80. výročie smrti Janka Bačíka si Košičania pripomenuli dôstojne

Záujmový odbor Matice slovenskej REGIONALISTIKA a Oblastná organizácia SZPB Košice sa rozhodli si uctiť študenta, martýra Jána Bačíka, mladého slovenského vlastenca, antifašistu s ľavicovými myšlienkami. Aj keď pôvodným zámerom bolo dať slúžiť zádušnú sv. liturgiu koncom apríla, vzhľadom na veľkonočné obdobie sa podarilo dohodnúť termín až na štvrtok 15. mája 2025. Oslávenkyňa Žofia v ten deň riadne vystrájala, no v neskoré popoludnie sa našťastie vyjasnilo. O 16:00 sa na pietnu spomienku pri pamätnej tabuli Janka Bačíka na rohu ulíc Poštová – Baštová v Košiciach, v budove, kde Janko chodil do školy zišla takmer desiatka košických matičiarov a antifašistov. V krátkej spomienke na neho zaznel aj jeho profil. Ten prečítal absolvent Gymnázia Poštová v Košiciach, maturant v roku 2005, Ing. Marek Meteňko. Pred 65 rokmi v tejto budove maturoval aj Ján Bačík. No bolo to v okupovaných Košiciach.

Účastníci, aj keď už v menšom počte, siedmi, sa následne presunuli do Gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu narodenia Presvätej Bohorodičky, Moyzesova 40 Košice. Tu o 17:00 sa konala zádušná svätá liturgia za Janka Bačíka. V cirkevnoslovanskom jazyku ju slúžil otec SEOLic. Jordán Ján Burda, SJ, jeromonach. V rámci Košickej eparchie je o. Jordán zároveň duchovným rehoľného rádu kláštora Spoločnosti Ježišovej v Košiciach a správcom Formačného centra M. Fedora, SJ Kolégia sv. Sedmopočetníkov, n. o. Otec Jordán vo svojom príhovore citoval aj motto nebohého mladého študenta a vhodne ho zakomponoval do kázne. Obraz Janka Bačíka v priebehu celého obradu bol na piedestále v chráme, v ktorom bol Janko pokrstený, a ktorý tento rodený Košičan pravidelne navštevoval.

Janko Bačík, mladý Košičan, slovenský vlastenec, martýr, antifašista

Pred 80 rokmi sa v apríli nezadržateľne blížil koniec II. svetovej vojny v Európe. No represie nacistov neustávali, najmä v táboroch smrti. Jednou z ich obetí bol aj košický rodák Janko Bačík, slovenský vlastenec, martýr a antifašista. Ján Bačík sa narodil 25. apríla 1922 v Košiciach, ktoré vtedy patrili do Československej republiky, matka Margita Mária Muzeláková, otec Ján Bačík bol debnárom. Chudobnejšia slovenská rodina žila v jednoizbovom byte na Žriedlovej ulici. Janko mal viacero súrodencov, po otcovi bol gréckokatolíkom. So súrodencami, sesternicami a bratancami často chodil na výlety po strednom Pohornadí  i do Vysokých Tatier. Bol veľmi usilovný, rozhodol sa študovať na československom reálnom Gymnáziu na Poštovej ulici. K jeho učiteľom patrili takí slovenskí vlastenci ako riaditeľ Jozef Trochta, či profesor Teodor Emanuel Böhm. K Jankovým spolužiakom, či dobrým priateľom študujúcim na škole, patrili budúci matičiari  Ladislav Tajták, či Michal Potemra. V poslednom školskom roku 1939/40 viedol Janko v okupovaných Košiciach, na slovenskom gymnáziu, samovzdelávací krúžok Pavla O. Hviezdoslava. V júni 1940 úspešne zmaturoval. Pomáhal zakladať časopis Iskra, kam prispieval aj L. Tajták. Všetci traja priatelia pokračovali po maturite v štúdiu na vysokých školách v Budapešti. Ján Bačík začal študovať na technickej a ekonomickej univerzite v Budapešti národohospodárstvo. Prispieval do časopisu Slovenská Jednota. Organizoval protifašistický boj slovenských študentov na okupovanom území. V Spolku slovenských vysokoškolákov, ktorého bol aj predsedom, vytvoril ľavicovú skupinu. Roku 1942 nadviazal spojenie s pokrokovými študentmi inej národnosti, rozširoval ilegálnu tlač, obstarával osobné doklady pre ilegálnych pracovníkov. Po odhalení ilegálnej siete v roku 1943 bol zatknutý, vyšetrovaný a mučený v Soroksáre (v súčasnosti okrajový mestský obvod Budapešti). Dňa 12. februára 1944 bol hortyovskými fašistami odsúdený pre vlastizradu na jeden a pol roka väzenia a väznený v Székesfehérváre. Neskôr ho deportovali do rozsiahleho komplexu nacistických koncentračných táborov Mauthausen – Gusen. Ten bol vo väčšine prípadov využívaný na odstránenie inteligencie, najmä vzdelaných ľudí a členov odbojových skupín v krajinách podrobených nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny. Janko Bačík zrejme zahynul tesne pred oslobodením rozsiahlej skupiny týchto nacistických koncentračných táborov americkou armádou na jar 1945.

Bačíkovým ideovým cieľom pri vedení vysokoškolského spolku bolo prostredníctvom zápasu za dôstojnú slovenskú národnú existenciu „pristúpiť k riešeniu otázok všeľudských, pravej humanity…“

Jána Bačíka prehlásil Okresný súd v Košiciach za mŕtveho až vo februári 1964. Ešte v tom istom roku bolo vydané Osvedčenie podľa zák. čís. 255/1946 Sb., pre jeho otca Jána Bačíka st.  Podľa toho, je Ján Bačík účastníkom národného boja za oslobodenie: 1.1.1943 – 31.8.1943 ako účastník domáceho odboja a v dobe 1.9.1943 – 5.5.1945 ako politický väzeň v aktívnej odbojovej činnosti.

Prisvojili si ho komunisti. O jeho členstve v tejto strane však nie je žiaden hodnoverný dokument. Nesporne spolupracoval aj s komunistami v ilegalite. Martýra Jána Bačíka môžeme hodnotiť ako mladého slovenského vlastenca, antifašistu s ľavicovými myšlienkami.

V Košiciach je po ňom pomenovaná ulica.  Jeho meno niesla aj Stredná ekonomická škola, kde mal pamätnú izbu. Na budove Gymnázia na dnešnej Poštovej ulici (bočná stena), kde maturoval, je pamätná tabuľa. In memoriam bol vyznamenaný Radom SNP II. triedy. Ako hrdinu televízneho filmu „Jeden z nás“ (1974) ho stvárnil herec Jozef Adamovič.

Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.