Preč z mesta za čistým vzduchom? Nie na Slovensku

Znečistené ovzdušie ročne pripraví o život tisíce ľudí na Slovensku. Problémom je okrem dopravy aj vykurovanie domácností. Európska komisia ponúka na riešenia miliardy eur, opatrení však prijímame málo a peniaze čerpáme pomaly.  

Kým znečistené ovzdušie trápi v Európe najmä mestá, v ktorých žije väčšina populácie, na Slovensku problém trápi aj regióny. Problémové sú hlavne emisie z dopravy a z domácností. Mnoho z nich totiž vykuruje nesprávnym spôsobom a využívajú zastarané spaľovacie zariadenia. Odborníci konštatujú, že situácia sa zlepšuje, avšak pomaly. Podobne to je aj s európskymi peniazmi, ktoré majú samosprávam aj domácnostiam pomôcť. 

Mestá na Slovensku podnikajú kroky na zlepšenie kvality ovzdušia, no opatrenia by mohli byť intenzívnejšie, zhodnotil pre EURACTIV Slovensko Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Juraj Moravčík.  

„Slovensko zaostáva za niektorými krajinami EÚ, pokiaľ ide o rýchlosť a rozsah prijatých opatrení. Významným krokom vpred by bola väčšia koordinácia medzi štátnymi orgánmi, mestami a občanmi, ako aj zlepšenie financovania ekologických projektov,” spresnil. 

Samosprávy čelia viacerým výzvam 

Poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy z Únie miest Slovenska Daniela Piršelová potvrdzuje, že nejde až tak o dostupné možnosti a nápady, „výzvou je reálna implementácia jednotlivých opatrení, ich koordinácia, ako aj zabezpečenie kontinuálneho financovania a merateľných výsledkov,” uviedla. 

Väčšina samosprávnych krajov redakcii EURACTIV Slovensko potvrdila, že realizujú projekty ako je podpora verejnej dopravy, budovanie cyklotrás, či elektrifikácia dopravného parku, alebo zapájanie sa do Európskeho týždňa mobility. 

„Situácia sa mení k lepšiemu veľmi pomaly. V mierke obcí a miest je veľmi potrebná ochota a odvaha samosprávy. Vidno to perfektne v Nitre, Trnave, Bratislave. Mnoho v oblasti mobility robí aj Sereď, či Brezno. Otázna je ochota obyvateľov, akceptácia a pochopenie, prečo sú zmeny potrebné,” priblížil manažér kvality ovzdušia z oddelenia územného plánovania a životného prostredia Banskobystrického kraja Ladislav Bíro. 

Zakážu v Únii kachle a kozuby kvôli ekodizajnu? Mýty a fakty

Európania si cenia teplo domova pri kozube občas aj na úkor dymu, ktorý škodí ich zdraviu. Pripravované nariadenie Komisie, ktoré má dôkladnejšie regulovať spaľovanie tuhého paliva, vyvolalo vo viacerých krajinách vlnu odporu a obáv.

Obce sa trápia rovnako, ako mestá 

Znečistené ovzdušie ročne pripravuje o život státisíce ľudí v EÚ a tisíce na Slovensku. Európski audítori začiatkom roku 2025 skúmali, či boli opatrenia Komisie a členských štátov účinné pri ochrane ľudí a životného prostredia pred znečistením ovzdušia a znečistením hlukom. Zistili však, že napriek prebiehajúcemu celkovému zlepšovaniu kvality ovzdušia stále nie sú aktuálne štandardy EÚ dostatočne napĺňané. 

Na Slovensku žije v mestách len tesne viac než polovica ľudí, situácia je ale problematická aj v regiónoch. Správa o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike z roku 2023 konštatuje, že už niekoľko rokov sú najvýraznejším problémom znečistenia ovzdušia vysoké koncentrácie častíc PM10, PM2,5 a benzo(a)pyrénu, najmä počas chladnejšej časti roka a podstatnú úlohu tu zohráva vykurovanie domácností tuhým a často nevhodným palivom.  

