3 kľúčové otázky, na ktoré si odpovedz skôr než začneš chudnúť

Ak aj ty patríš medzi ženy, ktoré by chceli schudnúť, ale zatiaľ sa im to nedarí, nevešaj hlavu. To, že sa ti to zatiaľ nepodarilo, neznamená, že to ešte nemôže dopadnúť dobre… Začni tým, že nebudeš robiť rovnakú chybu ako väčšina žien, ktorým chudnutie nejde alebo im ide len na chvíľu a kilá sú po čase znovu naspäť.

Väčšina žien totiž začína chudnúť v panike a bez toho aby si urobili analýzu svojej situácie. Čo keby si na to šla inak a vzala svoje chudnutie ako „projekt“, ktorý ťa bude tešiť, lebo mu (a hlavne sebe) rozumieš, poznáš podmienky a chápeš ako dosiahneš zmenu?

Nájdi si pre seba čas a poctivo si odpovedz na tieto 3 kľúčové otázky:

1. Čo je skutočne za mojim priberaním?

Ak chceš niečo zmeniť, potrebuješ chápať, ako si sa dostala do stavu, ktorý ti vadí. Bez toho sa budeš motať v nekonečnom labyrinte pokusov a omylov. Možno si práve vravíš: „To je jednoduché, pribrala som, lebo som jedla nezdravo/ veľa sladkostí/ mám málo pohybu….“

Prosím ťa, zastav sa. To, že ješ ako ješ, to že sa o seba staráš (či nestaráš) tak ako sa staráš, nie je príčina ale následok. Je to odraz tvojho mentálneho sveta. Skús si porozmýšľať nad týmito možnosťami alebo nad ich kombináciou:

Jedávam pod vplyvom emócií? Moje klientky si často neuvedomujú, koľko jedla zjedia nie preto, že by mali hlad, ale kvôli nervozite, obavám, problémom v práci či rodine, ale aj kvôli nude (ja ju radšej označujem prázdnotou, nenaplnením). Uzobávam počas dňa keď ma nebaví alebo stresuje práca, deti…? Vyjedám večer chladničku a vlastne ani neviem prečo, ale cítim pri tom na chvíľu obrovskú uľavu? Ak sú za tvojim problémom s priberaním nezvládnuté emócie, pomôže ti ich vyriešiť diéta? Asi nie…
Som v permanentnom strese? Stres môže byť psychický ale aj fyziologický (najčastejšie z nedostatku spánku). Stres je súčasťou ľudstva od pračloveka. Dnes ho poznáme v inej forme, ktorá nebýva tak extrémna (pračlovek často bojoval o život) ale zato permanentná. Lenže naše telo je z evolúcie naučené na stres reagovať podobne ako pračlovek. A jednou z reakcií tela je, že „vypína trávenie“. Ak si v dlhodobom strese, tak ďalšia diéta ťa bude stresovať ešte viac. Čo môžeš urobiť pre zmiernenie stresu?
Mám na seba čas? Alebo som tou najmenej dôležitou osobou v mojom živote a práca, povinnosti, domácnosť a druhí ľudia sú vždy dôležitejší ako ja?  Všetko zvládnem sama a tak si blízki (radi) zvykli, že oni nemusia? Mimochodom, toto je jeden z veľmi častých argumentov, prečo sa zanedbávame a veľmi súvisí s ďalšou možnosťou.
Vážim si samú seba? Čo si o sebe myslím? Ako sa so sebou zhováram? Musím byť za každú cenu to dobré dievča, ktorým sa ma snažili rodičia vychovať, aby som sa cítila plnohodnotná? Musím si lásku a hlavne sebalásku zaslúžiť? Žijem v presvedčení, že najprv musím schudnúť, aby som si mohla vážiť samu seba?
Jem vedome? Považujem jedlo za spôsob ako sa o seba starať? Vnímam okamihy kedy jem ako čas pre seba? Jedávam zo zvyku jedlá, ktoré poznám dávno a vlastne mi po nich ani nie je dobre? Vnímam čo jem, ako sa pri tom moje telo cíti a ako sa cítim po jedle? Čo odráža môj vzťah k jedlu?
Je za mojim priberaním ešte niečo iné?  Zdravotné problémy, obmedzenie pohybu, tehotenstvo, strach z toho byť štíhla…

Uvedomiť si, čo v tvojom vnútornom nastavení je skutočne za tvojim priberaním, je nesmierne dôležité. Bez toho budeš ako strelec, ktorý triafa bez terča, lebo sa nedokážeš zamerať na to, čo ti prinesie dlhodobú zmenu.

