Holjenčík žiada, aby dotácie pre obnoviteľné zdroje nepokračovali

Predseda regulačného úradu kritizuje finančné dotácie pre rozvoj obnoviteľných zdrojov a varuje ľudí pred „špekulantmi,” „biznis-lobistickými organizáciami” či politickým presadzovaním „zelenej ideológie”. Na zdravý energomix podľa neho stačí jadro. 

Šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík nedávno vyhlásil, že „štátna podpora tzv. zelenej energie by nemala pokračovať”. Týka sa to približne 600 výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí poberali štátnu dotáciu.

Analytik spoločnosti JPX Ján Pišta upozorňuje, že účinnosť takéhoto kroku je otázna a môže znížiť podiel obnoviteľných zdrojov v domácom mixe, ako aj vzdialiť Slovensko od dlhodobých cieľov. Podľa Eurostatu bolo Slovensko vlani v rámci EÚ na štvrtom mieste od konca.

Aktuálny negatívny postoj šéfa národnej regulačnej autority v energetike voči obnoviteľným zdrojom pritom nie je ojedinelým prípadom. V posledných týždňoch zverejnil niekoľko stanovísk, v ktorých odkazoval „špekulantom so zelenou energiou” a „biznis-lobistickým skupinám,” že doba štedrej podpory skončila. Taktiež zdôrazňoval, že je potrebný „návrat k zdravému rozumu pri chaotickej výstavbe zdrojov na výrobu tzv. zelenej energie.” 

Tento postoj sa však zdá byť v rozpore so súčasnou politikou EÚ, ktorá zdôrazňuje potrebu zrýchlenia zelenej transformácie, napríklad prostredníctvom stratégie REPowerEU a Európskej zelenej dohody. Tie presadzujú ambiciózne ciele v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov a poskytujú dotácie na zabezpečenie ich dostupnosti a konkurencieschopnosti. 

Energetický regulátor Holjenčík kritizuje zelenú energiu aj európske inštitúcie

Staronový predseda Jozef Holjenčík vo výročnej správe regulačného úradu skonštatoval, že zelenej energetike sa vlani venovalo až priveľa pozornosti. Mestá aj zástupcovia sektora namietajú, rezort hospodárstva sa od tvrdení dištancuje.

O čo ide  

Holjenčík začiatkom marca upozornil, že mnohým výrobcom energie z fotovoltických, veterných, biomasových či vodných elektrární končí po 15 rokoch podpora garantovaných výkupných cien. „Máme za to, že táto podpora by sa nemala predlžovať,“ oznámil. 

Hovorca úradu Radoslav Igaz priblížil, že ide o približne 600 poberateľov, ktorým podpora skončí do roku 2026, už v tomto roku sa to týka 89 výrobcov.  

„ÚRSO je názoru, že finančná podpora OZE má byť časovo ohraničená iba na obdobie, ktoré umožní OZE začleniť sa do trhového prostredia a stať sa konkurencieschopnými,“ spresnil Igaz s tým, že podpora formou prednostného pripojenia zariadení do distribučných sústav, prístupom do sústav a prenosom, distribúciou a dodávkou elektriny zostáva nezmenená. 

Regulátor naráža na končiacu podporu takzvaných „feed-in” taríf, na ktoré sa odberatelia dlhé roky skladali v tarife za prevádzkovanie systému (TPS) zahrnutej do poplatkov za elektrinu. Dotácie boli programovo garantované na 15 rokov, čiže sa týkajú zariadení nainštalovaných v rokoch 2009 až 2010. Výnimkou sú tie, ktoré v roku 2021 dobrovoľne súhlasili so znížením a predĺžením podpory o päť rokov.  

Eurokomisia odkazuje Slovensku, aby radikálne zvýšilo podiel obnoviteľných zdrojov

Komisia v hodnotení energetického plánu Slovenska do roku 2030 žiada nielen zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov z 22 na 35 percent, ale chýbajú jej napríklad ciele pre budovy, priemysel, vykurovanie a chladenie.

Schéma bola v minulosti kritizovaná za príliš štedrú podporu, zaťažovanie štátneho rozpočtu, ktorý tvoril dlh voči distribučným spoločnostiam, ako aj predražovanie elektriny hlavne pre podniky.  

S návrhom na zmenu prišiel Holjenčíkov predchodca Andrej Juris ešte koncom roku 2002, tesne pred vojnou a pandémiou, keď začali výrazne rásť ceny komodít. Výrobcom ponúkol poberať nižšiu dotáciu po dlhšiu dobu, čím chcel docieliť stlmenie zdražovania a motivovať výrobcov zelenej elektriny, aby zariadenia po skončení 15 ročnej podpory neodpojili.  

„Tým by sa vytvoril priestor na zníženie záťaže TPS v cenách elektriny ako aj podporili dekarbonizačné ciele Slovenskej republiky,“ zdôraznil vtedajší šéf ÚRSO Andrej Juris. 

Iniciatíva zo strany regulátora 

Volanie po nepredlžovaní existujúcej podpory pre obnoviteľné zdroje prišiel takpovediac bez opačnej iniciatívy – samotný ÚRSO potvrdil, že nešlo o reakciu na návrh poslancov, vlády či mimovládok, ktorí by žiadali o zmenu súčasných pravidiel. 

„Ide o ukončenie podpory po 15 rokoch, tak ako to bolo pôvodne schválené,“ odpovedal hovorca ÚRSO.  

Analytik spoločnosti JPX Ján Pišta si myslí, že užitočnosť prípadného predlžovania podpory je otázna. „Väčšinou sa prechádza na podporu pri investícii a výstavbe, lenže tieto zdroje už sú postavené. Ak však prevádzkovatelia nedostanú žiadnu podporu a budú predávať svoju elektrinu trhovo, hrozí pri častých záporných cenách, že za dodanie do siete budú doplácať potom si rozmyslia, či to ešte zapnú,” vysvetlil.  