Situácia je podľa Správy najkomplikovanejšia v horských údoliach, v oblastiach s dostupnosťou palivového dreva a častým výskytom nepriaznivých rozptylových podmienok. „Finančné podmienky miestnemu obyvateľstvu často neumožňujú nákup moderných nízkoemisných vykurovacích zariadení,” konštatuje dokument. Problémom teda nie je až tak to, že kúria drevom, ako zastarané neúsporné zariadenie na jeho pálenie.  

Moravčík pripomenul aj  prípad Jelšavy, kde kvôli smogu v roku 2021 Európska komisia podala na Európsky súdny dvor žalobu proti Slovensku za prekročenie limitnej hodnoty pre tuhé znečisťujúce látky a pre neprijatie primeraných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia a vo februári 2023 Európsky súdny dvor tejto žalobe vyhovel.  

Obyvateľom Jelšavy kotly zadarmo nevymenia. Minister vlastný projekt po roku príprav zrušil

Mesto Jelšava a okolité obce dlhodobo trápi znečistený vzduch, a to najmä počas zimných mesiacov. Zmeniť to mali dotácie z Envirofondu na výmenu kotlov a novej linky na palivo, minister Tomáš Taraba však projekt tesne pre spustením zastavil.

Nedávne meranie v Bratislave, ktorú spolu s nemeckou organizáciou DUH organizovali občianske združenia Cyklokoalícia a Znepokojené matky, navyše ukázalo, že v mnohých mestských lokalitách, ktoré sú mimo pozornosti oficiálnych monitorovacích systémov, boli obyvatelia vystavení škodlivým látkam o 500 percent viac, ako odporúčajú smernice WHO. 

Vykurovaním v domácnostiach sa zaoberalo aj Štatistické zisťovanie, ktoré v roku 2022 realizoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v spolupráci so Štatistickým úradom (ŠÚ) SR. Hovorca SHMÚ Ivan Garčár v správe k výsledkom konštatoval pozitívny trend, že podľa získaných údajov sa percento zateplených a zrekonštruovaných rodinných domov stále zvyšuje a dochádza tiež k modernizácii spaľovacích zariadení v domácnostiach.  

„Navýšil sa tiež percentuálny podiel moderných nízko-emisných zariadení vo vyšetrených domácnostiach, na úkor zastaraných vysoko-emisných zariadení. Napríklad, počet moderných nízko-emisných zariadení bol až dvojnásobný v porovnaní s rokom 2019, navýšil sa taktiež počet elektrických zariadení,” uviedol s tým, že trend je podľa SHMÚ výsledkom jednak environmentálnej politiky a taktiež programov a schém adresovaných v posledných rokoch do tohto sektoru. 

Čerpanie sa pomaly zlepšuje 

Európska komisia vyčlenila na podporu cieľov v oblasti čistého ovzdušia 46,4 miliardy eur na obdobie 2014 – 2020 a 185,5 miliardy eur na obdobie rokov 2021 – 2027.   

Štát tieto zdroje využíva aj na pomoc domácnostiam prostredníctvom rôznych dotačných programov. Ide napríklad o príspevky na výmenu starých kotlov za ekologickejšie zariadenia, napríklad cez program Zelená domácnostiam, no pokrytie a dostupnosť týchto programov býva niekedy limitovaná. V minulosti sa opakovane stávalo, že poukážky sa „rozchytali” do niekoľkých minút.  

Ľudia chcú najviac dotácie na fotovoltiku a tepelné čerpadlá

Kým záujem domácností o dotácie z programu Zelená domácnostiam na biomasové kotly klesol medzi rokmi 2022 a 2023 o 35 percent, záujem o tepelné čerpadlá stúpol o 70 percent, pri fotovoltike je to medziročný nárast o 280 percent. 

Naopak, v programe Zelená solidarita, ktorý mal pomôcť nízkopríjmovým domácnostiam ešte výhodnejšími podmienkami, je k dispozícii takmer 30 miliónov eur, no ani po viac ako štvrťroku od spustenia zatiaľ nebolo vyplatené ani euro a rezervovaných je len necelých päť percent prostriedkov. 

Významným finančným nástrojom sú tiež schémy Obnov dom, respektíve Obnov dom mini. V aktuálnom kole štát nedávno navýšil objem dotácií na 82,84 miliónov eur z pôvodných 28,5 milióna. Od 17. februára bude spustené tretie kolo výzvy Obnov dom mini 2.