Skip to content
Capital.com – Ticker Tape Widget

Zobraziť viac...

Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors
Menu

Zbrojenie Ukrajiny, rozvoj priemyslu a odkaz Trumpovi: Čo čakať od summitu NATO vo Washingtone?

Trojdňový samit NATO predostrie niekoľko dôležitých tém. Kyjev by mohol obdržať dobré správy ohľadom dodávok protivzdušnej obrany, ako aj „proti-Trumpovskej“ finančnej podpory. Štáty Aliancie by zas mohol čakať vôbec prvý záväzok v oblasti obranného priemyslu. Severoatlantická aliancia oslávi 75. výročie svojho založenia. Vzhľadom na napätú situáciu vo svete sa neočakávajú žiadne okázalé oslavy, ale naopak. […]
Menej ako 1 min. min.

Trojdňový samit NATO predostrie niekoľko dôležitých tém. Kyjev by mohol obdržať dobré správy ohľadom dodávok protivzdušnej obrany, ako aj „proti-Trumpovskej“ finančnej podpory. Štáty Aliancie by zas mohol čakať vôbec prvý záväzok v oblasti obranného priemyslu.

Severoatlantická aliancia oslávi 75. výročie svojho založenia. Vzhľadom na napätú situáciu vo svete sa neočakávajú žiadne okázalé oslavy, ale naopak.

NATO posledné roky pláva v mimoriadne rozbúrených vodách. Na jednej strane získalo dve veľmi schopné armády – švédsku a fínsku. Jeho členovia začali modernizovať svoje obranné plány a oveľa viac investovať do svojich vojenských kapacít.

Na druhej strane, to, v akej atmosfére summit (9. júla – 11. júla) prebehne, naznačuje aj skutočnosť, že prichádza len deň po ruskom zásahu detskej nemocnice v Kyjeve. Situácia na Ukrajine vôbec nie je povzbudivá a európske krajiny majú problémy mobilizovať obranný priemysel, aby jej pomohli viac.

Západní spojenci Kyjev od začiatku invázie vojensky podporujú, napríklad v podobe munície, prilieb, protilietadlových systémov Patriot a stíhačiek F-16, ktoré by mali doraziť do konca roka. Zároveň sa snažia nájsť nové spôsoby, ako nakloniť misky váh na ukrajinskú stranu. Takmer všetci členovia sa zhodujú, že len slová podpory nestačia.

Existujú však dve jasné hranice, za ktoré nechcú ísť: vstup Kyjeva do NATO pred skončením vojny a prítomnosť západných vojsk na ukrajinskom území. V súčasnosti neexistuje ani dohoda na tom, ako formulovať podmienky budúceho členstva Ukrajiny v Aliancii.

Diskusia | Na čo sú červené čiary pri pomoci Ukrajine?

Prečo kresliť červené čiary na pomoc Ukrajine, keď sa nakoniec všetky prekročia? Nespôsobuje neochota Západu Ukrajincom škody, ktorým by sa dalo zabrániť rozhodnejším prístupom? Sledujte diskusiu venovanú týmto otázkam.

Na čom sa NATO na summite dohodne?

Pomoc Ukrajine

Členské štáty NATO sa minulý týždeň dohodli, že v roku 2025 poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 40 miliárd eur. Chcú jej poskytnúť dlhodobejšie záruky a uistenie, že pomoc nenarazí na neočakávané politické prekážky – napríklad v prípade návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Na rozdiel od pôvodného návrhu šéfa Aliancie Jensa Stoltenberga sa prísľub nebude vzťahovať na niekoľko rokov dopredu, ale len na jeden rok. Potom bude NATO túto sumu každoročne prehodnocovať. Zároveň nejde o povinný záväzok.

Kyjev by mohol dostať dobré správy aj ohľadom dodávok ďalších systémov protivzdušnej obrany, po ktorých už dlho volá. To by mohol byť „konkrétny a pozitívny výsledok“ summitu pre Ukrajinu, uviedli pre portál Euractiv viacerí diplomati NATO.

