Menšinová vláda francúzskeho premiéra Francoisa Bayroua prežila v utorok hlasovanie o nedôvere. Návrh predložila v dolnej komore parlamentu opozičná Socialistická strana po zlyhaní rokovaní o dôchodkových reformách. Hlasovalo zaň 189 poslancov Národného zhromaždenia, na pád vlády bolo potrebných najmenej 289 hlasov. Správa pochádza z agentúry AFP. Návrh získal podporu ľavicových strán, nie však krajne pravicového […]
Menej ako 1 min. min.
Menšinová vláda francúzskeho premiéra Francoisa Bayroua prežila v utorok hlasovanie o nedôvere. Návrh predložila v dolnej komore parlamentu opozičná Socialistická strana po zlyhaní rokovaní o dôchodkových reformách. Hlasovalo zaň 189 poslancov Národného zhromaždenia, na pád vlády bolo potrebných najmenej 289 hlasov. Správa pochádza z agentúry AFP.
Návrh získal podporu ľavicových strán, nie však krajne pravicového Národného združenia Marine Le Penovej. Hlasovanie podľa AFP zdôraznilo krehkosť Bayrouovej menšinovej vlády a stratu podpory socialistov, na ktorých sa doteraz mohla spoliehať.
Minister, ktorý si neželal byť menovaný, skonštatoval, že 74-ročný premiér je na socialistov „značne nahnevaný“. Ich líder Olivier Faure už v nedeľu avizoval, že strana PS voči vláde Bayroua „nebude zhovievavá“, keďže bola „zradená“.
Líderka RN Le Penová v utorok uviedla, že pád vlády by Francúzom neprospel. Dodala, že jej strana bude venovať osobitnú pozornosť rozpočtu navrhovanému Bayrouovou vládou.
RN nevylúčilo, že by mohlo v tomto smere využiť svoj vplyv v parlamente a na jeseň dosiahnuť pád Bayrouovej vlády, podobne ako pri vláde predošlého premiéra Michela Barniera v súvislosti s jej navrhovaným rozpočtom na rok 2026.
Hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová už v marci avizovala, že zostavenie rozpočtu na rok 2026 bude „nočnou morou“ vzhľadom na rozsah aktuálnych finančných ťažkostí Francúzska.
Bayrou je predsedom centristického Demokratického hnutia. Za premiéra ho v decembri vymenoval francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Dúfal, že vláda pod jeho vedením prinesie stabilitu po mesiacoch politického patu po vlaňajších letných parlamentných voľbách. V prípade, že by jeho vláde parlament napokon vyslovil nedôveru, Macron by hľadal v poradí už siedmeho premiéra na zostávajúce dva roky svojho mandátu.
