80. výročie oslobodenia mesta Levice

20.12.1944 – 20.12.2024Práve v tomto krásnom predvianočnom období si v našom meste pripomíname hrôzy vojny, ktorá hlboko zasiahla do životov obyvateľov nášho mesta. Spomienkovým podujatím na Námestí hrdinov sme si pripomenuli 80. výročie oslobodenia nášho mesta a položením vencov v Pomníku padlých hrdinov sme si uctili pamiatku tých, ktorí sa boja za oslobodenie mesta zúčastnili – vojakom aj občanom mesta a všetkým, ktorí obetovali svoje životy.Z príhovoru primátora mesta Levice Jána Krtíka:Vážení účastníci pietneho aktu, milí Levičania,zišli sme sa dnes tu, na námestí Hrdinov, pred pomníkom padlým a zároveň „v srdci“ vianočného mestečka, aby sme si pripomenuli 80. výročie jednej z najvýznamnejších udalostí v histórii nášho mesta.Pred 80. rokmi dostali občania nášho mesta najkrajší vianočný dar – slobodu. V ten deň, presne 20. decembra, po meste patrolovali stráže a bol pomerný kľud. Na rohu námestia pred terajším hotelom Lev bol postavený rozhlas, ktorým hlásateľ vyzýval obyvateľov k odporu proti „zločinnému židoboľševizmu“ a presviedčal ich o konečnom víťazstve nemeckých zbraní. Po šahanskej ceste v malých skupinkách rýchlo ustupovali nemeckí vojaci. Čata maďarských vojakov sa zo zákopov pri cintoríne stiahla do jedného dvora na Bátovskej ceste, zbrane odložili do pivnice a pripravili si bielu zástavu. Bolo počuť neustály hukot lietadiel a občas vzdialené výbuchy bômb. Okolo 15. hodiny sa rozzvučala siréna a nepretržitým tónom hučala skoro hodinu. V tom čase už začali sovietske tanky vnikať do Levíc v priestore mestskej štvrte Nová Osada a postupovali do centra mesta. O necelú polhodinu neskôr dorazili k Leviciam i tanky idúce od Kalinčiakova. Bolo už dosť šero, keď sa zastavili pri cintoríne a odtiaľ niekoľkokrát vystrelili na ustupujúce nemecké nákladné autá, na cestu pod Kusou horou. Vo večerných hodinách boli Levice definitívne obsadené sovietskou armádou. Z východu ich obsadili vojská 6. gardovej tankovej armády generálplukovníka Kravčenka zo zväzku 2. ukrajinského frontu sovietskej armády maršala Rodiona Jakovleviča Malinovského. Pre obyvateľov Levíc sa však oslobodením mesta vojnové útrapy zďaleka neskončili, pretože až do konca marca 1945 stál front na východnom brehu Hrona  približne 5 km od mesta. Obyvatelia mesta z obavy pred bombardovaním bývali v pivniciach rodinných domov, alebo na iných bezpečných miestach.  Položme si dnes tu na tomto mieste otázku: boli by sme dnes schopní urobiť to aj my? Riskovať svoje životy? Vážení prítomní,práve kvôli svojej úcte k obetiam protifašistických bojovníkov by som bol nerád, aby sa spomienka na oslobodenie odbila niekoľkými frázami a na druhý deň zabudneme, o čom sme hovorili. Pravda je taká, že si rok čo rok pripomíname výročie oslobodenia mesta, no každým rokom je naša spomienka slabšia.Dnes, 80 rokov od týchto udalostí, si dokážeme už len ťažko predstaviť, čo prežívali vojaci a ich príbuzní. Koľko mladých životov vyhaslo len preto, aby sme my dnes mohli prežívať svoj šťastný život, v našich rodinách, s našimi blízkymi.  Som presvedčený, že keď  hovoríme o hrdinstve a obetiach protifašistických bojovníkov, hovoríme predovšetkým o hodnotách, ktoré je našou povinnosťou brániť, a to bez ohľadu na to, či sa píše rok 1944 alebo rok 2024. Všetkým vojakom, ktorí priniesli obrovskú osobnú obetu, stratili, či riskovali svoje životy patrí naša úcta a vďaka.  Svojím sebazaprením, nasadením a oddanosťou v záujme boja za slobodu priniesli i do nášho mesta vytúžený koniec fašistickej nadvlády. Oni sa pričinili o víťazstvo.Vyzdobené námestie s Vianočným mestečkom navštevuje množstvo ľudí. Spoločne s priateľmi a známymi si v týchto dňoch vzájomne prajú zdravie, radosť a pokoj.A čoraz častejšie počuť v prianiach ľudí slovo – mier.Pretože mier nie je samozrejmosť.