Sprísnenie limitov v oblasti poskytovania úverov viedlo v minulosti k predzásobeniu dlžníkov vyššími pôžičkami, ako aj koncentrácii úverov na úrovni týchto limitov. Časť klientov, ktorá by ich potenciálne presahovala, upravila svoje požiadavky v súlade s platnými zmenami. Zároveň však aj klienti potenciálne pod limitmi žiadali o vyššie objemy úverov, čím sa priblížili k hranici nových […]
Menej ako 1 min. min.
Sprísnenie limitov v oblasti poskytovania úverov viedlo v minulosti k predzásobeniu dlžníkov vyššími pôžičkami, ako aj koncentrácii úverov na úrovni týchto limitov. Časť klientov, ktorá by ich potenciálne presahovala, upravila svoje požiadavky v súlade s platnými zmenami. Zároveň však aj klienti potenciálne pod limitmi žiadali o vyššie objemy úverov, čím sa priblížili k hranici nových opatrení. V aktuálnom komentári na to poukázali analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Vo svojej štúdii skúmali vplyv obmedzení v oblasti poskytovania úverov, ktoré NBS zaviedla v roku 2018. Špecifickú pozornosť venovali pôžičkám poskytnutým cez finančných sprostredkovateľov.
Centrálna banka v snahe znižovať riziká vysokej zadlženosti domácností využíva opatrenia zamerané na úvery, ako je limit výšky úveru voči hodnote zabezpečenia (LTV), výšky úveru voči príjmu (DTI) a výšky úverových splátok voči príjmu (DSTI). V roku 2018 zaviedla postupné sprísňovanie ukazovateľa DTI na osem a LTV na 80 percent, pričom 20 percent nových úverov mohlo prekročiť túto hranicu, maximálne však na úroveň 90 percent.
„Oznámenie predmetného sprísnenia makroprudenciálnych opatrení viedlo k prudkému n
árastu schvaľovania hypoték, keďže sa dlžníci a finanční sprostredkovatelia ponáhľali s finalizáciou úverových zmlúv skôr, než nové limity nadobudnú účinnosť. Toto správanie, nazývané aj ako predzásobenie, odráža bežnú dynamiku, pozorovanú na úverových trhoch, kde dlžníci urýchľujú úverovú aktivitu, aby sa vyhli prísnejším budúcim obmedzeniam,“ vysvetlili analytici.
Objemy úverov tak vo štvrťrokoch nasledujúcich bezprostredne po oznámení sprísňovania limitov výrazne narástli. Zbrzdenie nastalo vtedy, keď tieto opatrenia začali platiť. „Úvery poskytnuté cez finančných sprostredkovateľov vykazujú vo všeobecnosti vyššie objemy, ako aj vyššie hodnoty ukazovateľov LTV alebo DTI. Navyše, tieto úvery zaznamenali prudší nárast objemov po oznámení sprísňovania v porovnaní s nesprostredkovanými úvermi,“ priblížili ekonómovia.
Prísnejšie stropy podnietili podľa nich dlžníkov a finančných sprostredkovateľov strategicky upraviť žiadosti o úver tak, aby vyhovovali novým pravidlám. Množstvo dlžníkov preto prispôsobilo svoje úverové charakteristiky tak, aby tesne spĺňali stanovené limity, čoho výsledkom bola koncentrácia úverov na úrovni 80 percent a 90 percent hodnoty zabezpečenia. Tieto zmeny boli ešte o niečo výraznejšie v prípade sprostredkovaných úverov.
Sprísnenie limitov malo teda podľa analytikov okrem požadovaného efektu aj nepriame dôsledky. „Časť dlžníkov, ktorí by si predtým brali úvery s nižším LTV, zvýšila výšku úveru až na hranicu, aby maximalizovali úverový potenciál a zároveň zostali v súlade s novými pravidlami. Toto správanie naznačuje, že pri znižovaní systémového rizika na pravom konci distribúcie LTV sa z dôvodu koncentrácie blízko regulačných limitov zmenil celkový rizikový profil úverového portfólia,“ zhodnotili.
Upozornili, že výsledky ich analýzy vyzdvihujú význam neustáleho monitorovania kumulácie rizika zo strany orgánu dohľadu. „Dosiahnuté zistenia poukazujú na potrebu zohľadnenia špecifík úverového trhu a uváženia vhodného dizajnu politiky pri kalibrácii jednotlivých opatrení, ako aj potrebu posudzovania vplyvu týchto opatrení na celkový rizikový profil úverového portfólia,“ doplnili analytici NBS.
