Tri jesenné úlohy, ktoré väčšina ľudí odkladá, a potom na jar nadáva, že pôda je studená, zamokrená a plná škodcov

Jeseň nie je len obdobie upratovania lístia. Práve teraz viete pôde pomôcť, aby neprišla o teplo, živiny ani rastliny citlivé na mráz. Keď urobíte tieto tri jednoduché ošetrenia, jar vás privíta pripravenými záhonmi.

Prečo sa na jeseň ešte neoplatí „zavrieť“ záhradu

Októbrová záhrada vie klamať telom – hore je „po sezóne“, ale dole v pôde sa ešte veľa deje. Pôda je stále teplá, takže mikroorganizmy vedia pracovať a rozkladať organiku.

Ak ich teraz „nakŕmite“, do jari vám z toho urobia krásny, živý substrát. Ak to necháte holé, zima vám pôdu vyfúka, vyplaví a rozbije štruktúru. A navyše práve v jeseni sa v zvyškoch rastlín najradšej ubytujú patogény.

1. Vyčistiť a prikryť – jesenné mulčovanie teplej pôdy

Najdôležitejšie je mulčovať vtedy, keď je pôda ešte teplá. Vtedy má mulč čo chrániť – teplo, ktoré v nej zostalo.

• cieľová vrstva: 5–10 cm

• materiál: drvené lístie, kompost, ihličie, štiepka, kôra (podľa toho, čo máte)

• kedy: pred prvými stálymi mrazmi

• ako: okolo kríkov a stromov nechajte 5–10 cm voľný priestor pri kmeni, aby koreňový krčok nehnil

Prečo to robiť?

• mulč izoluje korene a chráni ich pred prudkými výkyvmi

• udrží vlhkosť – v zime polievať nemôžete a vietor pôdu vysúša

• spomaľuje buriny, takže na jar nevyskočia v takej sile

• keď je organický, počas zimy sa rozkladá a zlepšuje štruktúru pôdy

Minitip: ak máte záhon po rajčinách či uhorkách, kde ste mali pleseň, zvyšky nekompostujte v otvorenom komposte – radšej ich vyhoďte alebo dajte do teplého kompostu. Potom mulčujte až na čistú pôdu.

2. Zachrániť, čo mráz neznesie – vykopanie cibúľ a prenesenie nádob

Dahlie/georgíny, kany, gladiole, alokázie, muškáty v kvetináčoch – to všetko jesenný mráz veľmi rado „odpisuje“. A pritom je to pár minút práce.

• vykopte hľuzy a cibule, keď nadzemná časť už zhnedla alebo ju schladil prvý mráz

• zeminu z nich jemne oklepte, nechajte ich pár dní preschnúť

• uložte ich do debničiek s papierom, pilinami alebo pieskom

• dajte na tmavé, suché a chladné miesto (okolo 5 °C)

Muškáty či iné črepníkové rastliny, ktoré sa vám nechce vyhodiť:

• zrežte

• preneste do svetlej, chladnejšej miestnosti

• polievajte len zľahka

Minitip: ak si nie ste istí, či konkrétny druh mráz zvládne, radšej ho vytiahnite. Ťažko nájdete záhradníka, ktorý by ľutoval, že rastlinu uskladnil – väčšina ľutuje, že ju nechala vonku.

3. Postarať sa o črepníky a techniku, aby nepraskli

Nádoby sú v zime najzraniteľnejšie. Voda sa v nich rozpína, materiál je často pórovitý – prasknutý kvetináč na jar nepoteší.

• prázdne hlinené, terakotové a betónové nádoby vyprázdnite a umyte

• nechajte ich vyschnúť

• uložte ich pod prístrešok alebo aspoň hore dnom, aby v nich nestála voda

• nádoby s rastlinami dajte k sebe na chránené miesto a obtočte ich jutou alebo bublinkovou fóliou

Prečo? Lebo zmrznutá voda v stene kvetináča ho doslova roztrhne. A na jar je to zbytočná investícia.

Bonus: čo sa často zabúda

• pohrabať zvyšky chorých rastlín (hlavne zemiaky, paradajky, uhorky)

• označiť si záhony – na jar presne viete, kam pôjde skorá zelenina

• urobiť rýchlu rotáciu v hlave: po uhorkách nepôjdu uhorky, po cuketách nepôjdu tekvice

Čo získate na jar

• pôdu, ktorá sa rýchlejšie zohreje a nie je zbitá dažďom

• menej zimujúcich škodcov v zvyškoch

• cibuľoviny, ktoré nezhnívali v zemi

• kvetináče, ktoré nepraskli