Štáty NATO sa dohodli na vojenskej pomoci Kyjevu za 40 miliárd eur

Očakáva sa, že členovia Aliancie zároveň prijmú plán na koordináciu vojenskej pomoci Ukrajine v rámci formálnej misie. Pôjde o celkom prvé poskytnutie tohto typu pomoci Kyjevu v rámci oficiálnych štruktúr NATO.

Priemyselný rozvoj

Očakáva sa, že sa lídri NATO dohodnú aj na vôbec prvom záväzku v oblasti obranného priemyslu. Ten má slúžiť ako platforma na pomoc členom pri vypracúvaní národných stratégií výroby zbraní. Novinka má povzbudiť krajiny, aby zvýšili domáce priemyselné kapacity a vrátili sa k prísnejšej štandardizácii munície s cieľom zabezpečiť interoperabilitu (súčinnosť) nábojov na bojisku.

Okrem toho EÚ a NATO minulý týždeň spoločne oznámili, že budú spolupracovať na zvýšení financovania v sektore obrany, aby prilákali viac súkromných investorov a reagovali na žiadosti zástupcov priemyslu o ľahší prístup k financiám na inovácie a výrobu.

Investícia do národnej obrany

Od stanovenia cieľa, že každá krajina Aliancie má na obranu vynakladať dve percentá svojho HDP, ubehlo 10 rokov. Štáty tento záväzok dlho nebrali vážne a do obrany investovali hlboko pod túto hranicu – v roku 2014 ju dosiahli iba tri štáty.

Budíčkom sa stala až celoplošná vojna na Ukrajine, ktorá krajiny motivovala k postupnému nárastu výdavkov. V roku 2023  patrilo Slovensko k 11 z 31 členských krajín NATO, ktoré investovali do obrany najmenej dve percentá HDP.

Dosluhujúci generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg pripomenul, že tento rok splnia dvojpercentný cieľ už dve tretiny z 32 štátov.

Slovensko patrí k menšine štátov NATO, ktoré splnili výdavkový cieľ na obranu

Slovensko je medzi 11 z 31 členov NATO, ktoré vlani investovali do obrany najmenej dve percentá HDP. Nepriaznivé výsledky zvyšujú strach z možného návratu Donalda Trumpa, ktorý nízke investície kritizoval opakovane. Po ich zvýšení pritom volá aj Poľsko.

Pobaltské štáty a Poľsko sú na čele a pravdepodobne čoskoro dosiahnu viac ako štyri percentá. Dokonca aj európske ťažké váhy Nemecko a Francúzsko, ktoré sa dlho zdráhali prijať jasný záväzok k tomuto cieľu, by ho mali dosiahnuť v priebehu tohto roka. Kanada, Taliansko a Španielsko za cieľom NATO stále zaostávajú.

Očakáva sa, že o zvýšení výdavkov na obranu sa bude hovoriť nahlas a verejne. Krajiny tým vyšlú varovný signál ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ale zároveň aj Trumpovi, ak bude znovuzvolený do úradu. Ten opakovane varoval, že Spojené štáty v prípade útoku ochránia len tie krajiny, ktoré si plnia svoje záväzky.

Niektorí členovia NATO, napríklad Poľsko, dokonca vyzývajú na zvýšenie hranice výdavkov na obranu na tri percentá HDP. Diplomati však tvrdia, že takýto cieľ je ešte nedohľadne.

Spojenci, kam sa len pozriete

Na summite sa zúčastnia zástupcovia všetkých vyše 40 partnerov NATO, čo je rekordný počet. Budú medzi nimi lídri zo štátov EÚ a susedných krajín, ktoré sú na dostrel ruskej agresie na východnom krídle Európy, ako aj lídri vzdialenejších krajín, ako je Južná Amerika a Blízky východ.

