Záhon po uhorkách nenechávajte prázdny: jednoduchý augustový krok mu vráti silu a pripraví pôdu na ďalšiu sezónu

Zelené hnojenie po uhorkách je jednoduchý spôsob, ako nenechať vyčerpaný záhon po poslednom zbere napospas burine a dažďu. Uhorky počas leta odčerpajú veľa vody aj živín a po vlhkom období môžu v záhone zostať aj pôvodcovia chorôb, preto sa oplatí pôde ešte pred zimou pomôcť.

Poľné uhorky zaberajú záhon prakticky celé leto. Pri dobrej úrode vytvárajú množstvo listov a plodov, takže z pôdy spotrebujú veľa živín, najmä ak boli pravidelne zavlažované a prihnojované.

Keď rastliny v auguste doslúžia, samotné odstránenie vňate nestačí. Voľný priestor možno využiť na rýchlo rastúcu medziplodinu, ktorá vytvorí zelenú hmotu, prekryje povrch pôdy a po zapracovaní poslúži ako prirodzené hnojivo.

Prečo záhon po uhorkách potrebuje regeneráciu

Uhorky patria medzi zeleninu s vysokými nárokmi na vlahu a výživu. Ak na rovnakom mieste pestujete náročné plodiny bez doplnenia organickej hmoty, pôda sa postupne ochudobňuje a stráca priaznivú štruktúru.

Po sezóne býva povrch záhona často zhutnený zavlažovaním a chodením medzi rastlinami. Holá pôda navyše po silných dažďoch ľahšie vytvára prísušok a časť živín sa môže vyplavovať do hlbších vrstiev.

Medziplodina vytvorí korene, ktoré pôdu prirodzene prevzdušňujú a spevňujú. Nadzemná hmota zároveň tieni povrch, obmedzuje burinu a po zapracovaní zvyšuje množstvo organickej hmoty v záhone.

Najskôr odstráňte všetky zvyšky uhoriek

Po poslednom zbere odstráňte celé rastliny vrátane poškodených listov, stoniek a zvyškov plodov. Zdravý materiál možno kompostovať, no rastliny s výraznými príznakmi chorôb je lepšie nedávať do bežného studeného kompostu.

Záhon následne plytko prekyprite. Nie je potrebné ho hneď obracať rýľom do veľkej hĺbky, pretože semená medziplodiny potrebujú najmä drobivú a rovnomerne pripravenú vrchnú vrstvu pôdy.

Ak je pôda veľmi suchá, pred sejbou ju zavlažte. Semená vysiate do úplne suchej pôdy môžu dlho čakať na dážď a augustové dni, ktoré by mohli využiť na rýchly rast, sa zbytočne skrátia.

Choré uhorky sú dôvodom na väčšiu opatrnosť

Uhorky počas vlhkého leta často trpia múčnatkou, peronospórou, hnilobami alebo inými chorobami. Ak sa na rastlinách objavili rozsiahle škvrny, vädnutie či hniloba pri báze stoniek, upratanie zvyškov má ešte väčší význam.

Pôvodcovia niektorých chorôb môžu prežívať na rastlinných zvyškoch alebo v pôde. Preto po problémovej sezóne neponechávajte chorú vňať na záhone a v nasledujúcom roku na toto miesto nevracajte uhorky ani blízko príbuzné tekvicovité plodiny.

Na podporu pôdneho prostredia možno použiť aj vhodné mikrobiologické prípravky určené do záhradnej pôdy. Pri ich použití sa riaďte dávkovaním výrobcu a neprekračujte odporúčané koncentrácie.

Zelené hnojenie po uhorkách vysievajte čo najskôr

Najväčšiu hodnotu má zelené hnojenie po uhorkách vtedy, keď ho zasejete hneď po uvoľnení záhona. August poskytuje ešte dosť tepla a svetla, aby rastliny vytvorili pred jeseňou hustý porast.

Semená rozhádžte rovnomerne na pripravený povrch alebo ich vysejte do plytkých riadkov. Potom ich jemne zapracujte hrabľami podľa veľkosti semien a pôdu pritlačte, aby mali dobrý kontakt s vlhkou zeminou.

Po sejbe záhon zalejte jemným prúdom. Počas klíčenia ho nenechajte úplne vyschnúť, najmä ak nasleduje niekoľko horúcich dní bez dažďa.

Biela horčica rastie rýchlo a vytvorí veľa zelenej hmoty

Biela horčica patrí medzi najobľúbenejšie medziplodiny po skoršej zelenine. Klíči rýchlo, v priaznivých podmienkach rýchlo zakryje pôdu a do jesene vytvorí dostatok zelenej hmoty na zapracovanie.

Jej korene pomáhajú zlepšovať vrchnú vrstvu pôdy a porast obmedzuje rast burín. V záhradníckej praxi sa horčica využíva aj v osevných postupoch, kde má pomôcť znížiť tlak niektorých pôdnych škodcov.

Horčicu však nevoľte pred kapustou, kelom, reďkovkou alebo ďalšími kapustovitými plodinami, ak ich chcete na záhone pestovať hneď v nasledujúcej sezóne. Patrí totiž do rovnakej botanickej čeľade.