Pre Slovensko by to mohlo mať dôsledky v podobe poklesu podielu OZE na energetickom mixe a od svojich cieľov by sa mohlo dokonca začať vzďaľovať. „Štát si to teda bude musieť veľmi dobre premyslieť,” dodáva Pišta.   

Priemysel má nový emisný cieľ, na čisté technológie dostane 100 miliárd eur

Európska komisia v stredu predstavila dlhoočakávaný plán na záchranu priemyslu. Okrem nového emisného cieľa do roku 2040 chce dať 100 miliárd eur na podporu čistej výroby v EÚ, aby európskym podnikom pomohla konkurovať Číne či Spojeným štátom.

Slovensko má v plnení cieľov rezervy 

Upozornenia analytika zodpovedajú aj pripomienkam Európskej komisie. Vlani v revízii národného klimatického plánu uviedla, že vidí veľké rezervy najmä v tých častiach dokumentu, ktoré sa týkajú rozvoja obnoviteľných zdrojov. Slovensko v ňom totiž odkazuje na zastaralý európsky cieľ 32 percent podielu OZE na energetickom mixe EÚ. To znamená, že nereflektuje smernicu EÚ, podľa ktorej by sa mali obnoviteľné zdroje v roku 2030 podieľať na konečnej spotrebe energie v rámci Európy 42,5 percentami. 

V revízii svojho klimatického plánu zvyšuje zastaraný cieľ 19,2 percenta podielu zelenej energie na 23 percent do konca tohto desaťročia. To je však podľa Komisie primálo. 

Regulátor má napriek tomu iný názor. Holjenčík pri svojich výzvach na návrat zdravého rozumu argumentuje napríklad tvrdením, že solárna či veterná energia „sú vnímané ako nespoľahlivé zdroje energie aj v iných, tradične „zelených“ krajinách” a základom „zdravého energetického mixu” v EÚ má byť hlavne jadrová energia.  

Energia získavaná z OZE má podľa Holjenčíka svoje nesporné výhody, ale aj nedostatky, ktoré bránia v jej širšom využívaní. Je teda v poriadku, keď si niekto investuje do solárneho panelu či tepelného čerpadla doma, nie, keď ide o využitie dotácií „na úkor občanov SR a EÚ”. 

Tvrdenie o jadre by na pôde EÚ dlho neobstálo. Hoci je jadrová energia uznávaná ako nízkouhlíkový zdroj energie, inštitúcie EÚ ju vnímajú ako doplnok, nie ako náhradu za obnoviteľné zdroje.  

Dominantný postoj EÚ je, že na dosiahnutie klimatických cieľov a energetickej bezpečnosti je nevyhnutná kombinácia obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie, pričom samotná jadrová energia nestačí. Európska komisia v rámci taxonómie EÚ označuje jadrovú energiu ako prechodný zdroj a zdôrazňuje, že nenahrádza obnoviteľné zdroje. Podobný názor zastáva aj Agentúra EÚ pre spoluprácu národných regulátorov (ACER). 

Graf: Poplatky za energie na Slovensku patria k najvyšším v EÚ

Podiel daní a poplatkov v cenách elektriny pre domácnosti je na Slovensku jeden z najvyšších v Európskej únii, ukazuje nová štúdia o cenách energií. Výsledok súvisí podľa Komisie a ďalších odborníkov s dotovaním fosílnych palív aj neadresnou pomocou.

Európski regulátori podporujú viac zelenej  

ACER, ktorého členom je aj ÚRSO, pritom vôbec nehovorí o potrebe zastavenia výstavby zelených zdrojov. Naopak, konštatuje potrebu ich masívneho rozvoja, ktorý si vyžiada aj už spomínané investície do infraštruktúry. 

„Členské štáty EÚ musia v nasledujúcich rokoch výrazne zvýšiť svoju kapacitu obnoviteľných zdrojov energie. Tento nárast obnoviteľných zdrojov z variabilných zdrojov, ako sú vietor a slnko, zároveň zvýši potrebu ‚flexibility‘ v energetickom systéme EÚ,“ uvádza ACER.  

„Je prekvapivé, že slovenský regulátor prezentuje postoj tak silne vyhranený voči zeleným zdrojom,” reagoval aj výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI), Ján Karaba.  

Dáta o inštaláciách a výrobe elektriny zo zelených zdrojov podľa SAPI jasne ukazujú, že veterné a solárne elektrárne majú nielen v tradične „zelených“ krajinách rastúcu úlohu. Opierajú sa napríklad o údaje WindEurope, podľa ktorých najväčší prírastok veterných elektrární zaznamenali dlhodobo fosílne štátny ako Nemecko a Veľká Británia, ale aj významný zástanca jadra, Francúzsko. 

„Nie je žiadna novinka pod slnkom, že fotovoltika a veterné elektrárne majú nižšiu využiteľnosť inštalovaného výkonu ako elektrárne, ktoré majú stabilný surovinový vstup a dokážu preto vyrábať elektrinu v tzv. základnom pásme,” pripúšťa Karaba.  

Táto nevýhoda sa však podľa neho kompenzuje veľmi nízkymi prevádzkovými nákladmi a stále sa zlepšujúcou účinnosťou technologických komponentov. „V prípade fotovoltiky navyše neustále klesajú investičné náklady, čo robí túto technológiu univerzálne využiteľnou prakticky kdekoľvek na svete. Aj preto sa tieto dva druhy OZE celosvetovo presadzujú ako dominantné a ich podiel na výrobe elektriny neustále rastie,” uzatvára riaditeľ SAPI.