
Kým Rusko rozširuje svoje sféry vplyvu pomocou rakiet, vyhrážok a dezinformácií, ostatné mocnosti obhajujú vlastné záujmy oveľa sofistikovanejším spôsobom. Namiesto zbraní a zabíjania využívajú na presadenie sa v globálnej konkurencii svoje technológie, ekonomickú silu a diplomatické i spoločenské kontakty.
A netýka sa to len Číny, ktorá napumpovala obrovské miliardy eur do početných krajín Afriky či Ázie a teraz ich ekonomicky drží pod krkom. Na megainvestície stavili aj naši spojenci z euroatlantických štruktúr a východnej Ázie. Neraz medzi nimi dochádza k vážnym konfliktom – hoci možno nie ozbrojeným, ale určite aspoň diplomatickým a súdnym. Rôznymi prostriedkami bojujú o to, kto komu predá modernú vojenskú techniku, podpíše výhodnú zmluvu na dodávky nerastných surovín či ďalších komodít alebo postaví jadrovú elektráreň. Ako vždy – ide „len“ o peniaze. A nie o nejaké drobné, ale o miliardy či dokonca desiatky miliárd eur.
Kto postaví Dukovany?
Presne takouto investíciou je vždy výstavba jadrovej elektrárne. Svoje o tom vedia napríklad Česi, ktorí sa chystajú postaviť nové bloky jadrovej elektrárne Dukovany. Stavba bude trvať viac ako desať rokov – prvý blok by mal byť hotový v roku 2036. A náklady na výstavbu dvoch reaktorov sa v súčasnosti odhadujú na viac ako 16 miliárd eur. V drvivej väčšine podobných prípadov sa postupom času náklady výrazne zvýšia, často i niekoľkonásobne.
Nie je preto prekvapením, že o takéto zákazky sa usilujú najväčší svetoví hráči, ktorí sú pre ich získanie ochotní nasadiť i zbrane najťažšieho kalibru, vrátane súdnych sporov, politických zásahov a lobingu. Nie inak to bolo aj v prípade spomínanej atómky v Dukovanoch, o ktorú spočiatku prejavili záujem hneď tri globálne koncerny – juhokórejská spoločnosť Korea Hydro & Nuclear Power (KHNP), francúzska Électricité de France (EDF) a americký Westinghouse.
Zostáva vám 66% na dočítanie.