Dám ti príklad: Ak permanentne nemáš na seba čas, jedávaš väčšinou rýchlo kúpené fast foody alebo polotovary a to ešte pri počítači, tak bude pre teba asi nereálne začať si variť zdravo alebo začať pravidelne cvičiť, však? Dávať si podobné predsavzatia pre teba bude znamenať len ďalšie sklamanie, lebo ich nedodržíš. Oveľa väčší zmysel má najprv popracovať na tvojom nastavení a vnímaní vlastnej hodnoty a času pre seba.

2. Dokážem byť pri chudnutí trpezlivá?

Ruku na srdce. Po koľkých dňoch sa už staviaš na váhu, aby si videla výsledky svojho snaženia? A ako sa cítiš, keď tvoju radosť a dobrý vnútorný pocit z toho, že pre seba niečo robíš, pokazí číslo na váhe? NIČ. “Ako to, že tam nie je žiadna zmena?  Nemá to zmysel. Kašlem na to.” Mesiace či roky sme telo zanedbávali. No teraz očakávame, že za niekoľko dní na to zabudne.

A tak sa takmer po každom jedle vážime, kontrolujeme si brucho v zrkadle, pochybujeme, či sme to alebo ono mali zjesť a tým si nechtiac vytvárame ďalší stres, ktorý naše snaženie ešte viac brzdí (viď boď 2 pri prvej kľúčovej otázke).

Netrpezlivosť nás vedie k tomu, že sa necháme zlákať rýchlymi diétami, hladovkami a kadečím možným, čo nemá reálnu šancu vydržať dlhšie ako niekoľko týždňov a v lepšom prípade nám to neublíži viac ako jojo efektom. Lenže rana na duši v podobe sklamania zo seba a ešte väčšej nedôvery v seba ostáva.

Netrpezlivosť je prirodzená ľudská vlastnosť. Ale keď si ju uvedomím, viem s ňou lepšie pracovať, nebudem jej tak podliehať. Takže si, prosím, úprimne odpovedz na tieto otázky:

Som ochotná prijať, že výsledky nebudú také rýchle, ale zato pre telo zdravšie, prirodzenejšie a trvalé?
Som pripravená nekĺzať po povrchu, ale byť vytrvalá v postupných zmenách  a tvoriť malé návyky, ktoré povedú k trvalým výsledkom? 
Som ochotná nekontrolovať a nestresovať neustále svoje telo vážením sa, ale namiesto toho mu dať každý deň najavo, že si ho vážim a dôverujem mu? 
Som zmierená s tým, že to nebude dokonalé (lebo nič nie je dokonalé) a som pripravená byť k sebe láskavá a netrestať sa za „chyby“? 

3. Som pripravená veriť, že sa mi to podarí?

Toto je možno tá najdôležitejšia otázka. Stretla som až príliš veľa žien, ktoré tomu neverili. Možno samé seba o tom, že si veria, na vedomej úrovni presviedčali, ale podvedomie si išlo svoj zažitý program. Aj toto je také ľudské. Veď kto nás kedy učil veriť si? Väčšinou bola celá pozornosť už od útleho detstva zameriavaná na naše nedostatky.

Vieš, ak by maratónec neveril, že dokáže zabehnúť tých vyše 42 km, nikdy by tak tvrdo a dlho netrénoval. Načo? Pre niečo, čomu neverí? Ešte som nestretla človeka, ktorý sa s odhodlaním, plným nasadením a výdržou pustil do niečoho, čomu neverí.

Ak si už zažila niekoľko nevydarených diét, jojo efekty a sklamania, je ťažké znovu uveriť, že to dokážeš. A tu prichádza tá dôležitá práca. Práca na tvojej mysli, na tvojich myšlienkach, ktoré ťa sabotujú, ktoré ti budú pripomínať, že na to nemáš, že je to zbytočné, tažké, že si to už toľkokrát nezvládla, že sa to teraz nehodí…

Ak nechceš ďalšie sklamanie, tak presne tu začni. Uprac si v mysli, lebo tvoje telo je len odrazom toho, čo sa v nej deje.

Ja viem, nie je to jednoduché, zvlášť ak sme na to samé. Ale ty na to nemusíš byť sama. 

Nechaj sa týmto procesom viesť a dopraj si podporu

Tento článok píšem, lebo som podobnou zmenou myslenia prešla. Až keď som si dala hlavu doporiadku, začala som si samu seba vážiť a prestala som používať jedlo na to k čomu neslúži. Preto viem, že sa to dá a mám dar s tým pomáhať aj druhým ženám. Láskavo, zrozumiteľne a zároveň motivujúco. Poď si to zadarmo vyskúšať a pridaj sa do výzvy ZDARMA Reštart mysle pre zdravšie telo.