Peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa zomrel v nedeľu vo veku 89 rokov. Oznámil to jeho syn, informujú agentúry AP a AFP. Llosa bol považovaný za jedného z najvplyvnejších latinskoamerických autorov a získal Nobelovu cenu za literatúru. „S veľkým zármutkom oznamujeme, že náš otec, Mario Vargas Llosa, zomrel dnes pokojne v Lime, obklopený svojou rodinou,“ píše […]
Menej ako 1 min. min.
Peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa zomrel v nedeľu vo veku 89 rokov. Oznámil to jeho syn, informujú agentúry AP a AFP. Llosa bol považovaný za jedného z najvplyvnejších latinskoamerických autorov a získal Nobelovu cenu za literatúru.
„S veľkým zármutkom oznamujeme, že náš otec, Mario Vargas Llosa, zomrel dnes pokojne v Lime, obklopený svojou rodinou,“ píše sa v liste zverejnenom na sociálnej sieti, ktorý napísal jeho najstarší syn Álvaro a podpísali aj jeho súrodenci Gonzalo a Morgana. Podľa listu budú pozostatky Vargasa Llosu spopolnené a nebude sa konať verejný pohreb.
„Jeho odchod zarmúti jeho príbuzných, priateľov a čitateľov po celom svete, no dúfame, že ako my nájdu útechu v tom, že prežil dlhý, dobrodružný a plodný život a zanecháva po sebe dielo, ktoré ho prežije,“ dodali jeho deti.
Patril k velikánom
Románopisec a esejista Mario Vargas Llosa sa narodil 28. marca 1936 v meste Arequipa v juhoamerickom Peru. V mladosti študoval na vojenskej akadémii. Na univerzite v španielskom Madride získal doktorát z filozofie, popri štúdiu sa živil najrôznejšími zamestnaniami a popritom písal.
Predovšetkým v 60. a 70. rokoch 20. storočia patril k velikánom vzostupu latinskoamerickej literatúry. Spolu s Kolumbijčanom Gabrielom Garcíom Márquezom a Argentínčanom Juliom Cortázarom nadviazali na vrcholný odkaz Jorgeho Louisa Borgesa vo sfére magického realizmu.
Tento literárny smer sa rozvinul v druhej polovici 20. storočia a reflektoval postmodernú éru v juhoamerickej oblasti. Vyznačuje sa zobrazením hispánskej reality, často pomocou symbolov a s filozofickým podtónom v prelínaní so všedným životom.
Llosovi popularitu priniesol sčasti autobiografický román Mesto a psi (1963) o neidylickom dospievaní žiakov vojenskej školy. V knihe Zelený dom (1965) sa príbehy zachytávajúce mnohotvárnosť a pestrofarebnosť peruánskej reality odohrávajú v amazonskom pralese a indiánskych osadách.
Medzi jeho významné patria tiež romány Rozhovor v katedrále (1969) a Pantaléon a návštevníčky (1973), ktorým prenikol k najširším čitateľským vrstvám. Násilím v peruánskej politike sa zaoberá kniha Kto zabil Palomina Molera? (1986). Román Rozprávač (1987) vtiahol čitateľov do sveta mýtov a legiend amazonského kmeňa Mačigenov s úvahami o prospešnosti príchodu vyspelej civilizácie do tohto prostredia.
Kandidoval na prezidenta
Za svoje dielo, v širších globálnych kontextoch reflektujúce politiku a históriu regiónu, získal celý rad ocenení vrátane Nobelovej ceny za literatúru v roku 2010 či Ceny Rómula Gallega (1967) a Cervantesovej ceny (1994).
Mimo literárnych kruhov sa Mario Vargas Llosa preslávil kandidatúrou na peruánskeho prezidenta. V roku 1993 získal španielske občianstvo.
V posledných mesiacoch sa rozšírili dohady o zhoršujúcom sa zdravotnom stave Vargasa Llosu. Vlani v októbri jeho syn Álvaro uviedol, že spisovateľ je na prahu deväťdesiatky a v tomto veku musí znížiť intenzitu svojich aktivít.
