Ručičky hodín sa prehupli cez polnoc a ukrajujú prvé minúty zo stredy 3. júna 1953. Pod rúškom tmy sa lucernovým poľom medzi moravským mestom Valtice a obcou Úvaly zakrádajú dve postavy. Sú to muž a žena, mieria k hranici a chcú prebehnúť do Rakúska. To on rozhodol, že cez čiaru prejdú tu, na juhu. Pred […]
Menej ako 1 min.
min.
Ručičky hodín sa prehupli cez polnoc a ukrajujú prvé minúty zo stredy 3. júna 1953. Pod rúškom tmy sa lucernovým poľom medzi moravským mestom Valtice a obcou Úvaly zakrádajú dve postavy. Sú to muž a žena, mieria k hranici a chcú prebehnúť do Rakúska.
To on rozhodol, že cez čiaru prejdú tu, na juhu. Pred troma rokmi slúžil u pohraničníkov a predpokladá, že v týchto miestach nie je hranica tak prísne strážená ako na západe republiky. No i tak sú ostražití, každú chvíľu sa zastavia a obzerajú sa vôkol seba, či niekde nezbadajú hliadku.
Krátko pred pol jednou dorazia Miloslav a Olga a Fictumovci k zátarasám. Pred sebou vidia plot z ostnatého drôtu a za ním ďalšie dva. „To je nejaká novinka. Keď som ja slúžil na čiare, nič podobné sa nepoužívalo,“ zašepká prekvapený muž.
Pri plote sa zohne a rukami roztiahne dva vodorovné drôty asi pol metra nad zemou, aby otvorom mohla prejsť najprv jeho manželka. Olga tam vsunie pravú nohu, no akonáhle stúpi na zem, ozve sa výbuch a ťažko zranenú ju odhodí späť za plot.
Explodovala protipechotná mína, jedna z mnohých, ktoré sú za prvým plotom v tomto úseku rozmiestnené. Cesta mladého páru za slobodou sa tak končí asi 90 metrov pred rakúskym územím.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
