Seleznova, ktorá pôsobí ako doktorandka na Katedre rodových štúdií Stredoeurópskej univerzity vo Viedni.
Pre LGBTQ+ utečencov to podľa nej platilo obzvlášť, keďže Európa sa „prezentuje ako queer útočisko – miesto, kde chce žiť každý queer človek“.
Hoci viaceré správy upozorňujú, že informácie o ruských vojnových zločinoch sa v Európe len pomaly dostávajú k verejnosti, ešte menej známe sú zločiny motivované sexuálnou orientáciou a rodovou identitou.
Okrajová téma
„Moji kolegovia z katedry sledujú situáciu veľmi pozorne. Ale keď hovoríme o širšej verejnosti, bojím sa, že prenasledovanie LGBTQ+ ľudí na okupovaných územiach je skôr okrajovou témou,“ hovorí Seleznova.
„(Ľudia) si občas všimnú ostreľovanie Kyjeva či Odesy. No len málokto vie, čo sa deje v Mariupole, Donecku, Melitopole alebo na Kryme – nieto ešte, v akom ohrození sú tam queer ľudia. Človek by si o tom musel cielene vyhľadávať informácie. Väčšina ľudí mimo vojnového alebo queer sveta na to nemá dôvod,“ dodala.
Seleznova zároveň skúma, ako vojna ovplyvňuje sociálne vzťahy a pocit spolupatričnosti LGBTQ+ Ukrajincov. Hovorí, že postoj ku queer utečencom v Európe je komplexný a závisí od konkrétnej krajiny. Zároveň pozoruje zaujímavý paradox:
„Mnohých LGBTQ+ Ukrajincov prijímajú ich európski kolegovia s rešpektom. No ako Ukrajinci zároveň čelia osobitnému prístupu. Jeden z mojich respondentov, mladý transrodový utečenec, povedal: ‚Tu sa nepýtajú hlúpe otázky typu: Čo máš v nohaviciach?, ako by sa to mohlo stať na Ukrajine. No hneď, ako sa dozvedia, odkiaľ som, tak chcú vedieť, čo si myslím o Putinovi, alebo či som vo vojne niekoho stratil.‘“
Systematické násilie
Ukrajinské úrady aktuálne vyšetrujú viac než 150-tisíc ruských vojnových zločinov. Aj keď prípadov zameraných na queer ľudí je zatiaľ zdokumentovaných len niekoľko, Matviejev je po rozhovoroch s ľuďmi z Chersonskej, Charkovskej, Dnepropetrovskej a Záporožskej oblasti presvedčený, že násilie na LGBTQ+ ľuďoch je systematické.
Okrem toho, že ruské jednotky označujú prípady queer ľudí špeciálnym kódom, výpovede naznačujú, že ich na okupovaných územiach cielene vyhľadávajú – podobne ako novinárov, aktivistov, vojakov a veteránov.
Projektor naďalej spolupracuje s ukrajinskými orgánmi činnými v trestnom konaní: poskytuje im svedectvá queer ľudí, ktorí prežili ruské zločiny, a vytvára bezpečný priestor, kde môžu zdieľať svoje skúsenosti so systémom, ktorému obete často nedôverujú.
Organizácia zároveň školí vyšetrovateľov – najmä na miestnej úrovni – ako pracovať s queer obeťami bez ďalšej traumatizácie či diskriminácie.
Projekt je spolufinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Projekt je podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky.
The post Rusi systematicky prenasledujú LGBTQ+ ľudí na okupovaných územiach, varujú aktivisti appeared first on euractiv.sk.
