Spomienková slávnosť, ktorá sa konala dňa 25.5.2024 pri príležitosti 110.výročie od narodenia nášho básnika zemplínskeho vysokého neba Pavla Horova v jeho rodnej obci v Literárnom múzeu Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou sa niesla v neskutočnej atmosfére, ktoré potešila nie jedno srdiečko. V úvode sa všetkým prítomným prihovorila starostka obce Ľudmila Ďurčáková, ktorá privítala spoluorganizátorov a vzácnych hostí riaditeľku […]
Menej ako 1 min. min.
Spomienková slávnosť, ktorá sa konala dňa 25.5.2024 pri príležitosti 110.výročie od narodenia nášho básnika zemplínskeho vysokého neba Pavla Horova v jeho rodnej obci v Literárnom múzeu Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou sa niesla v neskutočnej atmosfére, ktoré potešila nie jedno srdiečko. V úvode sa všetkým prítomným prihovorila starostka obce Ľudmila Ďurčáková, ktorá privítala spoluorganizátorov a vzácnych hostí riaditeľku DMS Michalovce Karin Obšatníkovú, prednostu OÚ Michalovciach Michala Galana, manažéra ZM a riaditeľa ZOOCR Tibora Tabaka, projektového manažéra Petra Voľanského, ako aj všetkých prítomných. Život a tvorbu básnika v úvode predstavila predsedníčka MO MS v Bánovciach nad Ondavou Alena Fedorová. V programe pri príležitosti tejto spomienkovej slávnosti na nášho rodáka vystúpili so sprievodným slovom Ľudmila Geročová, recitátorka Jelka Timková, FS Ondavčanka, bratia Onderovci a krúžok poézie zo Strážskeho Zrkadlenie. Súčasťou podujatia bola aj výstava Matice slovenskej Inšpiratívni matičiari. Láska k človeku a pocit spolupatričnosti s utrpením človeka a ľudstva sa prelínajú poéziou Pavla Horova, vlastným menom Pavla Horovčáka. Jeho meno nesie aj Základná škola Pavla Horova v Michalovciach, či Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach, kde v rokoch 1926 – 1934 študoval. V štúdiu pokračoval na učiteľskej akadémii v Bratislave (1934 – 1935), kde získal kvalifikáciu na vyučovanie slovenčiny, dejepisu a geografie. Ako učiteľ pôsobil v Čani a v Michalovciach. V roku 1948 sa stal riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach (1948 – 1950). Po odchode do Bratislavy bol v rokoch 1951 – 1952 šéfredaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ a v rokoch 1954 až 1963 tu pôsobil ako riaditeľ.
Medzi jeho najznámejšie zbierky o rodnom Zemplíne patria Vysoké letné nebe, Zemplínske variácie, Ponorná rieka, ale aj v posmrtne vydané básnické súbory Asonancie a Z posledných.
Za svoje dielo získal v roku 1964 titul Zaslúžilý umelec a v roku 1973 Národný umelec. V roku 1974 mu udelili Národnú cenu Slovenskej republiky. Vyšli o ňom dve monografie: Básnické dielo Pavla Horova a Pavol Horov – ponorný básnik.
Pavol Horov zomrel 29. septembra 1975 v Bratislave.
Pri tejto príležitosti s finančnou podporou mesta Michalovce vyšiel aj bulletin, kde sa široká verejnosť môže dozvedieť niečo zo života básnika, či jeho tvorby.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili a zapojili do realizácie podujatia, tiež všetkým, ktorí sa spomienkovej slávnosti zúčastnili. Podujatie sa uskutočnilo s finančnou podporou Matice slovenskej.
PhDr. Karina Obšatníková, PhD., riaditeľka DMS Michalovce
