Horiaca Moskva je pre Rusov apokalypsa. Ale aj tak sa nevzbúria, píše ruský historik

Už dva týždne na ruskojazyčnom internete koluje vtip: „Rusko a Ukrajina zaťahujú Moskvu do svojej vojny.“

Od začiatku rozsiahlej vojny totiž uplynulo už štyri a pol roka, v hlavnom meste ju však takmer nebolo poznať. Žilo svojím vlastným životom. Na bulvároch a festivaloch to hučalo, nové mrakodrapy rástli do výšky, predávali sa drahé autá.

Vojna sa stále odohrávala niekde v televízii, ktorá hlásila čoraz väčšie úspechy, a pozerala sa z náborových billboardov ruskej armády. V slušnej spoločnosti sa o nej nehovorilo.

Nespokojní odišli, po začiatku vojny emigrovalo až pol milióna Moskovčanov, väčšinou kvalifikovaných odborníkov. Demonštranti zmĺkli.

Naopak, objavilo sa mnoho ľudí, ktorí na vojne zarobili – na armádnych zákazkách, nahrádzaní importu alebo jednoducho na tom, že zaplnili miesta po emigrantoch. Prieskumy ukazujú, že podpora „špeciálnej operácie“ je vyššia medzi zabezpečenými občanmi, ktorých koncentrácia je v Moskve dlhodobo vysoká.

Chcel Putinovi povedať pravdu o vojne. Zavreli ho do cely a zabavili mu techniku

Náklady vojny plne niesli ruské regióny: práve tam prebiehala masová mobilizácia a hlavný nábor do armády na základe zmlúv. V niektorých sibírskych oblastiach nájdete celé dediny, kde nezostal ani jeden muž. A tam tiež mieri takzvaný „náklad 200“. Telá padlých rýchlo zaplnili rozrastajúce sa cintoríny na okrajoch provinčných miest.

V regiónoch sa už dlhší čas vypína mobilný internet a niektoré časti Ruska úplne prešli do vojnového stavu s každodenným ostreľovaním a desiatkami tisícov utečencov. Týka sa to predovšetkým Kurskej a Belgorodskej oblasti, ktoré boli čiastočne obsadené ukrajinskou armádou, ale aj Rostova na Done.