13. dôchodky posúvajú Slovensko ku dnu. Stav sa môže veľmi rýchlo zhoršiť, varuje pre HN šéf Rozpočtovej rady

V piatok Štatistický úrad zverejní prvú jarnú notifikáciu k dlhu a deficitu verejných financií v roku 2023. Aké sú vaše očakávania? Budú tam podľa vás zásadnejšie rozdiely oproti tomu, čo vláda očakáva v rozpočte? Teda deficit na úrovni 6,5 percenta HDP a hrubý dlh okolo 56,8 percenta HDP? Čo prípadne tento rozdiel zapríčiní?

My sme vždy mali oveľa nižší odhad deficitu na rok 2023. Rozdiel bol aj v započítaní refundácie energo pomoci zo strany EÚ, ale aj nižší vývoj výdavkov najmä v obrane. Naše januárové číslo sa pohybovalo niekde okolo úrovne 5,7 percenta. Avšak ako postupne pribúdajú nové čiastočné údaje napríklad súvahy jednotlivých rezortov, respektíve daňové výkazy, tak si myslíme, že je veľká šanca, že ten deficit môže ešte pozitívne prekvapiť. To znamená, že čakáme, že bude citeľne nižší ako vládny odhad 6,5 percenta. To znamená, že aj výška dlhu by mala byť nižšia.

Čo sa týka tohto roka, aktuálne v Rozpočtovej rade odhadujete deficit na 5,8 percenta HDP, ešte začiatkom roka ste prognózovali 6,1 percenta. Čo tento odhad vylepšilo?

V zásade vidíme, že niektoré výdavky v oblasti štátneho rozpočtu sa čerpajú pomalšie, ako sme očakávali v našej prognóze. Ďalej aj výsledky iných verejných inštitúcií v minulom roku naznačujú, že ich lepšie hospodárenie by sa mohlo premietnuť aj do tohto roka. Predpokladáme tiež, že investície, teda kapitálové výdavky štátneho rozpočtu, budú takisto nižšie. To sú tri najdôležitejšie pozitívne riziká. Na druhej strane si stále myslíme, že metodicky nebola dobre zahrnutá refundácia energetickej pomoci z eurofondov v tomto roku. A teda to pôjde na vrub oslabenia tých pozitívnych rizík. V každom prípade, celkovo zatiaľ ten vývoj podľa nás znamená, že deficit môže byť mierne lepší, ako je odhad ministerstva financií o niečo menej ako 400 miliónov eur, teda 5,8 oproti šiestim percentám HDP. Naďalej však bude platiť, že výška deficitu v tomto roku, ak sa nespravia dodatočné konsolidačné opatrenia, by mohla byť výrazne vyššia ako výška deficitu v minulom roku. Nedošlo by tak k splneniu cieľa vlády znížiť deficit medziročne o 0,5 percenta HDP.

Vláda tiež na tento rok pripravila pomerne rozsiahly balík na ozdravenie verejných financií v objeme takmer dvoch miliárd eur, videli sme tam veľké opatrenia, ktoré do štátnej pokladnice prinesú stovky miliónov eur, ako regulovaný odvod pre banky, zvýšenie spotrebných daní na alkohol či cigarety či zníženie mesačného odvodu do druhého piliera. Ako v súčasnosti vnímate efekt tohto konsolidačného balíčka?

My ho stále vnímame negatívne, pretože nedochádza k trvalému ozdravovaniu verejných financií. Na jednej strane je pravda, že vláda zvyšuje príjmy pre štát, avšak veľká časť toho zvýšenia je dočasného charakteru a pokrýva najmä toto volebné obdobie s tým, že tieto príjmy zároveň okamžite používa na trvalé zvýšenie výdavkov, ako je trvalý 13. dôchodok. Tým, že veľká časť tých príjmov vypadne v roku 2028, tak pokiaľ sa neprijmú dodatočné opatrenia, nová vláda bude ešte v komplikovanejšej situácii. To, že sa udržateľnosť týmto balíčkom nezlepšuje, mimochodo…