⏱️ Čas čítania: 3 min (554 slov) Matica slovenská si 4. augusta 2026 pripomína 163. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti vystúpil predseda Matice slovenskej Marián Gešper v spravodajskej televízii JOJ 24, kde zhodnotil historický význam našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne, jej najvýznamnejšie obdobia, skúšky, ktorými počas svojej existencie prešla, aj jej súčasné poslanie. V […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 3 min (554 slov)
Matica slovenská si 4. augusta 2026 pripomína 163. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti vystúpil predseda Matice slovenskej Marián Gešper v spravodajskej televízii JOJ 24, kde zhodnotil historický význam našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne, jej najvýznamnejšie obdobia, skúšky, ktorými počas svojej existencie prešla, aj jej súčasné poslanie.
V rozhovore zdôraznil, že založenie Matice slovenskej 4. augusta 1863 v Turčianskom Svätom Martine predstavovalo zásadný medzník slovenských dejín. V čase, keď Slováci nemali vlastnú autonómiu, primerané zastúpenie v štátnych orgánoch ani celonárodné kultúrne a vedecké inštitúcie, sa Matica stala jedinou legálnou slovenskou národnou organizáciou vtedajšieho Uhorska.
Podľa predsedu MS Matica slovenská v daných podmienkach plnila viacero funkcií súčasne. Nahrádzala literárny spolok, národnú akadémiu, vydavateľskú ustanovizeň i kultúrne centrum. Významnou mierou sa podieľala na rozvoji slovenského jazyka, literatúry, vedy, vzdelanosti a spoločenského života. Jej vznik preto nebol len založením novej inštitúcie, ale vytvorením pevného organizačného základu slovenského národného života.
Marián Gešper sa v rozhovore venoval aj najvýznamnejším obdobiam matičných dejín. Za prvé zlaté obdobie označil roky 1863 až 1875, keď Matica napriek krátkemu trvaniu svojej činnosti vytvorila významné kultúrne, vedecké a vydavateľské dielo. Pripomenul aj jej obnovenie po roku 1919, rozvoj v období Jozefa Cígera Hronského, činnosť počas pôsobenia Vladimíra Mináča i podiel matičného hnutia na udalostiach smerujúcich k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Predseda MS zároveň poukázal na viaceré náročné obdobia, ktorými Matica počas svojej existencie prešla. Išlo najmä o násilné zatvorenie v roku 1875, zásahy komunistického režimu po roku 1948, obmedzenia počas normalizácie, ako aj odčlenenie Slovenskej národnej knižnice od Matice slovenskej v roku 2000. Napriek týmto zásahom sa Matica podľa jeho slov vždy dokázala obnoviť a pokračovať vo svojom historickom poslaní.
Dôležitou súčasťou rozhovoru boli aj súčasné výzvy. Marián Gešper upozornil na tlak globalizácie, oslabovanie národného a štátneho vedomia, potrebu ochrany slovenskej kultúry a zachovania historickej pamäti národa. Osobitne zdôraznil význam generačnej obmeny a potrebu odovzdať matičnú štafetu mladším generáciám.
Matica slovenská podľa jeho slov nemá byť iba inštitúciou pripomínajúcou minulosť. Jej úlohou je aktívne vstupovať do kultúrneho a spoločenského života, rozvíjať slovenskú identitu, podporovať vzdelanosť a vytvárať priestor pre Slovákov doma i v zahraničí. Práve udržiavaním kolektívnej historickej pamäti a národnej kultúry môže mať významné poslanie aj v 21. storočí.
Celý rozhovor s predsedom Matice slovenskej Mariánom Gešperom, venovaný 163. výročiu vzniku Matice slovenskej, jej dejinnej úlohe, súčasnosti a budúcnosti, si môžete pozrieť v archíve televízie JOJ 24.
Odkaz na rozhovor:
Gešper pre JOJ 24: Matica slovenská má významné poslanie aj v 21. storočí
