330. výročie narodenia Juraja Ambroziho

„On sám bol superintendentom, ale videl skutočnosť aká bola. Ale videl aj svetlo, v ktorom by mal žiť Boží národ – Kresťania.  Mal celkom konkrétnu predstavu, vedomie toho, ako by mal vyzerať a žiť svätý národ. Kráľovský kňaz – vyvolený Boží muž. Slovom volal ľudí z tmy na svetlo, slovom vnášal svetlo Božie do tmy ich životov.“ I takéto slová zazneli v kázni slova Božieho sestry farárky Janky Hrivniakovej v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Štítniku, pri slávnostnej spomienke na kňaza, učiteľa, spisovateľa a superintendenta Juraja Ambroziho.

Spomienkovú slávnosť zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Štítniku, v spolupráci s Obecným úradom v Štítniku, Domom Matice slovenskej v Rožňave a Evanjelickým zborom ECAV na Slovensku Štítnik 21. apríla 2024.

Po slovách z kázne nás pútavou prednáškou Ambroziho životopisom, pôsobením a dielom,  zaujal zborový dozorca Matúš Molnár. Ako sme mali možnosť dozvedieť sa, Juraj Ambrozi (Georgius Ambrosius) sa narodil 18. apríla 1694 v Dolnom Kubíne otcovi Matejovi, oravskému zemanovi, a matke Zuzane, rod. Kubačkovej. Základné vzdelanie získal na škole v Dolnom Kubíne a v Leštinách. Neskôr študoval v Kežmarku, v Debrecíne a na reformovanej škole v Brzotíne. V roku 1716 nastúpil na kolégium v Prešove a zároveň pôsobil ako súkromný učiteľ synov Samuela Matejdesa. Neskôr sa stal učiteľom triedy gramatistov. V rokoch 1718 – 1721 pokračoval v štúdiách na univerzite vo Wittenbergu, kde začal byť aj literárne činný. Vzorom mu bola nemecká teologická literatúra, no jeho diela do veľkej miery ovplyvnil i Daniel Krman, s ktorým spoločne prekladali Bibliu. Po zavŕšení štúdia sa vrátil späť domov. Jeho návrat však v poľskom meste Biala skomplikovalo väzenie, do ktorého sa dostal za obvinenie z tajného kázania v horách a v lesoch. Cirkevný súd v Krakove ho odsúdil na trest smrti. Z väzenia bol po štyroch mesiacoch prepustený na podnet oravského vicežupana, no s doživotným zákazom vstupu na poľské územie. Po týchto úskaliach sa miestom jeho pôsobenia stali Necpaly, kde pôsobil ako rektor. V roku 1724 nastúpil za evanjelického farára vo Vrbovciach, odkiaľ kvôli náboženskému útlaku v roku 1733 odišiel do cirkevného zboru v Prietrži. Do Štítnika bol povolaný za kazateľa v roku 1738, po smrti štítnického farára a superintendenta Samuela Antoniho. 22. marca 1741 bol v Dobšinej uvedený do úradu superintendenta Predpotiského a Potiského evanjelického dištriktu. Rozhodol sa vykonať vizitáciu všetkých zborov, nakoľko túžil pripojiť k jemu zverenému úradu všetky časti dištriktu. V roku 1741 zostavil Juraj Ambrozi Leges rectorum ac proeceptorum, ktoré obsahovali sumár povinností učiteľov a rektorov škôl. Boli zásadným dokumentom, ktorý unifikoval učebnú látku a prednášky pre mladších a starších žiakov na školách v Gemerskom senioráte. Jeho pričinením vznikla v Štítniku Spoločnosť čiže bratstvo rektorov a učiteľov,  teda prvý učiteľský spolok na Slovensku a bývalom Uhorsku.

Počas pôsobenia v Štítniku napísal viacero diel: Gruntovní vysvětlení katechysmu Martina Luthera, Rozebrání částek některých katechysmu Dra Martina Luthera, Spasitedlná příprava k smrti, Líbezné jádro celého křesťanského evangelického učení. Taktiež prispel dvoma piesňami do Funebrála Pavla Jacobeiho. Časť jeho tvorby ostala v rukopisoch. V roku 1746 po návrate zo slávnostného zhromaždenia evanjelických spoločenstiev, ktoré sa konalo v Bystrom, sa ho zmocnila choroba a 5.7.1746 zomrel. Bol to muž, ktorý vynikal bezúhonnosťou mravov, učenosťou, výrečnosťou.

Po skončení slávnostných služieb Božích sa všetci účastníci presunuli pred budovu miestnej fary, kde všetkých prítomných, hostí i matičiarov privítala Monika Liptáková, ktorá je poverená vedením MO MS v Štítniku. Následne odovzdala slovo členovi Výboru MS a Predsedníctva Odboru Mladej Matice Vladimírovi Tökölymu, ktorý poukázal na význam Ambroziho práce a na odkaz, ktorý nám zanechal. Po speve piesne z evanjelického spevníka sa sprievod presunul do vstupných priestorov obecného úradu, kde je umiestnená aj pamätná tabuľa venovaná Jurajovi Ambrozimu. V mene starostu obce sa nám prihovorila Adriana Oláhová – pracovníčka miestnej knižnice. Za spevu piesne „Kto za pravdu horí“ členovia Matice slovenskej položili veniec k spomienkovej tabuli, aby si tak pripomenuli 330. výročie narodenia kňaza, spisovateľa, učiteľa a superintendenta Juraja Ambroziho.

Na záver sa Monika Liptáková poďakovala prítomným za účasť a za spoluprácu pri zorganizovaní spomienkovej slávnosti.

Bc. Monika Liptáková, MO MS Štítnik

Fotogaléria