Očakáva sa, že hlavnou témou diskusií s partnermi bude indo-pacifický región, predovšetkým s apelom na Čínu.

Noví hráči na scéne

Jedným z tých, ktorí budú summit pozorne sledovať, bude bývalý holandský premiér a budúci generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý by mal v októbri vystriedať Stoltenberga. Očakáva sa, že sa ho národní lídri budú v zákulisí pýtať na jeho plány pre Alianciu na nasledujúcich päť rokov.

V prípade Slovenska by malo ísť o otázky ohľadom zabezpečenia protivzdušnej obrany, ktorým krajina podmienila podporu Rutteho do čela Aliancie. Vládni predstavitelia zároveň komunikovali, že budú apelovať na zastúpenie východného krídla NATO pri obsadzovaní nižších úrovní riadenia Aliancie.

NATO privíta aj niekoľko nových tvárí vrátane nového britského premiéra Keira Starmera, pre ktorého to bude prvé významné medzinárodné podujatie v jeho novej funkcii. Očakáva sa, že Londýn po rokoch naštrbených vzťahov s Európou v dôsledku brexitu prevezme väčšiu úlohu na globálnej scéne.

Starmer by mal vo svojom prejave prisľúbiť, že britská podpora Ukrajine sa nezmení a že Spojené kráľovstvo zvýši svoje výdavky na obranu na 2,5 percenta HDP.

Švédsko, pre ktoré bude tento summit prvou skúsenosťou ako plnoprávneho člena NATO, možno stále považovať za nováčika.

Niektorí sa posilňujú, pre niektorých platí opak. Výsledky volieb oslabili pozíciu nemeckého kancelára Olafa Scholza aj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Francúzska ľavica nečakane vyhrala voľby. S kým bude vládnuť?

Ľavicová koalícia Nouveau Front populaire nečakane zvíťazila v druhom kole francúzskych parlamentných volieb. Na vytvorenie novej parlamentnej väčšiny bude musieť vytvoriť širokú koalíciu. Problém predstavuje krajne ľavicová a zároveň najväčšia strana koalície, s ktorou niektorí poslanci nechcú spolupracovať.

Citlivé témy

„Slon v miestnosti“ je metafora pre citlivú alebo kontroverznú tému, o ktorej sa na verejnosti priamo nehovorí, ale všetci vedia, že ide o veľký problém. V prípade summitu vo Washingtone pôjde o prebiehajúcu hybridnú vojnu Ruska proti Európe, ktorá v posledných týždňoch nabrala na intenzite.

Ďalším „ruským slonom“ bude aj nedávna neohlásená návšteva Viktora Orbána v Moskve, v súčasnosti premiéra predsedajúcej krajiny Rady Európskej únie. Jeho cesta si vyslúžila odsúdenie zo strany Kyjeva aj západných lídrov.

Potom je tu, samozrejme, Čína. Peking sa opäť posunul na zoznam hrozieb Aliancie, pretože podporuje ruskú vojnu na Ukrajine.

Citlivou otázkou je aj jednota krajín NATO. Diplomati tvrdia, že členovia sú čoraz nervóznejší z rizika vstupu krajnej pravice do francúzskej vlády. Sú nervózni aj z toho, že by sa vlády v Holandsku alebo Španielsku mohli oprieť o menšie, extrémne strany, ktoré by mohli potenciálne blokovať dôležité rozhodnutia.

Všetci budú mať na pamäti aj nepredvídateľný výsledok novembrových prezidentských volieb v USA a možný návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu. Možno predpokladať, že lídri sa budú vyhýbať otázkam o zdravotnom stave súčasného prezidenta USA Joea Bidena.

Charles Michel: Ak chceme v Európe mier, musíme sa pripraviť na vojnu

Európa čelí najväčšej bezpečnostnej výzve od druhej svetovej vojny, preto musí zvýšiť svoju obrannú pripravenosť, píše Charles Michel.

Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!

Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.

Zadajte platnú sumu.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
revolut banner

Kategórie