⏱️ Čas čítania: 2 min (397 slov) Juhokórejská prokuratúra dnes obžalovala zosadeného prezidenta Jun Sok-jola z napomáhania nepriateľskému štátu a z ďalšieho zneužitia právomoci. Jun sa pokúšal vyprovokovať konflikt so Severnou Kóreou, aby ospravedlnil svoje vyhlásenie stanného práva vlani v decembri, uviedol podľa agentúry Reuters hovorca špeciálneho prokurátora. Prezident už čelí obžalobe z viacerých činov […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 2 min (397 slov)
Juhokórejská prokuratúra dnes obžalovala zosadeného prezidenta Jun Sok-jola z napomáhania nepriateľskému štátu a z ďalšieho zneužitia právomoci. Jun sa pokúšal vyprovokovať konflikt so Severnou Kóreou, aby ospravedlnil svoje vyhlásenie stanného práva vlani v decembri, uviedol podľa agentúry Reuters hovorca špeciálneho prokurátora.
Prezident už čelí obžalobe z viacerých činov súvisiacich so zneužitím svojich právomocí.
Podľa hovorcu existujú dôkazy v podobe záznamov z telefónu jedného z armádnych činiteľov, podľa ktorých potenciálne provokácie voči nepriateľskej diktatúre mohli zahŕňať drony či presný úder.
Jun túto provokáciu chystal s bývalým ministrom obrany a šéfom vojenskej rozviedky. Následnú reakciu KĽDR a napätie vo svojej krajine mohol prezident zobrať ako zámienku na vyhlásenie stanného práva.
Pchjongjang vlani v októbri tvrdil, že sa juhokórejské drony objavili až nad severokórejskou metropolou a zhadzovali tam letáky s propagandou namierenou proti KĽDR. Soul to ani nepotvrdil, ani nevyvrátil, píše Reuters.
Jun už čelí viacerým ďalším obžalobám, okrem iného z porušenia práv členov kabinetu tým, že pred vyhlásením mimoriadneho stavu zvolal na rokovanie o veci len vybraných členov vlády. Podľa špeciálneho prokurátora má na svedomí tiež sfalšovanie dokumentu o vyhlásení stanného práva.
Obžalovaný bol aj z bránenia výkonu zatykača, keď prezidentská služba 3. januára bránila v práci vyšetrovateľom, ktorí chceli Juna zatknúť v jeho rezidencii. Na druhý pokus ho zadržali 15. januára.
Politická kríza v Južnej Kórei vypukla vlani 3. decembra, keď Jun vyhlásil stanné právo kvôli údajným sympatiám opozície voči Severnej Kórei a údajnej protištátnej činnosti opozičných predstaviteľov. Len niekoľko hodín po ohlásení stanného práva sa však proti prezidentovmu kroku postavil parlament a výnimočný režim nakoniec zrušila vláda. Poslanci Juna zbavili 14. decembra právomocí a Ústavný súd ho z funkcie odvolal 4. apríla.
