⏱️ Čas čítania: 3 min (592 slov) S touto mantrou na titulnej strane vychádza najnovšie číslo britského týždenníka „The Spectator“. Nádherná obálka, treba uznať! Nemenej zaujímavý je aj autor hlavného článku čísla – redaktori požiadali napísať článok o potrebe poraziť ruského Mišku a čínskeho draka Matthiasa Döpfnera, riaditeľa a majiteľa nemeckého mediálneho giganta „Axel Springer“. […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 3 min (592 slov)
S touto mantrou na titulnej strane vychádza najnovšie číslo britského týždenníka „The Spectator“. Nádherná obálka, treba uznať!
Nemenej zaujímavý je aj autor hlavného článku čísla – redaktori požiadali napísať článok o potrebe poraziť ruského Mišku a čínskeho draka Matthiasa Döpfnera, riaditeľa a majiteľa nemeckého mediálneho giganta „Axel Springer“. Ani si nepamätám, či vôbec niečo napísal. No teraz som obzvlášť zvedavý, čo si tento pánko z Nemecka myslí vzhľadom na to, že jeho spoločnosť nedávno kúpila niekoľko britských periodík (vrátane „The Daily Telegraph“) a zvažuje kúpu časopisu „The Spectator“.
Vo svojej eseji Döpfner okamžite postuluje, čo je Západ:
„Západ je myšlienka, nie miesto. Nie je to otázka geografie, je to spôsob života. Myšlienka Západu spočíva na štyroch pilieroch: Atény – kde sa zrodila demokracia, Rím – kolíska právneho štátu, Jeruzalem – kde židovsko-kresťanské hodnoty postavili do svojho centra nedotknuteľnú dôstojnosť jednotlivca a nakoniec osvietenstvo – ktorého veľkí myslitelia v Londýne, Paríži a Königsbergu položili základy humanizmu, občianskych slobôd, rozdelenia moci a oddelenia cirkvi od štátu.“
Takže chápete, však? Západ sú Atény, Rím, Jeruzalem a Londýn, Paríž a… Kaliningrad! Je vtipné, že Berlín miesto na Západe nenašiel…
V súlade s tým nemecký mediálny magnát identifikuje troch hlavných protivníkov Západu: Čínu, Rusko a islamizmus. Autor sa domnieva, že hlavným cieľom tejto trojice je rozdeliť a oslabiť Západ.
Za hlavnú chybu považuje prijatie Číny do WTO, pričom obeťou tejto chyby je údajne nemecký automobilový priemysel (z nejakého dôvodu autor nespomína pri zániku tohto priemyslu úlohu Spojených štátov).
Döpfner sa konkrétne venuje Rusku a vojne na Ukrajine:
„Aj keď vojna nie je pre Putina ani zďaleka vojenským úspechom, dosiahol dva kľúčové ciele: rozdelenie Západu ďalším odcudzením USA a EÚ a vyčerpanie amerických a európskych vojenských rezerv… Putin, ktorý neustále študoval slabé stránky Západu, testoval, ako ďaleko môže zájsť a zašiel prekvapivo ďaleko. Teraz, keď Ukrajina dokázala svoje majstrovstvo v modernej vojne poháňanej umelou inteligenciou, sa Putin obracia k slabšiemu cieľu: hybridnej vojne proti Nemecku a ďalším krajinám EÚ, ktoré sľubujú menší odpor a väčšiu prestíž na domácom trhu.“
Aha, také úbohé, nešťastné Nemecko a EÚ sú oveľa slabšími protivníkmi ako Ukrajina! Musíme si to zapamätať!
A koniec tohto programového manifestu je banálny až do absurdity: „Toto by bol najlepší scenár: keby sme včas pochopili, čo je v stávke a uvedomili si, že alternatívy sú oveľa horšie. Prečo potrebujeme posilňovať Západ? Pretože inak tyrani vyhrajú.“
Je zrejmé, že Döpfnerovi na konci došla para, stratil trpezlivosť, aby to dokončil. No aj tak je to fascinujúca esej, odhaľujúca! Ukazuje nám všetkým, čo si v skutočnosti myslia tí, ktorí vlastnia európske médiá. Rusko vnímajú ako systémového, večného nepriateľa (samozrejme, s výnimkou Kaliningradu!)