Facélia je univerzálna voľba do zeleninovej záhrady

Facélia vratičolistá, často označovaná jednoducho ako facélia, je vhodná najmä tam, kde nechcete komplikovať striedanie bežných druhov zeleniny. S väčšinou záhradných plodín nie je blízko príbuzná.

Vytvára jemný, ale bohatý koreňový systém a pomáha zlepšovať štruktúru pôdy. Ak ju vysievate neskôr v lete, nechajte ju vytvoriť čo najviac hmoty, no nenechajte porast zbytočne vysemeniť.

Ak časť facélie stihne zakvitnúť, kvety lákajú opeľovače. Pri zelenom hnojení je však dôležitejšia zelená hmota a korene než tvorba semien.

Lupina doplní do osevného postupu strukovinu

Žltá alebo úzkolistá lupina patrí medzi strukoviny. V spolupráci s koreňovými baktériami dokáže viazať vzdušný dusík a po zapracovaní rastlinnej hmoty môže prispieť k jeho kolobehu v pôde.

Je užitočná najmä na ľahších pôdach, kde jej korene prenikajú hlbšie než korene mnohých krátkodobých zeleninových plodín. Na veľmi neskorý výsev však potrebuje viac času než rýchlo rastúca horčica.

Ak máte záhon voľný už začiatkom alebo v polovici augusta, lupina dostane lepšiu príležitosť vytvoriť dostatok koreňov a zelenej hmoty pred ochladením.

Reďkovka olejná pracuje aj hlbšie v pôde

Reďkovka olejná vytvára mohutnejší koreňový systém, ktorý preniká do hlbších vrstiev. Vďaka tomu sa používa tam, kde chcete po sezóne pôdu nielen prikryť, ale aj prirodzene prevzdušniť koreňmi.

Rýchlo vytvára listovú hmotu a dobre využíva zvyšné vegetačné obdobie. Podobne ako horčica patrí medzi kapustovité rastliny, preto ju treba zaradiť s ohľadom na to, čo plánujete na záhone pestovať na jar.

Pri plánovaní medziplodiny teda nesledujte iba to, čo bolo na záhone teraz. Myslite aj na budúcu plodinu, aby ste po sebe zbytočne neopakovali rastliny z rovnakej čeľade.

Kedy zelenú hmotu pokosiť a zapracovať

Porast nenechajte prerásť do tvrdých, vyzretých stoniek a tvorby semien. Mladá zelená hmota sa rozkladá jednoduchšie a je praktickejšia na zapracovanie do záhona.

Pri augustovom výseve môžete medziplodinu podľa rastu pokosiť alebo posekať približne v októbri. Nadzemnú časť nechajte krátko zavädnúť a potom ju plytko premiešajte s vrchnou vrstvou pôdy.

Veľké množstvo čerstvej hmoty nezakopávajte hlboko v jednej vrstve. Lepšie je porast rozsekať na menšie kúsky a rovnomerne ho zapracovať, aby sa organický materiál mohol postupne rozkladať.

Po uhorkách dodržte striedanie plodín

Regenerácia pôdy neznamená, že na jar môžete bez problémov vysadiť na rovnaké miesto ďalšie uhorky. Uhorky, cukety, tekvice a patizóny patria do rovnakej čeľade a majú podobné choroby aj škodcov.

Na pôvodný uhorkový záhon ich preto vracajte až po dlhšej prestávke, ideálne po troch až štyroch rokoch. Medzitým využite miesto pre plodiny z iných čeľadí a s odlišnými nárokmi na živiny.

Vhodnou voľbou môže byť napríklad cesnak, cvikla, bôb, petržlen alebo kel. Konkrétny výber prispôsobte tomu, akú medziplodinu ste použili a aké plodiny boli na záhone v predchádzajúcich rokoch.

Čo urobiť so záhonom po poslednej uhorke

• Odstráňte všetky zvyšky rastlín a pri chorých uhorkách ich nenechávajte ležať na pôde.
• Povrch záhona plytko prekyprite a pri suchu ho pred sejbou zavlažte.
• Čo najskôr vysejte horčicu, facéliu, lupinu alebo reďkovku olejnú podľa budúceho osevného postupu.
• Medziplodinu počas vzchádzania udržujte primerane vlhkú a nenechajte ju vysemeniť.
• Na jeseň zelenú hmotu posekajte a plytko zapracujte do pôdy.
• Uhorky, cukety, tekvice a patizóny na rovnaké miesto nevracajte niekoľko rokov.

Prázdny záhon môže do zimy ešte veľa získať

Zelené hnojenie po uhorkách využije posledné teplé týždne sezóny na zakrytie, prekyprenie a obohatenie pôdy organickou hmotou. Namiesto holého záhona tak získate živý porast, ktorý pracuje až do jesene.

Najdôležitejšie je odstrániť choré zvyšky, vybrať medziplodinu podľa budúceho osevného postupu a vysiať ju bez zbytočného odkladu. Na jar potom nezačínate s unavenou holou pôdou, ale so záhonom, ktorý dostal čas aj materiál na prirodzenú regeneráciu.